Prorok Izaiáš životopis

Jedinečný jazyk klasického proroctva sa objavuje na scéne Izraela v 8. storočí pred Kristom. Charakterizujú ho tri základné komponenty:
1. Existuje osobný, i keď nie vždy dôverný vzťah medzi prorokom a Bohom.
2. Existuje rad výrokov a súdov, ktoré odhaľujú nespravodlivosť, odpadlíctvo alebo neveru ľudu Izraela a rovnako aj iných národov.
3. Bez ohľadu na to, ako dôkladne môže prorokov súd proti Izraelovi analyzovať nespravodlivosť, prorok podáva predstavu nádeje, ktorá má vyzývať ľud ku konverzii, alebo byť základom nádeje pre zlomený ľud.

Všetky tieto tri zložky prorockého jazyka sa kryštalizujú v úvode k prorockým výrokom „tak hovorí Pán“. Takáto veta je závažná pre prorokov vzťah k Bohu. Je to úvod, ktorý dáva zaznieť alebo Božiemu súdu proti Izraelovi a národom, alebo Božiemu prísľubu spasenia a uzdravenia. Učiteľskú funkciu prorockých výpovedí môžeme pochopiť z mnohých obrazov, parabol a príhod, ktoré používajú proroci, aby uviedli poslucháča alebo čitateľa do morálnej analýzy týkajúcej sa Izraela. Proroci sa stali „svedomím Izraela“.

Izaiáš, syn Ámosa, bol prorok, pochádzajúci z Jeruzalema, ktorého prorocká prax sa viaže na tri historické udalosti:
1. rok, v ktorom zomrel kráľ Oziáš, 742 pred Kr.;
2. pád Samárie (Severného kráľovstva), 722 pred Kr.;
3. vpád Sennecheriba a jeho útok na Jeruzalem (útok sa nepodarí), 701 pred Kr.;

Priebeh povolania Izaiáša je zostavený z troch scén:
1. pôsobenie Izaiáša a serafínov vôkol Pána, (vízia)
2. pôsobenie serafínov na Izaiáša, (investitúra)
3. rozhovor Pána a proroka.

Rok, v ktorom zomrel kráľ Oziáš, prekvital v Judsku všeobecný blahobyt. Izaiáš rozjímal v chráme a vtedy sa mu zjavil Boh. Serafíni, „spaľujúci“ anjeli so šiestimi krídlami, ktorí majú odstrániť hriech, stáli pred ním a striedavo volali: „Svätý, Svätý, Svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy!“ Vtedy Izaiáš povedal: „Beda mi, lebo zahyniem, pretože som človek nečistých pier a bývam uprostred ľudí nečistých perí; beda mi, lebo moje oči uvideli Kráľa, Pána zástupov!“ Priletel k nemu jeden anjel so žeravým uhlíkom z oltára, dotkol sa ním jeho perí a povedal mu: „Hľa, toto sa dotklo tvojich pier a oddialila sa tvoja vina a je odstránený tvoj hriech.“ Potom zaznel Pánov hlas: „ Koho mám poslať a kto nám pôjde?“ - „Hľa tu som, pošli mňa!“, odpovedal Izaiáš pohotovo. „Choď teda k môjmu ľudu a povedz mu: Čujteže, čujte, no nerozumejte, viďteže, viďte, no nerozpoznávajte.

Sprav bezcitným srdce tohto ľudu, uši jeho zaťaž a oči mu zastri, aby nevidel očami a nepočul ušami, aby mu srdce nepochopilo a neobrátil sa a neuzdravil!“-„ Dokedy, Pane?“, pýtal sa prorok. „Kým nespustnú mestá, nebudú bez občanov a domy bez ľudí a kým zem nebude vyplienená v púšť. No neskoršie ako z duba a z terebintu, z ktorých po zaťatí vyráža z kmeňa výhonok, tak z Izraela vyrastie sväté semeno.“ Tak sa zrodilo povolanie toho, ktorý stelesnil svedomie vyvoleného ľudu a viac ako ktokoľvek iný pracoval pre jeho budúcnosť. Čo to však znamená, keď sa serafín dotkol Izaiáša žeravým uhlíkom? Tento jeho zážitok znamená očistenie. Ukazuje osobný vzťah medzi Bohom a prorokom. Boh uskutočňuje pretvorenie v Izaiášovi, čo mu dáva silu hovoriť.

