referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alojza
Sobota, 23. októbra 2021
Evanjelium podľa Jána
Dátum pridania: 26.04.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: karch
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 959
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2.7
Priemerná známka: 3.05 Rýchle čítanie: 4m 30s
Pomalé čítanie: 6m 45s
 
Bol synom galilejského rybára Zebedeja, jeho matka sa volala Salome. Ježíš ho spolu s jeho bratom Jakubom povolal medzi prvými za učeníka. V skupine Dvanástich mal popri Šimonovi Petrovi a vlastnom bratovi Jakubovi popredné miesto. Bol privilegovaným očitým svedkom vzkriesenia Jairovej dcéry, Ježišovho premenenia a jeho agónie v Getsemanskej záhrade. Zebedejových synov Ježíš nazval "Synmi hromu", pravdepodobne pre Ich vznetlivú povahu a ambíciu dostať v budúcom kráľovstve prvé miesta.Tradícia stotožňuje Jána s anonymným učeníkom, uvedeným vo štvrtom evanjeliu výrazom "iný (druhý) učeník" a "učeník, ktorého Ježiš miloval". Bol po Pánovom boku' pri poslednej večeri a umierajúci Ježiš mu zveril svoju matku, hovorí sa o ňom aj v opise zjavenia zmŕtvychvstalého Krista pri Tiberiadskom jazere.V Skutkoch apoštolov sa spomína, že apoštol Ján bol po Ježišovom vystúpení do neba medzi zhromaždenými "v hornej sieni" a po príchode Ducha Svätého sa spolu s Petrom venoval misionárskej činnosti, bol s ním uväznený a neskôr ho s ním cirkev poslala do Samárie.

Zdá sa, že v čase Herodesovho prenasledovania ostal v Jeruzaleme, kde sa s ním stretol Pavol.O jeho ďalšom živote je v starej cirkevnej tradícii veľa podrobných správ. Usadil sa údajne v Efeze, počas Domiciánovho prenasledovania bol poslaný do vyhnanstva na ostrov Patmos, ale zomrel prirodzenou smrťou na konci l. stor. v Efeze.2. pôvod evanjelia. Už od polovice 2. stor. sa štvrté evanjelium pripisovalo apoštolovi Jánovi, Zebedejovmu synovi, jednému z Dvanástich. Hlavnými svedkami tejto starokresťanskej tradície sú Irenej, Papiáš a Klement Alexandrijský. Túto tradičnú mienku aj dnes právom zastáva väčšina katolíckych exegétov. Mnohí bádatelia z čisto literárno-kritických dôvodov popierajú, že by apoštol Ján bol priamym autorom štvrtého evanjelia. Niektorí (napr. aj katolícky exegéta R. Schnackenburg) myslia, že pravým autorom je jeden z Jánových učeníkov, iní zasa (napr. evanjelický exegéta W. G. Kummel) hovoria o neznámom helenistickom kresťanovi židovského pôvodu z tretej kresťanskej generácie.

Hoci je možné, že posledná redakcia štvrtého evanjelia v dnešnej forme nepochádza bezprostredne od apoštola Jána, treba ho pokladať za pravého autora, lebo obsah a učenie spisu sa zakladá na "svedectve" Ježišovho učeníka, ktorý mal popri Petrovi popredné miesto medzi Dvanástimi a v prvotnej cirkvi.Autorom evanjelia bol určite palestínsky Žid: aramejské slová prekladá do gréčtiny, presne a podrobne uvádza zemepisné údaje a dôkladne pozná židovské zvyky a názory.Podľa záverov novších teologických prúdov Jánovo evanjelium sa obracia na kresťanských čitateľov, ktorí už mali základné poznatky o Kristovi, aby im pomohlo k plnšiemu životu viery v Ježiša Krista, Božieho Syna. Podľa tradície bolo napísané pre kresťanov v Malej Ázii pravdepodobne medzi r. 90 a 100 po Kr. Odtiaľ sa. Rýchlo rozšírilo do Sýrie a Egypta,. ako o tom svedčí Rylandsov papyrus (z 2. stor.), Egertonov papyrus (z okolo r. 150) a Bodmerove papyrusy (zo začiatku 3.stor.) Najstaršie citáty cirkevných Otcov z Jánovho evanjelia sú u Ignáca Antiochejského a Polykarpa Smyrnianskeho (2. stor.)3. Obsah a rozdelenie. Tematický plán Jánovho Evanjelia možno v hlavných črtách naznačiť takto:Prológ (1, 1-18)I.

Ježiš sa zjavuje svetu svojimi zázrakmi a rečami (1, 19-12, 50)1. Začiatky Ježišovho zjavenia2. Ježišov boj proti nevere židov v Galilei3. Vrchol Ježišovho sebazjavenia a sporu so židmiII.Ježiš sa zjavuje ako Mesiáš v utrpení, v smrti a vo víťazstve nad ňou (13, 1-20, 3)1. Ježiš sa lúči so svojimi učeníkmi2. Ježišov návrat k Otcovi3. Zjavenie zmŕtvychvstalého Ježiša (20, 1-29) a záverečné slová evanjelistu, cieľ evanjelia (20, 30-31)4. Teologický význam Jánovho Evanjelia. Podľa záverečných slov autora, adresovaným čitateľom, posledné evanjelium bolo "napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene" (20, 31). Autorovi teda šlo predovšetkým o vieru v Ježiša, Božieho Syna (kristologická výpoveď), a o spásonosný význam tejto viery (soteriologická výpoveď), pričom kristológia stojí v službách soteriológie. Pravdu, že Ježiš je Mesiáš, zdôrazňuje Ján na viacerých miestach a potvrdzuje ju Ježišovými "znameniami".

Zároveň však vyzdvihuje, že Ježiš prevyšuje mesiášske očakávania Židov a dokazuje to najmä dvoma titulmi: "Syn človeka" a "jednorodený" Syn. Vrcholom Jánovej kristológie je náuka o Logose ("kristológia Slova"). Jánovo evanjelium viac ako ostatné novozákonné spisy zdôrazňuje spásonosný význam vtelenia, ktoré je základom celého Ježišovho vykupiteľského diela, uskutočneného najmä smrťou na kríži. Tajomstvo Kristovej smrti sa sviatostne sprítomňuje v krste (hl. 3), v Eucharistii (hl. 6) a v odpustení hriechov (hl. 20). Človek má účasť na spáse svojou vierou, ktorá je spolu s láskou základnou požiadavkou spásy.5. Dodatok. Sväté Písmo, Nový Zákon (Evanjeliá a Skutky apoštolov) vydal Spolok sv. Vojtecha, Trnava 1997 – 1. vydanie, prečítal a spracoval Lukáš Karch ©.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.