Nové problémy vznikli pri otázke využitia jadrových zbraní. Prvýkrát sa tak zbraň stala tvoriacim prvkom stratégie a nie prvkom pre stratégov. Samotná hrozba jadrovou zbraňou ovplyvnila posudzovanie každého väčšieho konfliktu z obdobia studenej vojny. Ale vedelo sa, že USA nezaútočí na ZSSR pre prevrat v nejakom zaostalom regióne rozvojového sveta. Na druhej strane Európski spojenci USA si neboli istí, či sa jadrové zbrane použijú v prípade sovietskej agresie v západnej Európe. Roku 1953 náčelník štátu vrchného velenia spojeneckých vojsk v Európe vyhlásil, že plány NATO počítajú s obmedzeným použitím konvenčných síl a s masovým použitím jadrových zbraní. V prezidentskej direktíve PD -59 (5. 8. 1980) sa určila nová stratégia použitia US jadrových striel. Nová koncepcia bola zameraná na stratégiu protisily, namiesto stratégie protihodnoty. Jadrový úder, ktorý by viedli USA proti ZSSR teda nemal napádať také hodnoty ako centrá populácie, priemyselné oblasti, ale priamo sovietske jadrové strely. Z tohto však vyplýva, že USA budú nútené zaútočiť jadrovým potenciálom prvé - inak by „strely dopadali na prázdne silá.“ Najdôležitejším aspektom o teórii vyššieho (jadrového) konfliktu však bola teória odstrašovania. Jednalo sa o snahu urobiť jadrový konflikt tak drahou záležitosťou, aká by sa nemusela vyplatiť žiadnej zo strán. Do polovice 50-tych rokov to bola koncepcia tvrdej odplaty - brutálne použitie jadrového potenciálu proti agresorovi, neskôr nastúpila koncepcia kontrolovanej a flexibilnej reakcie

2. 5. 2. Chemické zbrane

Chemické zbrane môžeme rozdeliť podľa účinku na živý organizmus na nervovo paralytické, všeobecne jedovaté, dusivé, dráždivé a psychochemické. Podľa trvania ich účinku ich delíme na prchavé - s účinkom asi do 30 minút a trvalé - pôsobia niekoľko hodín až týždňov. Podľa rýchlosti ich účinku sa ďalej delia na chemické zbrane s rýchlym a s oneskoreným účinkom. Behom ofenzívy Iránu proti Iraku 1984 Irak pravdepodobne použil horčičný plyn (Yperit). Podľa upozornenia Iránom a po prešetrení medzinárodnými pozorovateľmi boli tieto údaje potvrdené.

9. 4. 1989 pri potláčaní demonštrácie v Gruzínsku Sovietskymi vojskami zahynul presne nezistený počet demonštrantov. Podľa ministerstva vnútra bol použitý slzný plyn. Denník Izvestia uviedol, že zomreli na následky „chemických vplyvov“, neskôr gruzínsky toxikológovia potvrdili použitie nervového plynu. V súčasnosti je výroba chemických zbraní a ich prekurzorov zakázaná podľa medzinárodných dohôd. Prakticky sú dovolené iba dráždivé chemické zbrane na policajné účely. Zložky polície tieto dráždivé látky môžu využiť napríklad na ochranu dôležitých objektov, potláčanie nepokojov a demonštrácií a vyvolávanie paniky u protivníka. Je ale zakázané ich použitie v ozbrojenom konflikte, hoci sa nejedná o smrtiace chemické látky.

2. 5. 3. Biologické zbrane

Biologické zbrane hromadného ničenia pracujú na princípe vyradenia živej sily nepriateľa ochorením. Ochorenie môže byť spôsobené bakteriálnou, toxínovou, alebo vírusovou nákazou. Ochorenia spôsobené biologickými zbraňami znemožnia účinné použitie ozbrojených síl, pričom výsledným efektom je nezriedka smrť. O ich použití sa doteraz neobjavili presvedčivé informácie. Existuje podozrenie na ich testovanie Japonskom počas druhej svetovej vojny na civilistoch v Číne. Dňa 23. 4. 1953 prijalo valné zhromaždenie OSN rezolúciu o spravodlivom prešetrení použitia biologických zbraní v Kórei. Tento podnet bol daný komunistickými krajinami, ktoré z ich použitia podozrievali USA. Výsledok je neznámy.


2. 6. Zvláštne druhy zbraní

Otázka z oblasti zvláštnych („humánnych“) zbraní je skôr otázkou z oblasti morálnych problémov. Jedná sa o druhy prevažne experimentálnych zbraní. Takzvané humánne zbrane, ktoré sú vyvíjané v rámci humanizácie konfliktu, majú obmedzovať utrpenie zasiahnutých, alebo ich iba vyradiť z boja bez ich usmrtenia. Pretože sa jedná o pokusné zbrane a zbrane vo vývoji, väčšinou sa jedná o prísne strážené vojenské tajomstvá a zatiaľ o nich nieje dostatok informácií. Hovorí sa o zbraniach mrzačiacich živú silu, ale nezabíja ju. (napr. oslepujúce zábleskové granáty, lepidlá na bojovú techniku a vojakov,...) Niektoré z týchto zbraní sa už podľa neoverených informácií používajú v konfliktoch. Okrem zbraní hromadného ničenia sú zmluvne zakázané aj zbrane spôsobujúce zbytočné utrpenie. Zákaz sa týka používania zápalných látok proti živej sile, používanie prostriedkov s črepinovým účinkom proti živej sile, ak črepiny je nemožné zistiť röntgenom. Otrávená munícia sa podľa niekoľkých zachovaných dokumentov vyvíjala v Nemecku počas druhej svetovej vojny. Rovnako zákaz platí pre munície spôsobujúce zbytočnú závažnosť zranení, konkrétne sa jedná o zákaz používania striel s tzv. hríbovým efektom - projektily typu Dum - dum.


2. 7. Konvenčný ozbrojený konflikt

Konvenčná vojna sa vedie konvenčnými (zvyčajnými) bojovými prostriedkami. Jedná sa o najčastejší spôsob ozbrojeného konfliktu. Prakticky všetci zúčastnení sú si vedomí, aké má pravidlá a dodržiavajú ich. Proti sebe stoja dve či viac armád, s patričným výcvikom a podporou zo strany zúčastnených štátov. Súčasný konvenčný konflikt väčšieho charakteru predpokladá okrem ničenia síl protivníka aj ničenie jeho zbrojných arzenálov a hospodárskych zariadení. Dôležité zariadenia a objekty pre