Izaiášova osobnosť je skvelá. Patril medzi vedúce vrstvy, bol skúseným politikom a mužom činu s prenikavým pohľadom. Je to však zároveň Bohom inšpirovaný človek, mystik živý dôkaz toho, že možno byť duchovným človekom a súčasne naplno činným. Máva vytrženia mysli, videnia. Stáva sa mu, že sa dopúšťa pohoršlivých činov, aby zachytil predstavivosť davov. Je to zázračný lekár, ktorý ošetruje kráľa figami, čudnou náplasťou, ktorú Beduíni používajú dodnes; je to veštec, ktorý s prekvapivou presnosťou predpovedá budúcnosť; je to boží čarodejník, ktorý sa opovažuje požadovať od Boha znamenie. Jeho jazyk je taký majstrovský, že aj po preložení do našich jazykov nás dojíma svojim oduševnením a svojou „gréckou“ presnosťou. V hebrejčine dosahuje klasickú dokonalosť. Renan o ňom povedal: „Myšlienka a reč dosahujú u neho takú dokonalosť, za ktorou by sa už buď zlomil jazyk, alebo by utrpela myšlienka.“

Knihy s jeho menom tvoria celok, ktorý predvída budúcnosť v divokých videniach, predpovedajúcich skazu Jeruzalema, vyhnanstvo a návrat z neho. Amos kládol dôraz na Božiu spravodlivosť, ktorá tresce sebeckých boháčov; Ozeáš na lásku Božiu, zranenú zradou. Izaiáš vyzdvihuje Božiu moc. „Je svätý, je slávny, je transcendentný.“ Ak ho ľud neuznáva, stáva sa odbojníkom. Pravá čnosť, ktorú človek má mať, je viera, poslušnosť. „Ak neuveríte, veru neobstojíte!“ „V tichosti a dôvere je vaša sila!“ Prijať Boha, spoliehať sa naňho, dôverovať mu, to je jedinečné heslo veľkého proroka, ktoré pretrvalo až do kresťanských čias.

Návštevníci chrámu sa nevedeli dosť vynadiviť, keď sa tam deň čo deň začal objavovať muž v prorockom plášti, a ktorý hromžiacim hlasom pranieroval národ svojmu Bohu.

Čo môžu dúfať národy, ktoré sa dopustili vzbury? „Synov som vychovával a vyvýšil, tí sa mi však spreneverili. Vôl si pozná gazdu a osol jasle svojho pána. Izrael nepozná, ľud môj nepochopí.

Beda národu hriešnemu, ľudu s ťažkou vinou! Kde vás ešte udrieť, keď sa búrite ďalej: celá hlava je nezdravá a celé srdce je choré. Od päty po temä nič na ňom celého.“ Na neverné plemä sa zosypú tresty. Vinica, ktorá rodí iba kyslé hrozno, bude vytrhaná. Samárie bude zasiahnutá a vo svojej opustenosti „každý zjedá mäso vlastného ramena. „Aj Asýrsko, ktoré Boh použil pre svoje pomsty, bude rozbité pre svoju divokú pýchu. Zahynú tiež ostatné hriešne národy: Moabsko, Edomsko, Egypt a Týrus, „ktorého kupci boli kniežatami a jeho obchodníci slávny na zemi.“ Nech sa však Jeruzalem neteší. Ak ho ani Asýrsko, ktorého meč odstránia zo Sionu, neprinútia pykať, hriech neprestane volať po pomste. Povstane nová mocnosť, ktorá presadí poriadok spravodlivosti.

