Ako vzniklo a prečo existuje náboženstvo

Ako vzniklo a prečo existuje náboženstvo

Objektívny historický vývoj náboženstva. Hneď na začiatku je nevyhnutné zdôrazniť, že náboženstvo sa neobjavilo z ničoho ako mávnutím kúzelného prútika, ale vznikalo postupne a až na určitom stupni vývoja ľudskej spoločnosti– na určitom stupni spoločenského bytia a spoločenského vedomia, ktoré umožňovali určitú formu spoločenského myslenia = samostatnú abstrakciu myšlienok a odraz prírody (objektívnej reality) vo vedomí človeka, čo priamo súviselo s rozvojom pracovných zručností, reči a spoločenskej deľby práce, teda s vyčlenením pracovných činností na samostatné časti – starostlivosťo oheň, poľovníctvo, rybárstvo, chov domácich zvierat a pastierstvo, zavlažovanie a poľnohospodárstvo, roľníctvo, remeslá, obchod, a pod., ako to priamo a nespochybniteľne dokazujú archeologické nálezy predhistorických civilizácií v Afrike, Ázii, južnej Amerike, a ako to neskôr dokazujú a dokumentujú aj archeologické nálezy historických civilizácií a písomné dejiny– Číny, Sumeru (4000-2000 pnl.), Babylónie, Akkadu, Egypta a ďalších.

V súlade s tým, sa vedci zhodujú v názore, že prvé (proto) náboženstvo sa mohlo vyvinúť asi pred 40-30.000 rokmi, teda vo štvrtohorách v mladom paleolite. Bolo to v procese vývoja beztriednej spoločnosti = prvotnopospolitej = kmeňové, rodové a občinové zriadenie. Následne a postupne, ako sa vyvíjala ľudská spoločnosť, spoločenská deľba práce – výrobný proces a s tým priamo súvisiace aj ľudské vedomie a poznanie o svete, vyvíjal sa aj náboženský svetový názor. Jednou z najstarších foriem náboženstva, keď úroveň spoločenskej výroby ako aj spoločenského poznania bola ešte veľmi nízka, bola mágia – súhrn predstáv a obradov, pomocou ktorých sa praveký človek pokúšal nadprirodzeným spôsobom vplývať na okolitý svet, aby dosiahol svoje praktické ciele. V mágii sa veľmi jasne prejavuje sociálny základ náboženstva. Praveký človek sa utiekal k mágii, keď mal pochybnostio výsledkoch svojich praktických činov, keď do jeho osudu a života zasahovali preňho neznáme sily a nekontrolovateľné faktory.

Z uvedeného jasne a logicky vyplýva, že príčiny vzniku náboženstva treba hľadať - v potrebe iluzórneho (neskutočného, klamlivého) nahradenia praktickej bezmocnosti ľudí pred konaním prírody a pred spoločenskými vzťahmi. Náboženstvo samozrejme vzniklo vo vedomí človeka, ale až druhotne ako odraz hmotnej objektívnej reality prírody a spoločenských pomerov, ktoré existovali, existujú a budú existovať nezávisle na vedomí človeka. V žiadnom prípade tomu nebolo naopak!!!

I. Psychologické príčiny

1. Prvotné najjednoduchšie náboženstvo sa vyvinulo neuvedomele a spontánne z bezmocnosti, neistoty, nepochopenia, neschopnosti, nevedomosti, osobného utrpenia, rozčarovania, samoty, strachu a zúfalstva človeka vo vzťahu k živelnému a nekontrolovateľnému pôsobeniu prírodných síl. Ľudia si v praveku nevedeli vysvetliť prírodné javy. Mali obavy z budúcnosti, pokiaľ ide o vyčíňanie prírody – zemetrasenia, uragány, búrky (hromy,blesky), kozmické úkazy na oblohe (pohyb komét na oblohe a pády meteoritov na Zem, zatmenie Mesiaca/Slnka), odliv/príliv,sopečná činnosť, záplavy a pod. Poľnohospodárstvo, ktoré zabezpečovalo ľuďom výživu, ako aj iné ľudské aktivity (napr. chov domácich zvierat a pod), boli silno závislé od počasia.
Toto všetko, o čom si človek myslel, že ho ohrozuje, a čo sám nemohol ovplyvniť a nevedel si ani vysvetliť, bolo dôvodom pre vznik náboženstva v snahe prežiť v boji o holý život, v snahe zaistiť si svoju vlastnú bezpečnosť, duševnú psychickú rovnováhu, podmienky pre solídny život, naplniť zmysel života a vysvetliť si poriadok a chaos v prírode a v jeho živote. Preto v snahe vyhnúť sa týmto životným strastiam, ako aj v snahe uľahčiť si život v jeho každodennej existencii, si ľudia vymysleli svojich ochrancov (polyteizmus=prírodnébožstvá) a neskôr, aby to mali v živote jednoduchšie, iba jednéhoochrancu – nadprirodzené transcendentno = nadprirodzeného spasiteľa = Boha (monoteizmus), do ktorého rúk zverili svoj osud, čo im v živote pomáhalo – aspoň si to mysleli – čo im umožnilo zdôvodniť nevysvetliteľné.

