svojim stúpencom sľúbil novú, lepšiu vládu, pod ktorou budú všetci celkom slobodní. Mnohí anjeli ho prijali za svojho vodcu. Polichotený ozvenou, s akou boli jeho nároky prijaté, chcel si nakloniť zástupy anjelov, stať sa rovným samému Bohu a získať poslušnosť všetkých nebešťanov. Verní anjeli však stále naliehali naňho i na jeho stúpencov, aby sa pokorili pred Bohom. Upozorňovali ich na nevyhnutné následky odboja. Boh, ktorý ich stvoril, môže zvrhnúť ich moc a ich bezočivú vzburu príkladne potrestať. Nikto z anjelov nemôže odporovať Božiemu zákonu, ktorý je taký svätý, ako sám Boh. Verní anjeli varovali všetkých, aby neposlúchali zvodcove klamné dôvody, a Lucifera (21) s jeho stúpencami vyzvali, aby neodkladne kajúcne šli k Bohu, vyznali mu svoju nerozvážnosť, že spochybňovali jeho múdrosť a autoritu.

Mnohí boli ochotní prijať túto radu, kajať sa zo svojho poblúdenia a znova získať priazeň Otca a jeho Syna. Lucifer však mal pripravenú inú lož. Mocný vzbúrenec teraz vyhlásil, že anjeli, ktorí ho podporili, zašli už priďaleko, odkiaľ už návrat nie je možný. Tvrdil, že pozná Božie požiadavky a vie, že Boh neodpúšťa. Podľa neho všetci, čo sa kajúcne podriadia Bohu, prídu o česť i o svoje postavenie. On sám je odhodlaný autoritu Božieho Syna nikdy neuznať. (40) Teraz im zostáva spoločne presadzovať vlastnú slobodu a mocou si vynucovať práva, ktoré chcú dosiahnuť. Je zrejmé, že satan už zašiel priďaleko. Anjeli zaslepení jeho zvodmi mali možnosť pokánia. Rady a prosby verných anjelov im otvárali dvere nádeje. Keby boli poslúchli varovné rady, mohli sa vymaniť zo satanovho vplyvu. Pýcha, láska k zvodcovi a túžba po neobmedzenej slobode ich však už natoľko ovládli, že prejavy Božej lásky a milosti odmietli.

Boh nechal satana pokračovať v jeho skazonosnom diele, kým duch nespokojnosti nedozrel k zjavnej vzbure. Satanove plány sa museli natoľko rozvinúť, aby všetci poznali ich skutočnú povahu a cieľ. Lucifer, ako Bohom uprednostnený cherub, bol vznešeným Božím stvorením. Nebeské bytosti ho milovali a mal na nich veľký vplyv. Božiu vládu uznávali všetci nebešťania i všetky vesmírne svety, ktoré Boh stvoril. Lucifer sa nazdával, že keď do vzbury zvedie nebeských anjelov, potom strhne do nej aj ostatné svety. Zo svojho pohľadu vedel obratne obhajovať celý svoj zámer a na jeho dosiahnutie sa nezdráhal použiť svoju zákernú zlomyseľnosť a lož. Vedel obdivuhodne vynachádzať klamstvá. Výhodu hľadal vo falošných dôkazoch. Jeho skutky zahaľovalo tajomstvo. Anjeli spočiatku nepostrehli skutočnú podstatu jeho konania. Kým sa teda jeho plány plne neozrejmili, nepoznalo sa, o aké zlo ide; jeho nespokojnosť sa spočiatku nejavila ako vzbura. Jej povahu nespoznali ani verní anjeli a netušili, kam jeho počínanie môže viesť.