„Vaše ruky sú špinavé od krvi, vaše ústa sú plné podvodu. „Načo mi je množstvo vašich obetí?“ hovorí Pán. „Nežiada sa mi tuku vášho dobytka, ohavné mi je vaše kadidlo, ani počuť nemôžem vaše dlhé modlitby...“ Vaše neprávosti vás odlúčili od Boha, pre vaše hriechy si pred vami zakrýva tvár, aby vás nepočul. Prestaňte činiť zlo! Domáhajte sa práva, pomôžte utláčanému, vymôžte právo sirote, obhajujte vdovu. I keby boli vaše hriechy červené sťa šarlát, zbelejú ako vlna.“ „Izrael však nepočuje, nerozumie. Bude potrebné, aby upadol do krajnej biedy a potom sa odpustí jeho ľutujúcej duši. V ľude povstane Boží služobník; povstane na východe ten, „ktorému spása kráča v pätách.“ Utlačovateľ vyvoleného ľudu bude zahnaný mocnosťou, „ktorá príde zo severu.“ Babylon padne. Božia zmluva s vyvoleným ľudom sa obnoví. Pán hovorí väzňom: „Vyjdite!“, a tým, čo sú vo tme: „Zjavte sa!“ a hlas proroka volá: „Preber sa, preber sa, vstaň, Jeruzalem! Stras zo seba prach, ktorý ťa pokrýva a stras putá! Dosť si už pil z pohára Božieho hnevu.“

Tak ako izraelské, i judské kmene budú musieť byť odvlečené do zajatia. Musí sa to stať, aby konečne pochopil, že jediná ich šanca je v zachovávaní Zmluvy, a aby sa navrátili k svojmu Bohu. Len potom sa budú môcť vrátiť do svojej vlasti.

Po týchto ťažkých skúsenostiach sa však Izaiášovi zdalo, akoby sa mu naraz rozšírili oči a videl už nielen hriech, zajatie a návrat Židov, ale i návrat všetkých národov, celého ľudstva. A na vrchole všetkého akoby uzrel naplnenie odvekého Božieho prísľubu - Evinho potomka, čo rozmliaždi hadovu hlavu a umlčí hlas démona. „Hľa, Panna počne a dá mu meno „Snami je Boh“ .Dieťa sa nám narodilo, syn je nám daný.

Bude sa volať divný, silný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja.“ Izaiáš ho uzrel v celej jeho tajomnej veľkosti - takého, aký bol prisľúbený.

V tom istom čase na južnom vidieku iný prorok, Micheáš, ohlasoval podobné vyhrážky a hromžil na mocných. Pod vplyvom tohto prorockého hnutia bol aj kráľ Ezechiáš, vnuk Oziáša a syn Achaza. Bol iste rozumný, nábožný a činný. Zriadil komisiu, aby zaznačila tradície, ktoré sa po páde Samárie začali tratiť. Zaútočil najmä na modlárstvo, odstránil z chrámu asýrsky oltár, postavený Achazom. Rozbil dokonca aj pamiatku po Mojžišovi, bronzového hada, ktorý sa stal predmetom modloslužby. Ezechiáš bol energický panovník, ktorý predvídal, že jedného dňa Asýrsko ohrozí Judsko. Asýrsko bolo vo vojne s aramejským kniežaťom Merodach-Baladanom. Tento votrelec sa pokúsil nadviazať styky s Ezechiášom a vyslal k nemu posolstvo. Jediný Izaiáš upozorňoval na smrteľné nebezpečenstvo týchto rokovaní. Jediná Izraelova sila spočíva na viere v Boha. A skutočne mal pravdu. Nový asýrsky kráľ, Sennacherib, odrazil Merodacha-Baladana, udrel náhle na západ a potom sa vrhol na Jeruzalem. Ezechiáš mal málo nádeje uniknúť svojmu osudu. No etiópsky faraón Tarak postupoval od juhu. Izaiáš, ktorý neustal vyhlasovať, že nateraz nehrozí skaza, predpovedal správne. „Asýrčan nevkročí do mesta, vráti sa cestou, po ktorej prišiel!“ Istú noc anjel Pánov pobil v asýrskom tábore 180 000 mužov. Zahubil ich morovou nákazou.

