Sprav bezcitným srdce tohto ľudu, uši jeho zaťaž a oči mu zastri, aby nevidel očami a nepočul ušami, aby mu srdce nepochopilo a neobrátil sa a neuzdravil!“-„ Dokedy, Pane?“, pýtal sa prorok. „Kým nespustnú mestá, nebudú bez občanov a domy bez ľudí a kým zem nebude vyplienená v púšť. No neskoršie ako z duba a z terebintu, z ktorých po zaťatí vyráža z kmeňa výhonok, tak z Izraela vyrastie sväté semeno.“ Tak sa zrodilo povolanie toho, ktorý stelesnil svedomie vyvoleného ľudu a viac ako ktokoľvek iný pracoval pre jeho budúcnosť. Čo to však znamená, keď sa serafín dotkol Izaiáša žeravým uhlíkom? Tento jeho zážitok znamená očistenie. Ukazuje osobný vzťah medzi Bohom a prorokom. Boh uskutočňuje pretvorenie v Izaiášovi, čo mu dáva silu hovoriť.

Izaiášova osobnosť je skvelá. Patril medzi vedúce vrstvy, bol skúseným politikom a mužom činu s prenikavým pohľadom. Je to však zároveň Bohom inšpirovaný človek, mystik živý dôkaz toho, že možno byť duchovným človekom a súčasne naplno činným. Máva vytrženia mysli, videnia. Stáva sa mu, že sa dopúšťa pohoršlivých činov, aby zachytil predstavivosť davov. Je to zázračný lekár, ktorý ošetruje kráľa figami, čudnou náplasťou, ktorú Beduíni používajú dodnes; je to veštec, ktorý s prekvapivou presnosťou predpovedá budúcnosť; je to boží čarodejník, ktorý sa opovažuje požadovať od Boha znamenie. Jeho jazyk je taký majstrovský, že aj po preložení do našich jazykov nás dojíma svojim oduševnením a svojou „gréckou“ presnosťou. V hebrejčine dosahuje klasickú dokonalosť. Renan o ňom povedal: „Myšlienka a reč dosahujú u neho takú dokonalosť, za ktorou by sa už buď zlomil jazyk, alebo by utrpela myšlienka.“

Knihy s jeho menom tvoria celok, ktorý predvída budúcnosť v divokých videniach, predpovedajúcich skazu Jeruzalema, vyhnanstvo a návrat z neho. Amos kládol dôraz na Božiu spravodlivosť, ktorá tresce sebeckých boháčov; Ozeáš na lásku Božiu, zranenú zradou. Izaiáš vyzdvihuje Božiu moc. „Je svätý, je slávny, je transcendentný.“ Ak ho ľud neuznáva, stáva sa odbojníkom. Pravá čnosť, ktorú človek má mať, je viera, poslušnosť. „Ak neuveríte, veru neobstojíte!“ „V tichosti a dôvere je vaša sila!“ Prijať Boha, spoliehať sa naňho, dôverovať mu, to je jedinečné heslo veľkého proroka, ktoré pretrvalo až do kresťanských čias.

Návštevníci chrámu sa nevedeli dosť vynadiviť, keď sa tam deň čo deň začal objavovať muž v prorockom plášti, a ktorý hromžiacim hlasom pranieroval národ svojmu Bohu.

Čo môžu dúfať národy, ktoré sa dopustili vzbury? „Synov som vychovával a vyvýšil, tí sa mi však spreneverili. Vôl si pozná gazdu a osol jasle svojho pána. Izrael nepozná, ľud môj nepochopí.