Filozofická úvaha o čase pozostáva z týchto častí:

1./Úvod.
2./Meditácia veriaceho o čase.
3./Filozofický obsah a zdôvodnenie.
4./Záver.

Myšlienky na túto tému mi začali prichádzať na rozum, počas hodín marxistickej filozofie, v ktorej sa nám naši lektori pokúšali nahovoriť, že čas je kategória neodlučiteľná od hmoty a priestoru a jeho jediným smerom je existencia hmoty v čase a priestore.

Toto vysvetlenie sa zdalo na prvý pohľad správne a prijateľné za predpokladu, že prijmeme marxistický svetový názor, ktorý vychádza z predpokladu tzv. večnosti hmoty. Ako veriaci človek som s týmto tvrdením nemohol súhlasiť nakoľko sa mi pokúšali vysvetliť, že sa mám zmieriť s tým, že Boh nie je a nikdy nebol a prijať toto vysvetlenie ako predpoklad celého svetového názoru.

Človek, ktorý vychádza z náboženského presvedčenia toto vysvetlenie prijať nemôže, lebo ono je od samého základu nepravdivé. Pri zamýšľaní sa nad touto otázkou som prišiel k tomuto záveru. Stvorenie času bolo prvou úlohou, ktorú si dal Boh vo svojom stvoriteľskom úsilí pri stvorení časného sveta. Začiatok písania dokumentu - úvaha o kategórii čas. Písanie o čase je fascinujúce a pre človeka s filozofickým cítením je pohnútkou na seriózne uvažovanie, pokúsim sa o týchto otázkach podeliť so svojim čitateľom.

Táto úvaha vznikla v dobe, keď v našej vlasti vládol všemocný marxistický materializmus a úvahy podobného typu boli pokladané za nevedecké a protisocialistické, preto nebolo možné tieto názory publikovať, ba ani sa k nim verejne hlásiť, nakoľko každý, kto by tak učinil by dostal nálepku liberála a protisocialistického živlu, čo bolo pre vysokoškolského pedagóga existenčná otázka a priame ohrozenie jeho pozície.

Pokúsim sa svoje vtedajšie myšlienky reprodukovať pokiaľ mi pamäť a zdravie slúži, aby som sa vyrovnal s tým, čo som musel mlčky v onej dobe znášať nakoľko sloboda slova bola síce proklamovaná, ale politickými opatreniami dokonale filtrovaná, takže na verejnosť mohlo iba to, čo bolo cenzúrou a často aj auto cenzúrou odobrené ako politicky nezávadné.

Časový rozmer tejto úvahy spadá do obdobia rokov l975-76, teda do obdobia vrcholiacej normalizácie. Táto skutočnosť sa objektívne podpísala aj pod jazyk a formuláciu tejto úvahy, ktorá vznikala v dobe, kedy som sa postupne vymaňoval z pod vplyvu marxizmu, ktorý som dovtedy uznával ako vedecký systém aj keď ním bol iba z politickej vôle. Vo svojej životnej praxi som sa najčastejšie stretával s kategóriou čas najmä ako astronomickou veličinou, prípadne fyzikálnou, alebo biologickou veličinou, bez toho, aby som sa bol zamýšľal o jeho filozofickej podstate.

Marxizmus totiž odmieta existenciu času mimo hmoty a priestoru. Čo ma ako veriaceho človeka viedlo k zamysleniu sa nad kategóriou čas ako filozofickým fenoménom. Materializmus chápe čas ako atribút hmoty a priestoru, pričom čas je považovaný ako jeden z rozmerov hmoty, ktorá podľa neho existuje iba v priestore a čase. Človek, ktorý vníma hmotu ako produkt Božej tvorivosti v jej nekonečnej variabilite musí nevyhnutne chápať čas ako prvok, ktorý predchádza hmotu a priestor. Domnievam sa, že čas je prvotný produkt Božieho stvorenia a predchádza hmotu a priestor.

Boh- Stvoriteľ vytvoril čas ako fenomén predchádzajúci hmotu v celej svojej zložitosti a variabilite ako nosnú substanciu stvoreného sveta -čas ako prvopočiatok stvorenia časného sveta -vesmíru. V opozícii k tvrdeniam materializmu, ktorý chápe časopriestor ako neoddeliteľnú funkciu hmoty matérie, domnievam sa, že chápanie času ako osobitného fenoménu, ktorý je Božím stvorením a predchádza hmotu i priestor má svoj filozofický význam, ktorý by som chcel v zmysle svojho chápania
vysvetliť, čo týmto činím.