Azda najdynamickejšie sa rozvíjajúcou náboženskou spoločnosťou na svete je Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní. Cirkev, ktorá vznikla v 19. storočí v USA má dnes viac ako 11 miliónov členov, 60 000 mladých misionárov, vynikajúcu organizáciu, skvelú prestíž a veľký vplyv. Štát Utah, ktorý je jej domovským štátom, vyniká v oblasti verejného zdravotníctva, vzdelávania, služieb, sociálnej starostlivosti a zamestnanosti. Mormóni sú známi ako čestní, pracovití a lojálni ľudia s veľkým zmyslom pre rodinu. Nové evanjelium hlásané Josephom Smithom padlo, ako sa zdá, na úrodnú pôdu. Kým však vybudovali svoju prekvitajúcu organizáciu, prešli mormóni veľkým súžením a prenasledovaním. Možno práve preto sa dnes toľko angažujú v boji za náboženskú slobodu.


História

Náboženským zápalom zmietaná Amerika sa stala začiatkom 19. storočia dejiskom nového náboženského prebudenia. Na jar roku 1820 sa 14-ročný Joseph Smith zmätený rozporuplnosťou učení rôznych potulných kazateľov rozhodol hľadať odpoveď na otázku, ktorá cirkev je tá pravá v Písme svätom. Zasiahnutý slovami sv. Jakuba: “Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju” (Jak 1,5) utiahol sa mladý Smith do samoty, aby po prvý raz vo svojom živote prosil v modlitbe o pomoc a vedenie. A Boh vyslyšal jeho prosbu vskutku veľkorysým spôsobom. V zjavení sa mu dostalo poučenia, aby nevstupoval do žiadnej cirkvi, pretože “všetky sú skazené”. Týmto “najdramatickejším a najdôležitejším zjavením od čias pozemského života Ježiša Krista” mala započať obnova pravej cirkvi Kristovej.

V noci z 21. na 22. septembra 1823 mal Smith ďalšiu dôležitú víziu: zjavil sa mu anjel Moroni a hovoril mu o knihe vyrytej na zlatých doskách, o knihe zachytávajúcej štyritisícročné dejiny dovtedy neznámych hebrejských kmeňov Nefitov a Lamanitov (potomci Nefiho a Lamana), ktoré sa mali bez akejkoľvek navigácie preplaviť dávno pred Kristom so všetkým svojím imaním v akýchsi dutých, sudom podobných drevených plavidlách k brehom amerického kontinentu, aby ho osídlili, o knihe opisujúcej Ježišovo pôsobenie medzi týmito kmeňmi a založenie jeho cirkvi v Amerike. Tento unikátny spis mal Smith nájsť, vykopať (1827) a z egyptského znakového písma preložiť (1830). Pomocou kameňov urim a tummim, ktoré objavil spolu s knihou, Smith podľa mormónskeho podania aj jednu tretinu obsahu zlatých dosiek preložil. Pod názvom Kniha Mormon sa potom tento preklad stal posvätou knihou mormónov, najväčšej a najúspešnejšej denominácie, aká sa kedy zrodila na americkej pôde.

Šiesteho apríla roku 1830 Joseph Smith založil Cirkev Kristovu. O osem rokov neskôr zmenil jej názov na Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní. Keď bol Smith spolu so svojím bratom Hyrumom 27. júna 1844 zavraždený, vedenie obce prevzal novozvolený prorok Brigham Young. Pod jeho vedením sa asi 15 000 perzekuovaných mormónov vydalo v roku 1847 hľadať zasľúbenú zem na neobývaný americký západ. Pri Veľkom soľnom jazere založili mesto (Salt Lake City), ktoré sa stalo centrom cirkvi a oporným bodom ďalšieho osídľovania západu.


Učenie

Mormóni veria, že pôvodná cirkev Kristova odpadla od pravej viery krátko po smrti prvých apoštolov, ale že “Pán prostredníctvom Josepha Smitha obnovil svoju Cirkev a kňazstvo na zemi.” Jedinou a pravou cirkvou Kristovou je od tých čias Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní.

Rozhodujúcu úlohu pri obnove pravej cirkvi mala zohrať Kniha Mormon. Ako “zväzok Svätých Písiem, ktoré nám podávajú správu o tom, ako Boh jednal so starobylými obyvateľmi Ameriky” obsahuje tento spis, pripisovaný nefitskému prorokovi Mormonovi a jeho synovi Moronimu, “plnosť evanjelia.” Pretože kniha obsahuje plnosť evanjelia tak, ako ho Ježiš údajne hlásal dávnym obyvateľom Ameriky a správu o tom, ako u nich po svojom umučení a zmŕtvychvstaní pôsobil, Smithova cirkev ju pokladá za ďalšie svedectvo o Ježišovi Kristovi. “Najpravdivejšia kniha na tomto svete a základ nášho náboženstva” je preto Božím slovom a jedným zo základných prameňov viery cirkvi.