Kresťanské správanie – životný štýl Božieho nasledovníka – je vďačnou odpoveďou na veľkorysosť Božej spásy v Kristovi. Apoštol Pavel vyzýva všetkých kresťanov: „Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, ako svoju duchovnú bohoslužbu. Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.“ (Rim 12,1.2) Kresťania teda dobrovoľne chránia a rozvíjajú svoje telesné, duševné i duchovné schopnosti, aby mohli žiť na česť svojho Stvoriteľa a Vykupiteľa.

Kristus sa modlil: „Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.“ (Ján 17,15.16) Ako môže kresťan byť na svete a súčasne nebyť zo sveta? Čím sa má kresťanský životný štýl líšiť od spôsobu života tých, čo sú bez Krista ?Kresťania nemajú žiť odlišne preto, aby sa ozvláštnili, ale preto, že ich Boh povolal žiť podľa určitých zásad. Životný štýl, ku ktorému ich povolal, im umožňuje rozvinúť stvoriteľský zámer tým, že ich účinne zapája do Božej služby. Odlišnosť tiež pomáha ich poslaniu: majú slúžiť svetu – byť v ňom soľou a svetlom. Akú cenu by mala soľ, keby stratila svoju slanosť; alebo svetlo, ak by sa nelíšilo od tmy?

Naším príkladom je Kristus. Jeho pozemský život zvádzal podaktorých k tomu, že v ňom videli „žráča a pijana“, (Mat 11,19) aj keď taký nikdy nebol. Žil podľa Božích zásad tak dôsledne, že ho nikto nemohol usvedčiť z hriechu. (Ján 8,46)

Správanie a spasenie

Pri posudzovaní správania sa treba vyhnúť dvom krajnostiam. Prvou z nich by bolo, ak by sme prijatím a uplatňovaním určitých zásad chceli dosiahnuť spasenie. O tejto krajnosti apoštol Pavel hovorí: „Vy, čo chcete byť ospravedlnení zo zákona, odtrhli ste sa od Krista, vypadli ste z milosti.“ (Gal 5,4) (279) Opačnou krajnosťou je mienka, že ak nás skutky nespasia, sú zbytočné; teda, že na tom, čo človek robí, vlastne nezáleží. Pavel sa aj o tejto krajnosti vyslovil: „Vy ste povolaní pre slobodu, bratia, len nedávajte slobodu za príležitosť telu.“ (Gal 5,13) Ak sa každý veriaci riadi vlastným nedokonalým svedomím, potom „v kresťanskom spoločenstve nedochádza k vzájomnej disciplíne podľa pokynov 18. kapitoly Matúšovho evanjelia a 6. kapitoly listu Galaťanom vo verši 1. a 2. Cirkev potom nie je Kristovým telom, v ktorom vládne vzájomná láska a starostlivosť, ale zhlukom nezávislých jednotlivcov, z ktorých každý ide vlastnou cestou bez zodpovednosti za spolublížnych a bez akéhokoľvek záujmu o nich“. 1

Aj keď naše správanie a duchovný život navzájom úzko súvisia, korektným správaním si spásu nikdy nezaslúžime. Kresťanské správanie je skôr prirodzeným ovocím spásy, ktoré pochádza z toho, čo už Kristus na Golgote za nás vykonal.

Chrám Ducha Svätého

Chrámom Ducha Svätého je nielen cirkev, ale aj každý veriaci kresťan: „Neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe?“ (1 Kor 6,19)Kresťania teda dbajú o správne zdravotné návyky v záujme ochrany riadiaceho centra chrámu svojho tela, ktorým je myseľ, príbytok Ducha Svätého. Z tohto dôvodu adventisti siedmeho dňa za uplynulé storočie zdôrazňovali dôležitosť správnych zdravotných návykov. 2 A tento dôraz priniesol výsledky. Podľa posledných výskumov adventisti majú menšiu pravdepodobnosť ochorieť na takmer každú závažnejšiu chorobu než ostatní ľudia. 3