Pri oslave tohto prekvapujúceho víťazstva, sa Izaiáš tváril bolestne. Bedáka nad biedami Izraela, ktoré predvídal v krátkej budúcnosti a volá k svojim rodákom, že sú iba na neskoršie odročenými mŕtvolami. „Jedzme a pime, lebo zajtra zomrieme,“ posmieval sa. Nábožný muž Ezechiáš prijímal tieto slová, lebo sa bál Boha. Keď však zomrel, Manases zmenil politiku. Podľa židovskej tradície tento bezbožný kráľ umučil najväčšieho izraelského proroka tak, že ho pílou prerezal vo dvoje. Izaiáš nezanechal po sebe len ohnivé slová, ale aj skupinu verných učeníkov, ktorí sa podľa Božej vôle stanú prisľúbeným výhonkom. Takto je tento geniálny muž prvý, čo oddelením jednotlivca od celku predvída osobnú spásu človeka a tak vlastne kladie prvé základy nového vyvoleného národa; spoločenstva veriacich, ktoré sa stane Cirkvou. V Júdsku aj po Izaiášovi vládli naďalej zlí králi a katastrofa národa sa ešte len blížila. Kráľ Joziáš ju síce na čas zadržal, ale neodvrátil.

Skutočný obsah Božieho poslania Izaiášovi zdôrazňuje záporný súd proti Izraelovi. Izrael bude musieť byť najskôr zničený a až potom zo skazy vzíde nová nádej.

Prorok je povolaný vysloviť slová súdu, ktoré „urobia“, aby ľud bol tvrdý; bude počuť, ale neporozumie, bude vidieť, ale nepochopí. Riešenie tejto ťažkosti je nasledovné:
1.

Božie slovo nezostáva bez účinku. Ak konverzia nie je bezprostredným výsledkom Božieho slova, ono pripravuje osobu na nový trest; v skutočnosti ukazuje zatvrdnutie srdca a pripravuje osobu na ďalšiu krízu.
2. Božie slovo, ktoré nevedie ku konverzii, je súd a trest.
3. Prorok si paradoxne uvedomuje, že Božie slovo môže niekoľkých obrátiť, ale zásade je to slovo súdu.

Slová, ktoré vyslovuje Pán Izaiášovi, aby ich odovzdal, nie sú presne tie isté slova, ktoré prorok odovzdáva ľudu. V skutočnosti Izaiáš tým, že vykonáva svoje poslanie, ich neopakuje. Tieto Božie slová vysvetľujú náčrt Izaiášovho poslania: „Choď a hovor tomuto ľudu, predlož mu skutočnosti tak, ako som mu ich predložil ja v Egypte, ale pochop, že neporozumie, ba tvoje slová zatvrdia ich srdcia a postavia sa proti môjmu slovu, takže budeš musieť vyriecť nový rad trestov.“ Ale nie každá cesta nádeje je zatvorená. Tvrdošijnosť nepohltí celý ľud. Konečný obraz pňa, z ktorého vyrastú nové výhonky, podáva základ nádeje vo vyhlásení o nadchádzajúcej pohrome.

U Izaiáša sa mravné zrútenie Izraela definuje výrazmi sociálnej a politickej nespravodlivosti. Izaiáš sa nikdy neodvoláva priamo na sinajskú zmluvu. Ale i tak nadchádzajúci súd proti Izraelovi možno chápať iba vo svetle Zákona. Izaiáš bedlí nad Zákonom. Tento Zákon spravodlivosti je veľkým požehnaním pre Izrael. Vysluhovanie spravodlivosti ukazuje, aký je Izraelov postoj k Bohu.

