Skôr ako predstavím učenie Cirkvi o jednotlivých konfliktoch, v prvej kapitole sa pokúsim o definíciu ozbrojeného konfliktu. Rovnako chcem spomenúť i najčastejšie možné príčiny ich vzniku. Druhá kapitola sa bude zaoberať základnými druhmi ozbrojených konfliktov v súčasnosti a v konfliktoch používanou taktikou. Je vhodné spomenúť i zbrane používané modernými ozbrojenými silami, najmä zbrane hromadného ničenia. V tretej kapitole sa chcem venovať katolíckej náuke o ozbrojených konfliktoch. Zameriam sa najmä na oprávnenosť použitia sily počas jednotlivých druhov konfliktov, snahe o mier, ozbrojeným silám a odzbrojeniu.


1. Vojnový konflikt

1. 1. Definícia vojnového konfliktu

Vojnový konflikt je konflikt záujmov štátov, národov alebo iných záujmových skupín, v ktorom sa ako hlavný argument používajú ozbrojené sily. Nasadením ozbrojených síl sa predstavitelia záujmových skupín snažia zabezpečiť si prevahu na uskutočnenie svojich požiadavkou a cieľov. Podobne sa ako konflikt dá definovať aj zastrašovanie vojenskou silou, ak sa jedná o konflikt diplomatický. Základné delenie ozbrojených konfliktov podľa rozsahu je: lokálny vojnový konflikt, občianska vojna a svetový vojnový konflikt, do ktorého sa ráta aj studená vojna. Vojnový konflikt sa začal po zavedení jadrových zbraní do výzbroje deliť na nižší a vyšší. Nižší predpokladá použitie iba konvenčných síl, pričom sa nepredpokladá použitie jadrových zbraní, ale sa nedajú naisto vylúčiť. Vyšší - strategická vojna medzi superveľmocami. Nižšia úroveň konfliktu mala ešte množstvo podúrovní, ktoré v nej existovali dávno, len sa im dal iný rozmer najmä pre ich využívanie komunistickými silami, ktoré prevažne nižšie stupne ozbrojeného konfliktu využívali na svoje ciele v záujme ich národných a medzinárodných cieľov. Podľa tejto definície sa konflikt delí na základe používanej taktiky na: konvenčnú vojnu, partizánsky (gerilový) boj, terorizmus a totálnu vojnu.

1. 2. Príčiny vzniku ozbrojených konfliktov

Možných príčin vzniku ozbrojených konfliktov je veľa. Cieľom ozbrojeného konfliktu je zaistiť víťazstvo nad ozbrojenými silami protivníka, a následne získať celkovú vojenskú prevahu, z ktorej vyplynie akákoľvek iná prevaha (napr. politická či ekonomická). Parížska deklarácia ako prvá vôbec definovala ciele vojenských operácií. Cieľom je zneškodniť ozbrojené sily nepriateľa. Má sa tak ale diať bez zbytočného utrpenia a strát civilistov, ako aj zbytočného utrpenia príslušníkov ozbrojených síl. Táto definícia sa stala i jednou zo základných premís v neskorších dohovoroch na konferenciách v Haagu. Vojenskí velitelia sú podriadení politickej kontrole vlády a jej veleniu, lebo „v demokratickom zriadení len štát má monopol na silu a vláda takéhoto štátu závisí predovšetkým od občanov.“ (Tento monopol štátu bol i v nedávnej histórii porušovaný, napr. Hitlerovými SA oddielmi. V Rakúsku si Kresťanskí socialisti vytvorili súkromnú armádu „Heimwehr“, Sociálni demokrati „Schutzbund“.) Preto zodpovednosť za vyvolanie konfliktu je najmä na pleciach politických činiteľov.

Jednoznačne sa na vzniku ozbrojených konfliktov podpisuje najmä neochota ustúpiť, alebo dôjsť ku kompromisnému riešeniu napätia. Pred každou vojnou pracuje diplomacia, ale zostáva otázne, nakoľko sa venuje snahe o mierové vyriešenie sporov, alebo iba hľadá zámienku na vyhlásenie vojny. Pred vlastným obyvateľstvom sa útočník snaží skryť svoje ciele, prípadne maskovať ich, a často dochádza i k manipulácii v médiách. Najmä v nedemokratických štátoch sa dá relatívne hladko manipulovať verejnou mienkou. Často sa používa indoktrinácia - vypracovanie systému zmien v hodnotovej stupnici človeka. Indoktrináciu používajú jednak extrémistické skupiny (doktrinárny terorizmus), ako aj štátne orgány najmä totalitných a diktátorských štátov. Používa sa dezinformačná kampaň, prípadne brainwashing. Brainwashing - v širšom zmysle sa jedná o totalitnú propagandu, kombinujúcu Goebelsove: „stokrát opakované klamstvo sa stáva pravdou“ s informačným monopolom, pôsobiacim na niektoré nižšie pudy, (triednu nenávisť, nacionalizmus, rasizmus...). Spolu s tvrdým potláčaním akéhokoľvek opozičného názoru sa jedná o účinný prostriedok manipulácie názorov občanov.

1. 2. 1. Ekonomické príčiny vzniku konfliktov

Každý konflikt od svojho vzniku predstavuje hrozbu človeku, najmä v súčasnom svete, prepojenom globalizáciou. Nebezpečím, pre ktoré sa každý konflikt prejavuje globálne, môže byť sústredenie bohatstva. Z toho hromadenia bohatstva niektorými štátmi