Ako kresťania sa zaujímame tak o duchovnú, ako aj o telesnú stránku života ľudí. Ježiš, náš Vzor, uzdravoval „každý neduh a každú chorobu medzi ľudom“. (Mat 4,23)V Písme je človek predstavený ako celostná bytosť. (Pozri 7. kapitolu tejto knihy.) „Písmo nepozná nezlučiteľný protiklad medzi duchovnou a hmotnou stránkou.“ 4 Božia výzva k svätosti sa teda týka telesného i duchovného zdravia. Susannah Wesleyová, matka zakladateľa metodizmu, výstižne zhrnula túto zásadu takto: „Čokoľvek oslabuje váš rozum, čo otupuje citlivosť vášho svedomia, zatemňuje vám predstavu Boha, čo znižuje moc a kontrolu vašej mysle nad telom, treba pokladať za škodlivé, nech by to samo osebe bolo akokoľvek nevinné.“ 5

Božie zákony, medzi ktoré patria aj zákony zdravotné, nie sú svojvoľné. Podľa Stvoriteľovho zámeru nás majú uspôsobiť na to, aby sme zo života mali radosť. Nepriateľ satan nás chce olúpiť o zdravie, radosť, duševný pokoj a nakoniec celkom zničiť. (Pozri Ján 10,10.) (280)

Božie požehnania v záujme úplného zdravia

Dosiahnutie úplného zdravia závisí od dodržania niekoľkých jednoduchých, ale významných Božích zásad. Niektoré z nich sú pre väčšinu ľudí samozrejmé a celkom prijateľné. Iné, ako napr. správne stravovanie, sa prijímajú ťažšie, pretože vyžadujú určité znalosti a návyky, čo tvorí základ našej životosprávy. Z toho dôvodu venujeme viac miesta tým zásadám, ktoré sú buď nesprávne pochopené, alebo spochybňované či zavrhnuté. 6

Požehnanie cvičenia. Pravidelné cvičenie je jednoduchým návodom na zvýšenie energie a telesnej zdatnosti, na uvoľnenie stresu, ozdravenie pokožky, posilnenie sebadôvery, na získanie spoľahlivej kontroly váhy, zlepšeného zažívania a pravidelnosti vylučovania, na zníženie depresie, rizika srdcových ochorení a rakoviny. Pohyb (cvičenie) nie je voliteľnou alternatívou, ale dôležitým prvkom na udržanie dobrého telesného i duševného zdravia. 7Užitočná aktivita vedie k prospechu, nečinnosť a lenivosť vedú do biedy. (Prísl 6,6-11; 14,23) Boh povolal prvých ľudí k aktívnemu životu – mali sa starať o svoj rajský domov vo voľnej prírode. (1 Moj 2,5.15; 3,19) Sám Kristus dal príklad telesnej aktivity. Väčšinu svojho pozemského života strávil pri manuálnej práci ako tesár a počas svojej služby na palestínskych cestách. 8Požehnanie slnečných lúčov. Svetlo je pre život podstatne dôležité. (1 Moj 1,3) Podporuje proces tvorby látok, ktoré telo vyživujú, posilňujú a zásobujú životodarným kyslíkom. Slnečné lúče prospievajú zdraviu a liečia.

Požehnanie vody. Ľudské telo sa skladá zo 75 % vody. Táto životne dôležitá tekutina sa však pri dýchaní, potení a vylučovaní postupne z tela stráca. Šesť až osem pohárov čistej vody denne pomáha udržať telo v dobrom stave. Voda má veľký význam pri očiste tela a pri relaxácii.Požehnanie čerstvého vzduchu. Znečistený vzduch v byte alebo mimo neho spôsobuje, že krv nezabezpečuje dostatočný prívod kyslíka pre správnu funkciu každej bunky tela. V dôsledku toho ochabuje bdelosť a vnímavosť. Človek má teda všemožne dbať o to, aby mal vždy dostatok čerstvého vzduchu.Požehnanie striedmeho života bez drog a dráždidiel. Našu spoločnosť zaplavili drogy pre svoj povzbudivý i relaxačný účinok – zbavujú stresu a bolesti. Kresťan je zo všetkých strán vystavený paľbe zvodných drogových reklám. Drogy sú aj v zdanlivo nevinných a obľúbených nápojoch, ako je káva, čínsky (ruský) čaj, Coca-cola s obsahom kofeínu. 9 Vínne nápoje s príchuťou ovocia obsahujú alkohol. Z výskumov vyplýva, že mierne (281) škodlivé drogy často pozvoľna vedú k drogám silnejším, ktoré poškodzujú mozog. Rozvážny kresťan sa zriekne všetkého, čo škodí, a s mierou bude užívať to, čo prospieva.

