Cieľom Buddhovho učenia je, aby sme prežívali to, čo máme v sebe od času nemajúceho počiatok: otvorenú, jasnú neobmedzenosť našej mysle. Myseľ je otvorená ako priestor, nemá tvar, farbu ani hmotnosť, je žiarivo jasná, plná schopností a bez akýchkoľvek ohraničení. To znamená, že všetko vie a všetko môže. Jej skutočnou podstatou je obrovská radosť, aktívny súcit a úplná neohrozenosť.
Aby sme mohli trvalo prežívať stav, v ktorom sa už nevyskytujú žiadne ťažkosti ani utrpenie, učil Buddha rôzne metódy: na vonkajšej úrovni vysvetľoval zákon príčiny a následku, aby sme si mohli byť istí, že v budúcnosti budeme miesto utrpenia zažívať radosť. Silnejším ľuďom odovzdával učenia o súcite a múdrosti a tým, ktorí mali spontánnu dôveru vo svoju vlastnú buddhovskú podstatu, ukazoval zvláštne metódy, ktoré pracujú na absolútnej úrovni a umožňujú bezprostredne prežiť nadčasovú pravdu.

Pochopenie, že nie sme telom, ktoré zomrie, ani neustále sa meniacim prúdom zážitkov, ale samotným nezničiteľným a nadčasovým priestorom, vedie k okamžitému odstráneniu strachu. Z úrovne neohrozenosti je všetko prežívané ako nesmierne bohatstvo priestoru. Narodenie, smrť i všetko ostatné je iba vyjadrením neobmedzeného potenciálu a možností mysle. Realizácia neobmedzenej podstaty mysle nakoniec vedie k zmysluplnej láske.

Úvod do buddhizmu

Pred dvetisíc päťsto päťdesiatimi rokmi mal historický Buddha jedinečné podmienky na to, aby odovzdal svoje učenia. Narodil sa vo vysoko rozvinutej kultúre a bol obklopený mimoriadne nadanými ľuďmi. Potom, ako dosiahol osvietenie, sa delil o svoje metódy objavovania mysle celých štyridsaťštyri rokov. Preto sú jeho učenia, nazývané dharma, tak rozsiahle.
Kandžur, Buddhove vlastné slová, pozostávajú zo 108 zväzkov, ktoré obsahujú 84 000 užitočných náuk. Neskoršie komentáre k nim, Tendžur, predstavujú ďalších 254 rovnako hrubých kníh. Vďaka tejto informácii môžeme lepšie porozumieť slovám, ktorými Buddha zhodnotil svoj život: „Môžem umrieť šťastný. Nenechal som si ani jedno učenie pre seba. Všetko, čo pre vás môže byť užitočné, som vám už dal.“ A jeho posledné slová odlišujú buddhizmus od toho, čo sa obvykle nazýva náboženstvom: „Neverte mojim slovám, pretože vám ich povedal Buddha, ale dobre ich preskúmajte. Buďte sami sebe svetlom.“

Takéto výroky ukazujú praktický prístup buddhizmu, ktorý je určený pre skutočný život. Keď sa ľudia pýtali Buddhu, čo učí a prečo to učí, odpovedal im: „Učím, pretože vy a všetky bytosti hľadáte šťastie a snažíte sa vyhnúť utrpeniu. Učím ako sa veci majú.“
Čím teda buddhizmus je? Najlepší výraz používal sám Buddha. V priebehu 1500 rokov, počas ktorých učenia existovali v Indii, sa nazývali dharma a posledných tisíc rokov v Tibete čhö. Oba výrazy znamenajú „ako sa veci majú“.
Porozumieť tomu, „ako sa veci majú“, je kľúčom ku šťastiu. Buddha je zároveň učiteľom, príkladom, ochrancom a priateľom. Jeho pomoc umožňuje bytostiam vyhnúť sa utrpeniu, vstúpiť do stavu rastúcej blaženosti, a pritom zároveň oslobodzovať druhých a pomáhať im k osvieteniu.

Kto je Budha?

Budha Šákjamuni sa narodil pred 2580 rokmi vo vyspelej kultúre severnej Indie ako princ Gautáma Siddharta. Po niekoľkých rokoch intenzívneho hľadania rozpoznal, že esencia mysle je ako priestor, neobmedzená a nepodmienená. Dosiahol tak osvietenie a stal sa Buddhom – „prebudeným“.
Budha rozpoznal, že všetky bytosti chcú byť šťastné, ale kvôli vlastnej nevedomosti nedokážu prežívať trvalú radosť. Nasledujúcich 45 rokov preto odovzdával metódy vedúce k tejto úrovni prežívania. Priamo a prakticky vysvetľoval, čo je skutočne pravdivé a čo podmienené. Ukazoval, ako využiť každú životnú skúsenosť ako krok smerom k hlbokému a trvalému šťastiu.

Čo učí Buddha?

Základom budhizmu sú informácie o prirodzenosti mysle a konkrétne metódy, vedúce k rozvoju jej plného potenciálu: slobody, radosti a súcitu. Budhizmus nie je založený na viere, ale na kritickom uvažovaní a praktickej skúsenosti. Obsahuje prvky filozofie a psychológie, ale to, čím je, najlepšie vystihuje výraz, ktorý používal Budha sám. Jeho učenia sa v sanskrite nazývajú dharma, čo znamená: „ako sa veci majú“, pretože nám umožňujú vidieť veci také, aké naozaj sú – tu a teraz.

Čo je karma?

Všetky podmienené javy podliehajú princípu príčiny a následku, (skt. karma). Znamená to, že sme slobodní a sami tvoríme svoju budúcnosť. Pozitívne činy v mysli vytvárajú pozitívne dojmy, a vedú tak k pozitívnym výsledkom, a naopak činy spôsobujúce utrpenie opäť prinášajú len ťažkosti. Toto pochopenie umožňuje vedome budovať v mysli bohatstvo, ktoré prináša šťastie nám aj ostatným. Vďaka účinným metódam diamantovej cesty môžeme z podvedomia odstrániť negatívne dojmy, ktoré sa ešte neprejavili, a naopak posilniť pozitívne stavy mysle.

Čo je meditácia?

V budhizme znamená meditácia „spontánne spočívanie v tom, čo je“. Tento stav môžeme dosiahnuť upokojením a sústredením mysle, prácou s energetickými kanálmi tela alebo meditáciou na formy budhov, vyjadrujúce dokonalé kvality mysle.
Najúčinnejšou metódou, ktorú používame na diamantovej ceste, je stála identifikácia s vlastnou budhovskou prirodzenosťou, nielen počas meditácie, ale v každom okamihu.
Čo znamená oslobodenie a osvietenie?
Rozpoznanie, že telo, myšlienky a pocity sa neustále menia, a preto nemôžu tvoriť žiadne skutočné „ja“, sa nazýva oslobodenie. Pretože zdrojom všetkých ťažkostí je práve ilúzia oddelenosti od druhých, nemôže sa nás už utrpenie žiadnym spôsobom dotknúť. Z tejto úrovne sa môžeme ďalej rozvíjať, a tiež dokážeme omnoho účinnejšie pomáhať druhým.
Osvietenie (nirvána) je plným rozvojom potenciálu mysle: jej neohrozenosti, radosti, aktívneho súcitu a múdrosti. Vďaka účinným metódam diamantovej cesty je možné tento stav dosiahnuť aj v priebehu jediného života.