2. V ďalšej fáze rozvoja spoločnosti - vývoja spoločenskej praxe (deľby práce, výroby) ako aj spoločenského vedomia zasa iní ľudia (ešte v staroveku) prišli na to, že náboženstvom mohli tých druhých ovládať, pretože pre tých iných–najvyššiu spoločenskú vrstvu-to bolo výhodné. Takíto náboženskí vodcovia zneužívali svoje postavenie, zastrašovali ľudí peklom a inými náboženskými nezmyslami opierajúc sa pritom o rôzne vymyslené zjavenia, ktoré nikto nikdy v skutočnosti nevidel, a ani nemohol potvrdiť. Kto jednoducho neveril, bol napr. vyhlásený za diabla alebo kacíra a bol mučený, ukrižovaný či upálený alebo vyobcovaný z cirkvi na výstrahu ostatným. V tejto ďalšej fáze vývoja spoločenského myslenia sa už jednalo o uvedomelé náboženstvo. Tento proces je priamo spojený so vznikom prvých spoločenských tried, teda so vznikom otrokárskeho spoločenského systému, a teda súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov.

To sa stalo v dobe takzvanej druhej spoločenskej deľby práce, pri ktorej došlo k oddeleniu remesiel od poľnohospodárstva. Vznikla výroba tovaru a v dôsledku existencie vznikajúceho trhu začali vznikať majetkové rozdiely medzi ľuďmi. Začali vznikať triedy a prvé triedne rozpory, ktoré si vynútili vznik štátu. Časovo to zodpovedá zhruba štvrtému tisícročiu pnl. – Sumer.

3. V súvislosti s ďalším rozvojom spoločnosti si ľudia uvedomili, že nie sú schopní, a ani ochotní niesť plnú zodpovednosť za svoj vlastný život. Boh, ktorý ich tejto zodpovednosti zbavil, im jednoducho vyhovoval.

4. Každý človek chce byť zdravý, chce žiť dlho a šťastne. Tento cieľ sa snaží dosiahnuť aj za pomoci iných, podľa neho dokonalých (keď už sám nie je dokonalý), aj keď nadprirodzených bytostí, o ktorých si myslí, že mu túto šťastnú existenciu pomôžu zabezpečiť (anjeli,Boh a pod.). Čo záleží na tom, že to bude až po smrti? Duchovná útecha musí byť.

5. S tým súvisela aj snaha očistiť sa od nemorálnych skutkov (hriechov), ktoré ľudia v svojom živote robili, niekedy aj v mene najvyššieho, aby mohli uskutočniť svoj sen – byť zdraví a dlho a šťastne žiť. K tomu, aby im Boh odpustil, využívali najskôr obety ľudí, neskôr obety zvierat, potom nemorálne odpustky a nakoniec spoveď, ktorú dnes kňazi zneužívajú, keď sa im to hodí.

6. Neskôr si ľudia uvedomili, že vlastnia vyššiu formu inteligencie, vedeli, že sú na vrchole evolučného vývoja prírody na Zemi a takéto privilégium (dar) mohli v tej dobe pripísať len niečomu nadprirodzenému (Bohu). Alebo jednoducho zacítili potrebu len sa odvďačiť za, dar života“.