1. Tabak. Tabak je pomalý jed v každej podobe a škodlivo ovplyvňuje telesné, duševné i morálne schopnosti človeka. Jeho účinky spočiatku nebadať. Pôsobí dráždivo a neskôr ochromuje nervy, oslabuje a zatemňuje mozog. Kto fajčí, páše pomalú samovraždu, 10 čím prestupuje šieste prikázanie: „Nezabiješ!“ (2 Moj 20,13)

2. Alkoholické nápoje. Alkohol je jednou z najužívanejších drog našej planéty. Zničil nespočetné milióny ľudí. Nielenže škodí tým, čo ho užívajú, ale daň si žiada aj od spoločnosti všeobecne v podobe rozvrátených domácností, tragických nehôd a chudoby.Keďže Boh komunikuje s nami len prostredníctvom našej mysle, dobre je mať na zreteli, že alkohol poškodzuje každú jej funkciu. Čím je v tele vyššia hladina alkoholu, tým slabšia je koordinácia, zvyšuje sa neistota, dezorientácia, strnulosť, otupelosť, bezvedomie a väčšie je riziko smrti. Pravidelné pitie alkoholických nápojov nakoniec spôsobí stratu pamäti, úsudku a schopnosti učiť sa. 11

Biblické príbehy, v ktorých je reč o používaní alkoholických nápojov, môžu budiť dojem, že Boh ich používanie schválil. Písmo však nezamlčuje ani to, že Boží ľud sa dopúšťal aj takého spoločenského zla, ako je rozvod, mnohoženstvo a otroctvo, teda to, čo Boh určite neschvaľoval. Pri výklade týchto biblických textov je dobre pamätať, že Boh neschvaľuje všetko, čo dovolí.J

ežišova odpoveď na otázku, prečo Mojžiš dovolil rozvod, mala na zreteli túto vykladačskú zásadu: „Mojžiš vám pre tvrdosť srdca dovolil prepustiť svoje manželky, ale od počiatku to nebolo tak.“ (Mat 19,8) 12 Záhrada Eden je Boží model a evanjelium nás chce naň pripraviť. To, čo platí o uvedených spôsoboch konania, vzťahuje sa aj na alkohol: jeho užívanie v Božom pôvodnom pláne nebolo. 133. Ostatné drogy a narkotiká. Existuje mnoho ďalších škodlivých drog a narkotík, ktorými satan ničí ľuďom život. 14 Kresťanovi je vzorom Kristus, preto bude stále dbať o to, aby svojím telom oslavoval Boha vo vedomí, že je vzácnym Božím vlastníctvom, ktoré vykúpil svojou drahou krvou.

