Náboženstvá odpovedajú na otázky o pôvode a zmysle života, určujú, čo je dobré a čo zlé, rátajú s ľudským strachom pred neznámym, všímajú si potrebu človeka milovať a byť milovaný, odpovedajú na túžbu ľudí po absolútnom dobre, na ich sny o mieri, harmónii a radosti, na ich občasnú potrebu útechy a chuť poďakovať sa niekomu za krásy sveta. Z týchto rozličných túžob pramení modlitba.

Náboženstvo – Jedna z foriem spoločenského vedomia odrážajúca skutočnosť v iluzórno-fantastických obrazoch, predstavách a pojmoch. Druh ideálneho svetonázorového systému, zahrňujúci prvok viery záleží na náboženskom cítení a súhrn kultových činností, tvoriaci rítus (kult). Je to výraz životného pocitu a jemu zodpovedajúce správanie i špecifické akty (kult), založené na viere v existenciu boha alebo bohov, niečoho božského, posvätného, alebo nejakej forme nadprirodzenia. Vo svojom historickom vývoji vystupovalo náboženstvo ako kmeňové, národné (štátne) a svetové (Budhizmus, judaizmus, kresťanstvo, Islam.) Jednou z hlavných príčin vzniku náboženstva bola bezmocnosť prvobytného človeka v boji s prírodou a neskôr po vzniku triednej antagonistickej spoločnosti bezmocnosť ľudí pred živelnými sociálnymi pohromami, ktoré ich ovládali.
Náboženstvá podľa rozšírenia a počtu

1. Kresťanstvo (1,385 miliardy) – Katolíci (825 miliónov)
- Protestanti (400 miliónov)
- Pravoslávny ( )
2. Islam (700 miliónov)
3. Hinduizmus (600 miliónov)
4. Budhizmus (300 miliónov)
5. Konfucianizmus (300 miliónov)
6. Šintoizmus (80 miliónov) Islam

Islam : (arabské poddanie sa bohu). Najmladšie zo svetových monoteistických náboženstiev (počtom vyznávačov druhé po kresťanstve). Je rozšírené v Afrike, Ázii, a Európe, malé skupiny vyznávačov aj v Amerike. Je to štátne náboženstvo v Arabských zemiach (okrem Libanonu), v Afganistane, Bangladéši, Indonézii, Iráne, Pakistane, a aj v Turecku od roku 1928. Vyznávači Islamu sú moslimovia (nesprávne mohamedáni). Vieroučná podstata kresťanského náboženstva sa redukuje na vieru v spasenie cez Ježiša Krista, ktorý svojou mučenníckou smrťou vykúpil hriechy ľudstva a vráti sa po druhýkrát na Zem, a na vieru v posledný súd a kráľovstvo nebeské. Najdôležitejším praňom kresťanskej vierovuky je biblia, kde jej prvú časť tvorí súhrn náboženských kníh prevzatých z judaizmu (Starý zákon), druhú sedem kníh kresťanskej literatúry (Nový zákon). Nejednotnosť prvotného kresťanského učenia odpovedajú aj nejednotné sociálne štruktúry prvokresťanských obcí.