II. Gnozeologické (poznávacie) príčiny

7. Neochota veriacich ľudí zmeniť ich zastaraný konzervatívny názor, ak úroveň vedeckého poznania postúpi ďalej –Newton, Darwin, Einstein, Hubble, Oparin, Hawking a ďalší, a nezmyselné trvanie na nevedeckých názoroch pri neochote porovnávať toto nové poznanie s praktickým životom. Nepochopiteľné psychologické správanie ľudí, ktorí sú ochotní niečo robiť a veriť niečomu len preto, že tomu verí a že to robí väčšina – viď investovanie v prvej vlne kupónovej privatizácie do fondov, ktoré praktizovala väčšina obyvateľstva a ktoré sa s odstupom času ukázalo ako najhorší spôsob investovania. Keby ľudia viac študovali apoznávali, prišli by na to, že tento spôsob investovania bol totálne nesprávny. Keď som chcel po svojej manželke, aby pozerala aspoň jeden diel amerického osemdielneho seriálu Evolúcia (STV2-júl-august 2006, prečo práve o prázdninách? Aby to nesledovala mládež? Aby neuverila v evolúciu?), povedala mi, že ju to nezaujíma a že to nechce vidieť. Aj to je spôsob, ako veriť v Boha. Nechcieť vedieť, že to, v čo verím, je blud!

8. Snaha cirkvi klamať ľudí a najmä veriacich, že len ona môže zodpovedne a vyčerpávajúco odpovedať na otázky zmyslu života a významu ľudskej činnosti bez ohľadu na to, čo hovorí súčasná veda, ktorá mimochodom v súčasnosti už vyvrátila všetky náboženské dogmy.


III. Sociálne a spoločenské príčiny

9. Zaostalosť, negramotnosť a nevzdelanosť obyvateľstva a, dnes už pri súčasnej úrovni slovenského školstva, nielen rómskeho.

10. So vznikom tried a súkromného vlastníctva (v otrokárskej spoločnosti, feudalizme a demokracii=kapitalizme/imperializme) sa objavil ďalší dôvod alebo príčina a potreba existencie náboženstva. Vznikla skupina bohatých (majetných). Ale to boli tí, ktorých bolo podstatne menej, ako tých chudých. Bohatí sa začali obávať o svoj majetok, aby im ho chudobní nezobrali, a začali hľadať spôsob, ako tomu zabrániť. Aj toto bol jeden z dôvodov, prečo vzniklo náboženstvo ako prostriedok pre nenásilné a pokojné ovládanie ľudí. Ľudí proste bolo možné lepšie „držať na uzde“ a lepšie ovládať – bolo účelné strašiť ľudí diablom a peklom a rôznymi hriechmi, za ktoré budú ľudia potrestaní a pod. No a keď to nestačilo, vznikol dôvod na to, aby vznikol štát (so vznikom tried) pre násilné ovládanie ľudí, aby bola zabezpečená ochrana súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov (ako základnej podmienky pre vykorisťovanie človeka človekom) a ochrana majetku vrátane peňazí pre bohatých. Bohatým vyhovuje pojem „peklo“, pretože ním môžu strašiť veriacich, kam sa dostanú v prípade, že sa dopustia hriechu a siahnu na ich majetok. Vyhovoval im však aj raj, ktorý cirkev sľubuje tým, ktorí budú trpieť a budú poslušní. Zo strany chudobných a pracujúcich bol zasa dôvodom pre vieru sociálny a triedny útlak – bezmocnosť, bieda, beznádej a vnútorná skleslosť voči sociálnej nespravodlivosti v dôsledku sociálneho a triedneho útlaku (ktorý je výsledkom vykorisťovania človeka človekom), voči biede a vojnám, ktoré slúžili najmä bohatým pre pokračovanie politiky a prerozdeľovanie obchodných trhov. Bola to snaha chudobných pracujúcich (vykorisťovaných) ospravedlniť vzniknuté sociálne a triedne nerovnosti a nespravodlivosti ako aj nezamestnanosť a psychicky sa s nimi vyrovnať. Bola to túžba po duchovnej a morálnej kompenzácii ich utrpenia. Preto aj veriacim vyhovoval nebeský raj ako vykúpenie z pozemského utrpenia, ako aj peklo, do ktorého podľa ich názoru sa dostanú tí, ktorí ich trápia a vykorisťujú.

11. Snaha vládnucich triednych vrstiev (bohatých podnikateľov) skrývať sa za Boha a v jeho mene uskutočňovať svoju vnútornú - protiľudovú utláčateľskú politiku (vykorisťovanie), ako aj agresívno-vojenskú zahraničnú politiku s hlavným cieľom prerozdeliť svetové obchodné trhy. Teda snaha využívať náboženstvo na reakčné a protiľudové ciele a ich nehorázna drzosť zvaľovať osudy ľudstva – najmä jeho túžbu po mieri - na želanie Boha!!!