Požehnanie odpočinku. Primeraný odpočinok je pre zdravie tela, ducha a mysle podstatne dôležitý. Kristus aj nás pozýva tak súcitne, ako kedysi pozval unavených učeníkov: „Poďte vy sami do ústrania, na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ (Mar 6,31) Chvíle odpočinku poskytujú taký prepotrebný pokoj na spoločenstvo s Bohom: „Utíchnite a poznajte, že ja som Boh.“ (Ž 46,11) Boh zvýraznil potrebu odpočinku tým, že siedmy deň týždňa (282) oddelil ako deň odpočinku. (2 Moj 20,10)Odpočinok je viac než len spánok či prerušenie pracovného rytmu. Týka sa spôsobu trávenia voľného času. Únava nie je vždy dôsledkom stresu alebo prílišného či pridlhého pracovného vypätia. Unaviť nás môže nadmerne dráždivý účinok masovokomunikačných prostriedkov, choroba alebo rôzne osobné problémy.Rekreácia v pravom zmysle tohto slova znamená nové stvorenie. Myseľ a telo sú posilnené, upevnené a osviežené, a človek je pripravený vrátiť sa v novej sile k svojmu poslaniu. Kresťania, ktorí chcú žiť plnohodnotným životom, mali by vyhľadávať len také spôsoby rekreácie, ktoré im utužia spojenie s Kristom a prospejú ich zdraviu.Písmo uvádza zásadu, ktorá kresťanom pomáha voliť správnu rekreáciu: „Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska. Veď nič z toho, čo je vo svete, ani žiadostivosť tela, ani žiadostivosť očí, ani honosenie sa bohatstvom, nie je z Otca, ale zo sveta.“ (1 Ján 2,15.16)

1. Kino, televízia, rozhlas a video. Tieto masovokomunikačné prostriedky môžu mať veľký výchovný význam. „Zmenili celú atmosféru nášho moderného sveta a priam na dotyk nám priblížili život, myšlienky a dianie celého sveta.“ 15 Kresťan si uvedomuje, že televízia a video majú na život jednotlivca väčší vplyv, než ktorákoľvek iná aktivita. Nanešťastie, televízia a video s takmer nepretržitými hranými programami uvádzajú do domácností vplyvy, ktoré nie sú ani zdravé ani povznášajúce. Ak si nevieme vybrať či rozhodnúť sa, „zmenia sa nám domácnosti na lacné a podradné divadelné či estrádne javisko“. 16 Posvätený kresťan sa odvráti od nezdravých, násilných, zmyselných televíznych predstavení a programov.

Vizuálne a audiálne prostriedky nie sú samy osebe zlé. Tie isté prostriedky, ktoré predstavujú hĺbku ľudskej bezbožnosti, pomáhajú šíriť radostnú zvesť o spasení. Vysielajú sa aj mnohé iné hodnotné programy. Ľudia však môžu používať aj dobré programy ako prostriedok úniku zo životných zodpovedností. Kresťania si nielen stanovia zásady pre výber programov, ale ide im aj o čas, ktorý ich sledovaniu venujú, aby tým neutrpeli ich spoločenské vzťahy a zodpovednosti života. Ak si programy nevieme vybrať, alebo ak nie sme patrične sebazapieraví, potom je oveľa lepšie skoncovať s nimi úplne, než aby nás celkom ovládli a myseľ otrávili nečistotou, či okrádali o drahocenný čas. (Pozri Mat 5,29.30.)

Istá významná biblická zásada nám pripomína, že pozorovaním Krista „tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz.“ (2 Kor 3,18) (283)Hľadieť znamená meniť sa. Kresťania by mali stále pamätať, že táto zásada pôsobí aj negatívne. Filmy znázorňujúce hriechy a zločiny ľudstva – vraždy, cudzoložstvá, lúpeže a iné ponižujúce skutky – pomáhajú vlastne šíriť úpadok mravnosti.Apoštol Pavel radí uplatňovať zásadu, ktorá pomáha rozpoznať spôsob hodnotnej rekreácie: „Napokon, bratia, myslite na všetko, čo je pravdivé, čo je mravne čisté, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je cnostné a chválitebné.“ (Fil 4,8)

2. Čítanie a hudba. Rovnako vysoké kritéria sa vzťahujú aj na kresťanské čítanie a hudbu. Hudba je Boží dar. V ľuďoch prebúdza čisté, ušľachtilé a vznešené myšlienky. Dobrá hudba teda umocňuje tie najvzácnejšie povahové vlastnosti.Naproti tomu hudba podradná „pustoší rytmus duše a demoralizuje“. Kristovi nasledovníci sa teda vyhnú akýmkoľvek prejavom vyjadrujúcim nerozvážne nápady a cituprázdne nálady. 17 Kresťan nepočúva hudbu s dvojzmyselnými textami a melódiami. (Rim 13,11-14; 1 Pet 2,11) 18

