aby zvrchovanú lásku a oddanosť všetkých stvorených bytostí usmernil k Bohu, snažil sa získať ich službu a vernosť pre seba. Keďže závidel slávu, ktorou večný Otec obdaril svojho Syna, toto knieža anjelov chcelo získať moc, ktorá prednostne patrila len Kristovi. Dokonalý súlad neba bol teraz narušený. Luciferov záujem slúžiť len sebe, nie Stvoriteľovi, podnietil obavy tých, (35) čo Božiu slávu pokladali za zvrchovanú. V nebeskej rade nastal medzi anjelmi a Luciferom spor. Boží Syn mu poukázal na Stvoriteľovu veľkosť, dobrotu a spravodlivosť; upozornil ho na svätú, nepremennú podstatu jeho zákona.

Boh sám je pôvodcom nebeského poriadku, a neposlušnosťou voči tomuto poriadku by Lucifer zneuctil jeho Tvorcu a priviedol by na seba záhubu. No varovné snahy neskonalej lásky a milosrdenstva v ňom len podnietili vzburu. Lucifer dovolil, aby ho ovládla žiarlivosť na Božieho Syna, čím sa mu stal ešte odhodlanejším odporcom. Zámerom tohto kniežaťa anjelov bolo spochybniť zvrchovanosť Božieho Syna, a tým zľahčiť Stvoriteľovu múdrosť a lásku. Ten, ktorý bol medzi nebešťanmi po Kristovi prvý, sústredil na dosiahnutie tohto zámeru všetko svoje úsilie. Boh, ktorý dal všetkým svojim tvorom slobodnú vôľu, sa postaral o ochranu každého pred zákerným zvodným klamstvom, ktoré malo ospravedlniť vzburu. Skôr ako sa začal veľký spor, všetci mali možnosť poznať Božiu vôľu, múdrosť a dobrotu ako zdroj každej ich radosti.

Kráľ vesmíru zvolal k sebe zástup nebešťanov. Objasnil im skutočné postavenie svojho Syna i svoj vzťah ku všetkým stvoreným bytostiam. Boží Syn bol spolu s Otcom na nebeskom tróne; oboch obklopovala sláva toho, ktorý je večný a sám sebou existujúci. Okolo trónu sa zhromaždil nespočítateľný zástup svätých anjelov – boli ich „myriady myriád a tisíce tisícov“ (Zj 5,11). Boli to Bohu oddaní služobníci, tešiaci sa v svetle Božej prítomnosti. Večný Vládca pred zhromaždenými nebešťanmi vyhlásil, že len jednorodený Boh – Boží Syn – môže plne pochopiť jeho plány a len on dostal poverenie uskutočniť veľké zámery jeho vôle. Boží Syn konal Otcovu vôľu pri stvorení všetkých nebeských zástupov a ich pocta a oddanosť mu patria práve tak ako Bohu. Kristus uplatní svoju Božskú moc pri stvorení zeme a jej obyvateľov. Vo všetkom tom však nebude hľadať moc ani sebavyvýšenie proti Božiemu plánu, ale zvelebí Otcovu slávu a uskutoční zámery jeho dobroty a lásky.

(18) Anjeli radostne uznali zvrchovanosť Božieho Syna, v úcte sa pred ním skláňali, prejavovali mu svoju lásku a velebili ho. Lucifer sa sklonil s nimi, ale v jeho srdci sa odohrával (36) zvláštny prudký boj. Pravda a vernosť v ňom bojovali proti závisti a žiarlivosti. Spočiatku sa zdalo, že ho vplyv svätých anjelov upokojil. Akoby ho pri tónoch úchvatných melodických chválospevov rozjasaného zástupu zloba opúšťala. Celú jeho bytosť prenikla nevýslovná láska. Spolu s ostatnými ctiteľmi Boha pocítil v sebe lásku k Otcovi a Synovi. Znova sa ho však zmocnila pýcha a podľahol žiarlivosti na Krista. Lucifer si nevážil vznešenú poctu ako zvláštny Boží dar, a preto svojmu Stvoriteľovi neprejavoval nijakú vďačnosť. Kochal sa vo svojej nádhere a vznešenosti a chcel sa rovnať Bohu. Nebeské zástupy ho milovali a ctili, anjeli radi spĺňali jeho príkazy, uznávali jeho múdrosť a slávu.

Boží Syn ho však prevyšoval, lebo mal s Otcom rovnakú moc a autoritu. Syn poznal Otcove zámery, zatiaľ čo Lucifer k nim prístup nemal. Tento mocný anjel sa pýtal: „Prečo by mal mať Boží Syn nadvládu? Prečo ho majú uctievať viac než Lucifera?“Lucifer odišiel z Otcovej bezprostrednej blízkosti a medzi anjelmi začal šíriť nespokojnosť. Pôsobil celkom tajne a za istý čas zakrýval svoj skutočný zámer zdanlivou úctou k Bohu. Začal prejavovať pochybnosti o zákonoch, ktorým podliehajú nebeské bytosti, a naznačoval, že ak zákony sú nevyhnutne nutné pre obyvateľov stvorených svetov, anjeli také obmedzenia nepotrebujú, pretože sú vznešenejší a ich vlastná múdrosť im je spoľahlivým svetlom. Nie sú predsa bytosti, ktoré by mohli Boha zneuctiť. Ich zmýšľanie je sväté. Nie je teda možné, aby sa mýlili, ako sa nemôže mýliť Boh.

Postavenie Božieho Syna na úroveň Otca predstavoval ako nespravodlivosť voči sebe, lebo si robil nárok na to, aby si ho podobne vážili a uctievali. Keby on, ako knieža anjelov, dostal patričné vznešené postavenie, potom by blahodarné následky pocítili všetci nebešťania, lebo jeho cieľom je zabezpečiť všetkým slobodu. Teraz však prišli aj o tú voľnosť, ktorú dosiaľ mali, lebo im bol ustanovený absolútny Vládca, ktorému sa musia všetci podriadiť. Tieto ľstivé zvody sa Luciferovi do určitej miery darilo v nebi rozšíriť. (37) Postavenie a moc Božieho Syna sa nezmenili. Luciferova závisť, jeho zvrátený výklad poslania Božieho Syna, ako aj túžba vyrovnať sa mu, vyvolali nutnosť potvrdiť skutočné postavenie a poslanie Krista, ktoré zostávalo od začiatku nezmenené. Mnohých anjelov však už Luciferove zvody oklamali. (19)Lucifer využíval lásku a oddanosť svätých bytostí, ktoré viedol, a chytrácky v ich mysli vzbudil nedôveru a nespokojnosť.