12. Snaha cirkvi v mene Boha snažiť sa o zmierenie nezmieriteľných protikladov medzi triedou bohatých podnikateľov a triedou chudých, čo sú vykorisťovaní =„živoria“z mesiaca na mesiac - od výplaty k výplate - najmä na severnom, strednom, južnom a východnom Slovensku. Cirkev vyzýva ľudí k pokore, aby sa nebúrili proti vykorisťovaniu, a najmä, aby si toto vykorisťovanie pod rúškom náboženských hesiel, ani len neuvedomovali.


IV. Ekonomické príčiny

13. Snaha cirkvi zahmliť, zakryť a zastrieť trpiacim a strádajúcim ľuďom, pravú príčinu (dôvod) ich ťažkej životnej situácie – sociálnu nespravodlivosť v dôsledku existencie vykorisťovania človeka človekom, ktoré je spôsobené existenciou súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov v pracovnom procese. Cirkev zakrýva túto príčinu tým, že orientuje človeka na ideálny život v nejakom vymyslenom raji, do ktorého sa dostane po svojej smrti, keď za svojho života na Zemi bude trpieť. Ďalej cirkev sľubuje nápravu cestou opatrení len v morálnej oblasti - vzájomnej láske, bratstve, usilovnej práci a výzve bohatým, aby sa delili s inými v mene spravodlivého rozdelenia bohatstva v rámci ľudskosti, humanity a spravodlivosti.
14. Cirkev zakrýva skutočnosť, že je priamo spojená s tzv. demokraciou = kapitalizmom / imperializmom, pretože disponuje obrovským bohatstvom v podobe bankového kapitálu, nehnuteľností, pozemkov, akcií a ďalšieho majetku, ktorý nadobudla a rozmnožuje práve vďaka tomuto ekonomickému systému. Preto má cirkev rovnaké ekonomické záujmy ako vykorisťovatelia (podnikatelia), a preto je aj ich objektívnym spojencom. Preto má aj cirkev objektívny záujem na zachovaní existencie demokracie.

15. V dobe vzniku spoločenských tried bohatých a chudých (od otrokárskeho systému cez feudálny až po demokraciu= kapitalizmus/imperializmus) vedúci náboženskí predstavitelia zistili, že každé náboženstvo je aj veľkým biznisom, a teda zdrojom financií a majetku od veriacich aj od štátu. To je aj dôvod prečo súčasná rímsko-katolícka cirkev nechce odluku cirkvi od štátu. V niektorých štátoch sa pre udržanie náboženstva dokonca aj reálne používajú drogy - a nie iba alkohol, aby sa navodila patričná psychologická extáza vo vedomí človeka, aby si lepšie mohol vybaviť rôzne zjavenia a zázraky. V demokracii=kapitalizme je náboženstvo nástrojom na ovládanie ľudí spolu so súkromným vlastníctvom výrobných prostriedkov, ktorého majiteľom je kapitalista (podnikateľ). Náboženstvo sa snaží ovládnuť myseľ ľudí. Podnikatelia zasa utláčajú ľudí v reálnom živote = v pracovnom procese, v ktorom prostredníctvom súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov využívajúich pracovnú silu, ktorá ako jediná je tvorcom nadhodnoty, a teda zisku(kapitálu) kapitalistu. Obaja „spojenci“ postupujú v zmysle metód „Drž hubu a krok“ (pretože na tvoje miesto mám 10 ďalších takých, ako si ty, a preto usilovne pracuj a nechaj sa vykorisťovať) a „Cukor a meč“ (raz pohrozia, raz pochvália). Vonkajším prejavom tohto dvojitého zotročovania ľudí je existencia štátu v etape demokracie=kapitalizmu, ktorý tomuto zotročovaniu ľudí priamo napomáha a aj ho priamo zakrýva. Uvedené platilo v minulom čase, platí v prítomnosti a bude platiť aj v budúcnosti, pokiaľ bude existovať niekde na Zemi nejaká spoločensko-ekonomická formácia, ktorá bude založená na súkromnom vlastníctve výrobných prostriedkov (otrokárstvo,feudalizmus, kapitalizmus/imperializmus = demokracia), ktoré je hlavnou príčinou vykorisťovania človeka človekom, a teda príčinou biedy a utrpenia väčšiny ľudí. Dovtedy bude existovať aj náboženstvo ako spojenec bohatých podnikateľov (majiteľov súkromného vlastníctva) a ako spôsob útechy a úteku ľudí od biedy a utrpenia, ale aj ako spôsob ovládania tých, ktorí sú vykorisťovaní a žijú v biede a utrpení, aby boli ticho a držali hubu.