Aj čítanie sprístupňuje veľké hodnoty. Existuje mnoho dobrej literatúry, ktorá vzdeláva a rozvíja duševný rozhľad. No existuje aj „záplava zlej literatúry, často v najpôvabnejšej podobe, no duchovne a morálne škodlivej. Divoké dobrodružstvá a mravná ľahostajnosť, či už skutočná, alebo vymyslená“, je pre veriacich nevhodná, pretože otupuje záujem o to, čo je šľachetné a čestné, ohrozuje mravne čistý životný štýl a narúša rozvoj spoločenstva s Kristom. 193. Nepatričná činnosť. Podľa učenia adventistov kresťania nemajú hrať hazardné hry ani karty, chodiť na nevhodné divadelné predstavenia a navštevovať tanečné zábavy. (1 Ján 2,15-17) Neodporúča sa tráviť čas sledovaním športových udalostí, kde sa pácha násilie. (Fil 4,8) Akákoľvek činnosť, ktorá oslabuje náš vzťah k Pánovi a zreteľ odvracia od záujmov večných, pomáha satanovi duševne nás zotročiť. Kresťania sa skôr venujú takým zdravotným a rekreačným podujatiam, ktoré ich telesne, duševne i duchovne naozaj osviežia.

Požehnanie výživnej stravy. Stvoriteľ dal prvej dvojici ideálnu stravu: „Dal som vám semenoplodné byliny, ktoré sú na celej zemi, a všetky stromy, na ktorých je ovocie, s ich semenom, to vám bude za pokrm“. (1 Moj 1,29) Boh im po páde do hriechu pridal k potrave aj „poľné byliny“. (1 Moj 3,18)Dnešné zdravotné problémy súvisia s degeneratívnymi chorobami ako priamym dôsledkom nesprávnej výživy a celkovej životosprávy. Strava, ktorú ľuďom určil Boh, pozostávala z obilnín, ovocia, orechov a zeleniny. Obsahuje všetky potrebné živiny na udržanie zdravia v najlepšom stave.

1. Pôvodná strava. Písmo neodsudzuje jedenie mäsa zvierat, ktoré sú v ňom označené za čisté. V Božej (284) pôvodnej strave pre človeka však mäsité jedlá neboli jednak preto, že nebolo Božím zámerom brať život ktorémukoľvek zo svojich tvorov, ako aj preto, že vyvážená vegetariánska strava je pre zdravie človeka najprospešnejšia. Veda o tom podáva mnohé dôkazy. 20 Ľudia konzumujúci živočíšne produkty, v ktorých sú prítomné choroboplodné baktérie alebo vírusy, škodia svojmu zdraviu. 21 Podľa odhadov každoročne len v Spojených štátoch milióny ľudí ochorie následkom otravy hydinovým mäsom, pretože inšpekcia neodhalí nákazu salmonelou a inými mikroorganizmami. 22 Odborníci si uvedomujú, že „bakteriálna nákaza v potravinách ohrozuje zdravie viac než chemické prísady a konzervačné prostriedky“. Očakáva sa, že výskyt týchto ochorení sa zvýši. 23Navyše, z nedávnych výskumných štúdií vyplýva, že zvýšená spotreba mäsa môže mať za následok zvýšený výskyt aterosklerózy, rakoviny, obličkových ochorení, osteoporózy, trichinózy a skrátenie dĺžky života. 24Strava, ktorú v rajskej záhrade určil Stvoriteľ – strava vegetariánska – je ideálna, no niekedy sa ideál nedarí dosiahnuť. Tí, čo si chcú za daných okolností kdekoľvek na svete zachovať optimálne zdravie, vynasnažia sa, aby si opatrili zdravotne to najlepšie, čo sa v tej-ktorej situácii opatriť dá.