Izaiáš používa rozmanité obrazy na zdôraznenie mravnej skazenosti, ktorá spočíva v porušovaní zákona.
· Zvrhlé mesto: 1,21-23
· Neplodný vinič: 5 (kladné využitie obrazu o viniči v 27,6)

Metafora o viniči a vinohrade je azda najdôslednejšie využívaným obrazom v prorockých spisoch. Hoci na povrchovej úrovni významu obraz viniča a vinohradu je pozitívny, predstavuje našej obrazotvornosti vynikajúci plod ľudskej práce, u prorokov je tento obraz obrátený a predstavuje skazu. To je pochopiteľné, pretože proroci vzbudzujú u čitateľa pocit hrôzy nad obrazom zničeného života a plodnosti. Pravda, chcú pritiahnuť pozornosť čitateľa na zničenia života, ktoré je vyjadrené v nespravodlivosti a nevernosti k tóre.

Izaiášova stratégia na ponúknutie nádeje ľudu, ktorý cítil stratu Božej priazne vo svojom spoločenskom a politickom živote, bola: obrátiť sa k veľkej tradícii Sionu a dávidovskej zmluvy.

Obrazy nádeje:
a) Boží hnev proti národom 34
b) Sion 26,1-2; 28,16; 30,19; 31,4-5; 33,5-6
c) Dávid 9,2-7; 11,1.

10-12
d) Zákon 7,9; 8,17; 14,32; 30,15

Izaiášovo učenie bolo založené na dvoch tradíciách Jeruzalema – na Sione a na Dávidovi. Ale ako na základ tejto nádeje sa Izaiáš obrátil celkom k budúcnosti. Izaiáš hľadel do budúcnosti s nádejou a dôverou, že vyslobodí Sion, mesto Dávidovo, a že zošle pomazaného - nového Dávida. Pre Izaiáša, ktorý dôveruje v dávidovské prísľuby zoči-voči hroziacej pomste, je rozhodujúce to, že Pán svoje prísľuby naozaj uskutoční. Takto Izaiášova dôvera v prísľuby Pánove nie je nijaká naivná dôvera; je to verný postoj voči Pánovi, ktorý je v súlade so zachováva ním spravodlivosti a čestnosti v spoločenskom živote človeka. V podstate Izaiáš pracuje teologicky s prísľubom a darom abrahámovskej a dávidovskej zmluvy.

Zmluva u proroka Izaiáša.
Prorocký jazyk: vysvetľovanie Božieho slova autoritatívnou skúsenosťou: „Tak hovorí Pán.“
Prorocká úloha: ukazovať pravdu v odvolávaní klamlivým alebo výhodným postojom.
A. Povolanie: Dáva základ autoritatívnej skúsenosti.
; transcendentnosť Boha. ktorého nemožno ohraničiť do chrámu
; povolanie chápe ako očistenie, žeravý uhlík sa dotýka jeho perí
; jestvuje odbojnosť proti Božiemu slovu, preto je tu volanie po hlbokom obrátení
B. Obrazy hriechu a súdu: Etická perspektíva je jedným zo znakov prorockého hnutia v Izraeli. Horizontom ich etického postoja je tóra zakorenená v zmluve
; sociálne a politické krivdy: 1,10-20, 24-31; 3,13-15; 4,1; 10,1-40 28; 15,1-7, 8; 30,1-2; 31,1-2
; vinica: 5; 27,1-6 (Porovnaj Amos 4,9)
C. Obrazy nádeje a obnovenia: Horizont pre napomínajúce obrátenie a obetnú nádej je u každého proroka jedinečná. U Izaiáša je to dávidovská zmluva.
; Sion: 2,3-4; 4,2-4; 26,1-8; 28,16; 31,4-5; 33,5-6; 35,1-10;
; Dávid: 8,6-7; 9,2-7; 11,1-10; 16,4-5; 32,1-5; 33,17-24;
; cesta: 19,18-24;
; zvyšok: 4,2-4; 10,20-27; 11,1-11; 35,10;
; Zákon: 2,2-4, 5,24, 24,5;
; nové stvorenie: 30,19-33; 35.

Pozn. Sinajská zmluva zdôrazňuje oddanosť ľudu spravodlivosti tóre; dávidovská zmluva zdôrazňuje Boží dar kráľa a miesto, kde by vládla spravodlivosť a pravdivosť.