Tvrdím s totálnym presvedčením, že cirkev nikdy nevyrieši skutočný reálny problém človeka. Len mu poskytne duchovnú útechu, ale nie riešenie!!! Dáva ľuďom klamlivú nádej na ideálny život po smrti, keď ten reálny budeme trpieť a necháme sa oblbovať a vykorisťovať. Ale ja chcem dôstojne žiť už teraz a za svojho života!!! Prečo sa mám mať dobre až po smrti v nejakom vymyslenom „raji“ a celý život na zemi trpieť vykorisťovaním a tým, že ma niekto psychologicky ovláda (štátna propaganda, cirkev), keď sa môžem mať ako v raji alebo aspoň dôstojne žiť už za svojho života a na tejto zemi? Záverom treba uviesť, že nie je možné, aby jední – menšina – hromadili vo svojich rukách nesmierne bohatstvo(podnikatelia a cirkev) a druhí – drvivá väčšina – treli biedu, živorili alebo dokonca zomierali od hladu (najmä Rómovia, čo sa verejnosti zatajuje). Podobne ako ópium, odvádza aj náboženstvo ľudí od skutočnosti, pričom vytvára zdanie zmiernenia útrap, prekonávania ťažkostí. Tým, že ich odpútava od skutočnosti, bráni im súčasne poznať skutočnú povahu ich životných problémov, a teda prekáža aj ich prekonaniu. Tým si cirkev plní svoju hlavnú a všeobecnú funkciu náboženstva - iluzórno-kompenzačnú.

Cirkev v podstate ponižuje veriaceho človeka v jeho živote, pretože mu berie jeho zdravé sebavedomie a smeruje ho do nereálneho neskutočného ideálneho života v raji po jeho smrti. Tým človeka priamo odvádza od jeho aktívnej a uvedomelej činnosti tu na Zemi, ktorá ho môže priviesť ku skutočnému raju alebo aspoň ku dôstojnému životu už priamo za jeho života.Súčasne cirkev aj odvádza ľudí od jediného správneho riešenia tohto problému, a tým je, a treba to uviesť bez váhania a rozhodne, odstránenie súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov a zavedenie spoločenského vlastníctva výrobných prostriedkov spolu s centrálnym plánovaním. Len tak je možné odstrániť toto „ópium ľudstva“. Len tak sa človek skutočne oslobodí. Len tak získa sociálnu spravodlivosť, rovnoprávnosť, blahobyt a skutočnú slobodu a nezávislosť!!! Preto je náboženstvo brzdou na ceste spoločenského pokroku, a teda je reakčné, spiatočnícke. Myslím si, že z toho, čo bolo uvedené, je celkom logicky jasné, že človek si vytvoril náboženstvo k obrazu svojmu, pretože ho potreboval a pretože mu to vyhovovalo – - NIE náboženstvo a Boh stvorili človeka!!!

Fidel Castro v roku 2003 povedal: Všetko záleží na tom, či sa náboženstvo používa na vytváranie hodnôt, pre dobro a útechu, vtedy nieje ópiom. Ale keď sa viera využíva na obranu zlých vecí (body3,6,8,10,11,12,13), tak sa sama stáva nielen ópiom ale aj zlom!

A prečo som vlastne toto všetko napísal? Po prvé - takýto článok som ešte nikde na internete nenašiel, po druhé – chcel som, aby obsah článku bol zrozumiteľný všetkým ľuďom a po tretie - aspoň cirkev uvidí, že sú aj ľudia, ktorí poznajú príčiny vzniku a existencie náboženstiev, a nikdy sa nezmieria s jej demagógiou a dvetisícročnou manipuláciou a nehoráznym klamaním neinformovaných poctivých a pracovitých ľudí. Kto chce preniknúť do ekonomickej podstaty = súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov, nech nepočúva iba pána farára, ale si aj preštuduje, napr. knihu, ktorá má názov Kapitál alebo 150stranovú publikáciu „To je ono po 15tich rokoch" od Karola Ondriáša. Viď aj publikácia Pôvod náboženstva – Vašečka, Félix, Osveta, Bratislava, 1968 alebo Čierna má zelenú od Mariána Baťalu. Som si istý, že to, čo som napísal, je pravda!!! Prajem všetkým čitateľom príjemný deň.