Lucifer sa pri svojich zvodoch spočiatku správal tak, aby jeho povesť zostala nedotknutá. Anjelov, ktorých si nevedel nakloniť, obvinil z ľahostajnosti k záujmu nebešťanov. Práve z toho, čo páchal sám, obviňoval verných anjelov. Snažil sa ich oklamať pradivom falošných dôkazov o Božích zámeroch. Všetko jednoduché zahaľoval tajomstvom, zlomyseľnosťou a klamstvom spochybňoval (22) jasné Božie výroky. Jeho vznešené postavenie a úzke spojenie s Božou vládou prepožičiavalo jeho vplyvu pomerne veľkú moc. (41) Boh mohol použiť len také prostriedky, ktoré sa zhodujú s pravdou a spravodlivosťou.

Satan používal to, čo Boh použiť nemohol – podlé správanie a lož. Prekrúcal Božie slovo, spochybňoval zámery Božej vlády a tvrdil, že Boh nemá právo anjelom dávať zákony. Boh podľa jeho mienky vyžaduje od stvorených bytostí pokoru a poslušnosť len kvôli vlastnej sláve. Za týchto okolností bolo treba obyvateľom neba a všetkým vesmírnym svetom dokázať, že Božia vláda je spravodlivá a že Boží zákon je dokonalý. Satan predstieral záujem o blaho vesmíru. Pravú povahu tohto uchvatiteľa a jeho skutočný zámer museli poznať všetci. Bolo treba vyčkať, kým sa svojimi bezbožnými skutkami neprejaví sám. Satan obviňoval Božiu vládu aj za spor, ktorý v nebi vyvolal sám. Vyhlásil, že všetko zlo je dôsledkom Božej vlády. Obhajoval sa, že chcel zdokonaliť Božie zákony. Boh mu teda dovolil, aby vyjavil podstatu svojich tvrdení a ukázal dôsledky navrhovaných zmien v Božom zákone.

Jeho vlastné dielo ho musí odsúdiť. Od začiatku tvrdil, že sa nebúri. Celý vesmír musí vidieť vodcu bez masky. Božia večná múdrosť satana z neba síce vylúčila, no nezničila ho. Aj keď Boh prijíma len službu lásky, oddanosť veriacich musí spočívať na presvedčení o jeho spravodlivosti a dobrote. Obyvatelia neba a iných vesmírnych svetov nemohli pochopiť podstatu hriechu s jeho následkami a neboli by pochopili zničenie satana ako prejav Božej spravodlivosti. Keby bol satan hneď zničený, mnohí by potom slúžili Bohu zo strachu, nie z lásky. Vplyv podvodníka by tým nezanikol, ani duch vzbury by nebol celkom odstránený. Satan musí v záujme blaha celého vesmíru s platnosťou pre celú večnosť vyjaviť svoje zásady, aby všetky stvorené bytosti videli v pravom svetle jeho útoky na Božiu vládu a aby sa raz navždy nad každú pochybnosť prejavila Božia spravodlivosť a milosť i nemennosť Božieho zákona.

Satanova vzbura by mala byť celému vesmíru večne platným poučením a trvalým svedectvom o povahe hriechu a jeho (42) strašných následkoch. Pôsobenie satanovej vlády, jej účinky na ľudí i anjelov mali zjavne ukázať, aké zhubné sú následky popierania Božej moci. Mali dokázať, že Božia vláda je zárukou blaha všetkých Božích tvorov. Dejiny tohto strašného pokusu o vzburu mali byť teda všetkým bytostiam varovným napomenutím, aby sa nedali oklamať, aby nepodľahli hriechu a nemuseli zaň znášať odplatu. (23)Ten, ktorý vládne v nebi, je ten, ktorý vidí koniec od začiatku. Je to ten, ktorému sú rovnako zjavné tajomstvá minulosti i budúcnosti a ktorý napriek ťažkostiam, temnote a skaze, ako následkom hriechu, vidí splnenie svojich zámerov lásky a požehnania. Aj keď „oblak a mrákava je vôkol neho; právo a spravodlivosť sú základmi jeho trónu“ (Ž 97,2). Raz to pochopia všetci obyvatelia vesmíru, verní i odpadlí. „Dokonalé je dielo jeho, lebo všetky jeho cesty sú správne. Je Bohom verným, nie vierolomným, on je spravodlivý a priamy“ (5 Moj 32,4). (24) (43)