2. Čisté a nečisté mäsité pokrmy. Boh len po potope dovolil jesť mäsitú stravu. Keďže všetka vegetácia vyhynula, Boh dovolil Nóachovi a jeho rodine jesť mäsitú stravu s dôrazným napomenutím, aby nejedli mäso s krvou. (1 Moj 9,3-5) Písmo uvádza ďalšiu výhradu, ktorú Boh dal Nóachovi, podľa ktorej Nóach s rodinou mohol jesť mäso len tých zvierat, ktoré Boh označil za čisté. Keďže Nóach s rodinou potreboval čisté zvieratá ako potravu i ako obetný dar, (1 Moj 8,20) preto mal do korábu vziať sedem párov z každého druhu zvierat čistých a len jeden pár z každého druhu zvierat nečistých. (1 Moj 7,2.3) V 3. knihe Mojžišovej v 11. kapitole a v 5. knihe Mojžišovej v 14. kapitole nachádzame rozsiahly výklad o čistých a nečistých pokrmoch. 25Nečisté zvieratá svojím bytostným určením neposkytujú ľuďom najlepšiu potravu. Mnohé z nich sú buď mrcinožravce, alebo dravce – od leva a ošípanej až po supa a hlbinného štítovca. Pre svoje návyky sú vhodnými nosičmi nákazy. Výskumy ukázali, „že bravčové mäso a organizmy morských živočíchov (mäkkýšov) obsahujú – okrem priemerného množstva cholesterolu – aj početné jedovaté látky a kontaminanty (znečisťujúce látky), ktoré môžu mať na človeka toxický vplyv.“ 26Boží ľud prejavil svoju vďačnosť za vykúpenie z okolitého porušeného, nečistého sveta tým, že nejedol mäso nečistých zvierat. (3 Moj 20,24-26; 5 Moj 14,2) Božím ideálom nie je, aby do chrámu tela, kde má prebývať Duch Svätý, vchádzalo niečo nečisté. (285) Nová zmluva nezrušila rozdiel medzi čistými a nečistými mäsitými pokrmami. Niektorí sa nazdávajú, že zákony týkajúce sa stravy pre kresťanov už neplatia, pretože ide len o ceremoniálne príkazy zaznamenané v 3. knihe Mojžišovej. Rozlišovanie medzi čistými a nečistými zvieratami však siaha do dávnej minulosti, až k Nóachovi, do čias predizraelských. Ako zdravotné princípy majú tieto zákony o strave trvalú záväznosť. 27

3. Pravidelnosť, jednoduchosť a vyváženosť. Úspešné reformy v stravovaní možno uskutočniť postupne a do života ich treba uvádzať rozvážne. Bolo by dobre, keby sme zo stravy vylúčili potraviny s vysokým obsahom tuku a cukru buď úplne, alebo čiastočne.Okrem toho, jedlá by sme mali pripravovať tým najjednoduchším a najprirodzenejším spôsobom a v záujme optimálneho úžitku by sme v jedení mali dodržiavať pravidelnosť. Príliš zložitá a dráždivá strava nebýva najzdravšia. Mnohé prísady a koreniny dráždia zažívací trakt, 28 ich pravidelné užívanie nebýva bez istých zdravotných problémov. 29Kresťan a odev. Adam a Eva mali prvý odev od Boha. On vie, že aj dnes sa musíme vhodne obliekať. (Mat 6,25-33) Pri voľbe odevu by mala rozhodovať zásada jednoduchosti, slušnosti, praktickosti, zdravia a vkusu.

