Bude sa volať divný, silný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja.“ Izaiáš ho uzrel v celej jeho tajomnej veľkosti - takého, aký bol prisľúbený.

V tom istom čase na južnom vidieku iný prorok, Micheáš, ohlasoval podobné vyhrážky a hromžil na mocných. Pod vplyvom tohto prorockého hnutia bol aj kráľ Ezechiáš, vnuk Oziáša a syn Achaza. Bol iste rozumný, nábožný a činný. Zriadil komisiu, aby zaznačila tradície, ktoré sa po páde Samárie začali tratiť. Zaútočil najmä na modlárstvo, odstránil z chrámu asýrsky oltár, postavený Achazom. Rozbil dokonca aj pamiatku po Mojžišovi, bronzového hada, ktorý sa stal predmetom modloslužby. Ezechiáš bol energický panovník, ktorý predvídal, že jedného dňa Asýrsko ohrozí Judsko. Asýrsko bolo vo vojne s aramejským kniežaťom Merodach-Baladanom. Tento votrelec sa pokúsil nadviazať styky s Ezechiášom a vyslal k nemu posolstvo. Jediný Izaiáš upozorňoval na smrteľné nebezpečenstvo týchto rokovaní. Jediná Izraelova sila spočíva na viere v Boha. A skutočne mal pravdu. Nový asýrsky kráľ, Sennacherib, odrazil Merodacha-Baladana, udrel náhle na západ a potom sa vrhol na Jeruzalem. Ezechiáš mal málo nádeje uniknúť svojmu osudu. No etiópsky faraón Tarak postupoval od juhu. Izaiáš, ktorý neustal vyhlasovať, že nateraz nehrozí skaza, predpovedal správne. „Asýrčan nevkročí do mesta, vráti sa cestou, po ktorej prišiel!“ Istú noc anjel Pánov pobil v asýrskom tábore 180 000 mužov. Zahubil ich morovou nákazou.

Pri oslave tohto prekvapujúceho víťazstva, sa Izaiáš tváril bolestne. Bedáka nad biedami Izraela, ktoré predvídal v krátkej budúcnosti a volá k svojim rodákom, že sú iba na neskoršie odročenými mŕtvolami. „Jedzme a pime, lebo zajtra zomrieme,“ posmieval sa. Nábožný muž Ezechiáš prijímal tieto slová, lebo sa bál Boha. Keď však zomrel, Manases zmenil politiku. Podľa židovskej tradície tento bezbožný kráľ umučil najväčšieho izraelského proroka tak, že ho pílou prerezal vo dvoje. Izaiáš nezanechal po sebe len ohnivé slová, ale aj skupinu verných učeníkov, ktorí sa podľa Božej vôle stanú prisľúbeným výhonkom. Takto je tento geniálny muž prvý, čo oddelením jednotlivca od celku predvída osobnú spásu človeka a tak vlastne kladie prvé základy nového vyvoleného národa; spoločenstva veriacich, ktoré sa stane Cirkvou. V Júdsku aj po Izaiášovi vládli naďalej zlí králi a katastrofa národa sa ešte len blížila. Kráľ Joziáš ju síce na čas zadržal, ale neodvrátil.

Skutočný obsah Božieho poslania Izaiášovi zdôrazňuje záporný súd proti Izraelovi. Izrael bude musieť byť najskôr zničený a až potom zo skazy vzíde nová nádej.

Prorok je povolaný vysloviť slová súdu, ktoré „urobia“, aby ľud bol tvrdý; bude počuť, ale neporozumie, bude vidieť, ale nepochopí. Riešenie tejto ťažkosti je nasledovné:
1.