Ľstivo prekrúcal Božie zámery v snahe vyvolať rozkol a podnietiť nepokoj. Zákerne viedol svojich stúpencov k tomu, aby prejavili svoje pocity, čo neskôr zneužil pre vlastné ciele ako dôkaz, že anjeli nesúhlasia vo všetkom s Božím vedením. Aj keď predstieral bezvýhradnú odovzdanosť Bohu, ubezpečoval, že v záujme upevnenia Božej vlády by bolo dobre urobiť určité zmeny v organizácii a v zákonoch neba. Kým sa teda snažil podnietiť odpor voči Božiemu zákonu a vlastnou nespokojnosťou ovplyvňoval svojich oklamaných stúpencov, okázalo prejavoval snahu odstrániť nepokoj a vzbúrených anjelov viesť k uznaniu nebeského poriadku. Zatiaľ čo tajne roznecoval nezhodu a odboj, obratne vedel predstierať, že jeho jediným cieľom je podporovať oddanosť a chrániť súlad a pokoj.

Takto podnietený duch nespokojnosti konal svoje pustošivé dielo. Aj keď k otvorenej vzbure nedošlo, medzi anjelmi sa nebadane šíril citový rozkol. Niektorí z nich ochotne prijímali Luciferove klamstvá o Božej vláde. Aj keď dosiaľ žili v úplnej zhode s Božím poriadkom, náhle boli znepokojení a nešťastní, že nemôžu preniknúť do Božích nevyspytateľných rozhodnutí. Neboli spokojní s výsostným postavením Krista. Boli ochotní podporovať Lucifera v jeho nároku na rovnosť s Kristom. No verní a Bohu oddaní anjeli schvaľovali múdrosť a spravodlivosť Božej vlády a snažili sa túto vzbúrenú bytosť zmieriť s Božou vôľou. Kristus ako Boží Syn bol jedno s Bohom už pred stvorením anjelov. Vždy bol s Otcom. Jeho dosiaľ nespochybňované postavenie blahodarne pôsobilo na všetkých, čo mu boli podriadení. (38)

Ak nebeský súlad nebol až dosiaľ nikdy narušený, prečo by tu zrazu mal byť nesúlad? Verní anjeli mohli predvídať strašné následky tohto rozkolu a s celou vážnosťou radili vzbúrencom, aby sa zriekli svojho zámeru a svoju oddanosť Bohu prejavili tým, že jeho vláde zostanú verní. Boh vo svojej veľkej milosti, ktorá je podstatou jeho povahy, dlho znášal Luciferovo zákerné správanie. Nebo dovtedy nepoznalo nespokojnosť a vzburu. Bol to nový, celkom cudzí, záhadný a nevypočítateľný prvok.

Spočiatku si ani Lucifer neuvedomoval povahu svojich pocitov. Po istý čas sa obával prejaviť nápady a predstavy svojej mysle, ale nikdy sa ich nezriekol. Nepostrehol, kam ho ženú. O jeho omyle ho malo presvedčiť úsilie, aké vie vynaložiť len neskonalá Láska a Múdrosť. Ozrejmilo sa, že jeho nespokojnosť nemá nijaký dôvod a jasne mohol chápať následok svojho zotrvania v odboji. Lucifer nakoniec pochopil, že sa mýli. Videl, že „spravodlivý (20) je Hospodin vo všetkých svojich cestách a milostivý vo všetkých svojich skutkoch“ (Ž 145,17), že Božie ustanovenia sú spravodlivé a že by ich ako také mal uznať pred celým nebom.

Keby to bol urobil, mohol byť zachránený spolu s mnohými anjelmi. Vtedy ešte nebol Bohu celkom odcudzený. Aj keď postavenie strážneho cheruba stratil, mohol ho znova získať, keby sa bol k Bohu vrátil, uznal Tvorcovu múdrosť a bol spokojný, že smie zastávať miesto, ktoré mu bolo v Božom veľkolepom pláne určené. Nadišiel čas konečného rozhodnutia. Buď sa bezvýhradne podriadi Božej nadvláde, alebo prejde do otvorenej vzbury. Takmer sa rozhodol vrátiť sa, no bránila mu v tom pýcha. Tomu, ktorý bol tak výsostne poctený, pripadalo uznanie vlastného omylu, nesprávnych predstáv, a tým aj ochoty podriadiť sa autorite, ktorú sa všemožne snažil obviniť z nespravodlivosti, príliš veľkou obeťou, než aby ju vedel ochotne priniesť.

Stvoriteľ sa vo svojom zľutovaní snažil Lucifera a jeho stúpencov odvrátiť od záhuby, do ktorej sa rútili. Božia milosť však zostala nepochopená. Lucifer pokladal Božiu dlhozhovievavosť za dôkaz svojej prevahy a za náznak, že Kráľ vesmíru teraz prijme jeho podmienky. Tvrdil, že ak mu anjeli zostanú neochvejne verní, získajú všetko, (39) čo len budú chcieť. Tvrdošijne obhajoval svoje správanie a otvorene sa pustil do veľkého sporu so svojím Tvorcom. Z Lucifera, „Svetlonosa“, ktorý žil na výslní Božej slávy a chránil Boží trón, sa prestúpením stal satan, „odporca“ Boha a svätých, ktorých mal z Božieho poverenia viesť a chrániť.

Pohŕdavo odmietol dôkazy a prosby verných anjelov a označil ich za oklamaných otrokov. Prednostné postavenie Božieho Syna – Krista – vyhlásil za nespravodlivé a ostatným nebešťanom oznámil, že túto krivdu ďalej trpieť nehodlá. Kristovu nadvládu nikdy neuzná. Vyslovil odhodlanie bojovať o miesto, na ktoré si robil nárok, a prevziať vedenie nad všetkými, čo ho podporia. Všetkým