1. Jednoduchý. Ako v iných oblastiach života, aj pri výzve k jednoduchosti v obliekaní počuť otázku: Ako sa vlastne máme obliekať? Kresťanské svedectvo vyžaduje jednoduchosť.„Spôsob nášho obliekania svedčí o tom, kto sme a akí sme – nejde o nejakú príkaznú požiadavku z čias viktoriánskej éry, ale o výraz našej lásky k Ježišovi.“ 30

2. Morálny. Kresťania nebudú zneužívať svoju krásu tým, čo by mohlo roznecovať „žiadosť tela“. (1 Ján 2,16) Ľuďom chcú svedčiť o svojej viere, preto sa budú odievať a správať skromne, neokázalo, nebudú zvýrazňovať časti tela, ktoré podnecujú sexuálne túžby. Skromnosť podporuje morálku. Cieľom kresťana je osláviť Boha, nie seba.

3. Praktický a úsporný. Kresťania sú správcami Božích prostriedkov, ktoré im zveril Boh, preto budú sporiví, vyhnú sa „zlatu, perlám alebo drahým šatom“. (1 Tim 2,9) Sporiť však nutne neznamená kupovať len to najlacnejšie. Kvalitnejšie oblečenie je dlhodobo úspornejšie.

4. Zdravý. Zdravie človeka ovplyvňuje nielen strava. Kresťania sa vyhnú takej móde, ktorá telo dostatočne nechráni, alebo ho príliš zviera, prípadne inak škodí zdraviu.

5. Vkusný a prirodzene krásny. Kresťania chcú brať vážne varovanie pred „pýchou života“. (1 Ján 2,16) Kristus v zmienke o poľných ľaliách pripomenul, „že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak, ako jediná z nich“. (Mat 6,29) Tým (286) objasnil, že ku kráse podľa nebeských predstáv patrí slušivosť, jednoduchosť, čistota a prirodzenosť. Svetský prepych, aký vidieť v krátkodobých módach, pred Bohom nemá nijakú cenu. (1 Tim 2,9)

Kresťania nezískajú neveriacich tým, že budú vyzerať a správať sa ako svet. Viac docielia pôvabnou a svojsky sviežou odlišnosťou. Apoštol Peter píše, že neveriacich mužov „získa život ich žien. Keď uvidia váš čistý život v bázni“. Namiesto ozdobovania zovňajška radil veriacim vynasnažiť sa o to, aby v nich rástol „človek skrytý v srdci a čo je neporušiteľné: tichý a pokojný duch; to je vzácne pred Bohom“. (1 Pet 3,1-4) Písmo učí, že:

a) O pravej kráse svedčí charakter. Peter i Pavel vyložili základnú zásadu, ktorá má usmerňovať kresťanských mužov a ženy v oblasti ozdôb: „Vaša ozdoba nech nie je vonkajšia: zapletené vlasy, navešané zlato, preobliekanie šiat.“ (1 Pet 3,3) „Podobne aj ženy nech sú v odeve ozdobenom cudnosťou a nech sa krášlia skromnosťou; nie pozapletanými vlasmi, zlatom a perlami, alebo drahými šatami, ale ako pristane ženám, ktoré vyznávajú nábožnosť, dobrými skutkami.“ (1 Tim 2,9.10)

b) Jednoduchosť sa zhoduje s reformáciou a oživením. Keď Jákob vyzval členov svojej rodiny, aby sa posvätili Bohu, odovzdali mu „všetkých cudzích bohov, ktorých mali pri sebe, ako aj krúžky, čo mali v ušiach“, a Jákob ich zakopal. (1 Moj 35,2.4) 31Boh po odpadnutí Izraela pri zlatom teľati rozkázal: „Teraz však zlož svoje šperky zo seba a uvidím, ako s tebou naložím.“ Kajúcne „postŕhali svoje šperky“. (2 Moj 33,5.6) Apoštol Pavel jasne hovorí, že Písmo zaznamenáva toto odpadnutie „ako napomenutie pre nás, ktorých zastihol koniec vekov“. (1 Kor 10,11)

c) Dobré správcovstvo vyžaduje obetavý život. Zatiaľ čo veľká časť sveta trpí podvýživou, materializmus ohrozuje kresťanov celým radom pokušení, počnúc nákladným odievaním, cez luxusné autá, drahokamy až po prepychové domácnosti. Jednoduchosť životného štýlu a vzhľadu stavia kresťanov do príkreho protikladu s lakomstvom, materializmom a pohanskou fintivosťou spoločnosti 20. storočia, ktorá si viac cení materiálne veci ako ľudí.Z hľadiska týchto biblických rád a vyššie uvedených zásad sme toho názoru, že kresťania by sa nemali ozdobovať šperkami. Chápeme to tak, že nosenie prsteňov, náušníc, náhrdelníkov a náramkov, nápadných kravatových príveskov, manžetových gombíkov, ozdobných ihlíc a akýchkoľvek iných šperkov, ktorých hlavným účelom je honosnosť, je zbytočná a nezodpovedá jednoduchosti a prirodzenosti vzhľadu podľa Písma. 32Písmo spája výstrednú kozmetiku s pohanstvom a s odpadnutím. (2 Kráľ 9,30; Jer 4,30)

Veríme teda, že v otázke kozmetiky kresťania by mali dbať o prirodzený, zdravý zovňajšok. (287) Ak Spasiteľa vyvýšime prejavom svojej reči, správaním a odevom, stávame sa magnetom, ktorý priťahuje ľudí k nemu. 33Zásady kresťanských noriemKresťanský životný štýl je vo všetkých svojich prejavoch odpoveďou na spásu v Kristovi. Kresťan chce uctievať Boha a žiť, ako by žil Ježiš.

Aj keď podaktorým ľuďom kresťanský spôsob života pripadá ako zoznam samých „nesmieš“, my by sme ho mali skôr pokladať za sériu pozitívnych zásad, pôsobiacich v rámci spasenia. Ježiš zdôraznil, že prišiel preto, aby sme mali život a hojne ho mali. Aké sú zásady, ktoré nás vedú k plnosti života? Keď Duch Svätý vstupuje do života človeka, deje sa rozhodujúca zmena, ktorá neunikne pozornosti okolia. (Ján 3,8) Duch uskutočňuje v živote nielen počiatočnú zmenu. Jeho pôsobenie je trvalé. Ovocím Ducha je láska. (Gal 5,22.23) Najmocnejším dôkazom platnosti kresťanstva je milujúci a milý kresťan.

Život s Kristovým zmýšľaním. „Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš.“ (Fil 2,5) Za všetkých okolností priaznivých či nepriaznivých, mali by sme sa snažiť pochopiť Kristovu vôľu a jeho zmýšľanie a podľa toho aj žiť. (1 Kor 2,16)Ellen G. Whiteová opisuje krásne výsledky života, ktorý zodpovedá tomuto vzťahu s Kristom: „Pravá poslušnosť vychádza zo srdca. Aj u Krista to bola záležitosť srdca. Ak budeme s ním súhlasiť, stotožní sa s našimi myšlienkami a zámermi a naše srdce a myseľ bude usmerňovať svojou vôľou do tej miery, že ho budeme poslúchať každým svojím rozhodovaním. Očistená a posvätená vôľa bude ochotne a radostne slúžiť. Ak poznáme Boha tak, ako sa nám prednostne poznať dáva, potom náš život bude životom stálej poslušnosti. Čím viac budeme poznávať Kristovu povahu a pestovať spoločenstvo s Bohom, tým odpornejší nám bude hriech.“ 34

Život na Božiu chválu a slávu. Boh pre nás vykonal všetko. Jeden zo spôsobov, ako mu môžeme prejaviť svoju vďačnosť, spočíva v tom, že mu vzdávame chválu.Žalmy nám veľmi dôrazne pripomínajú túto stránku duchovného života: „Tak ťa chcem uzrieť vo svätyni, aby som videl tvoju moc a slávu. Veď tvoja milosť je lepšia ako život, moje pery ťa budú velebiť. Budem ti žehnať po celý život, v tvojom mene budem dvíhať ruky. Ako tukom a olejom sa sýti moja duša, moje pery jasajú, chvália ťa moje ústa.“ (Ž 63,2-6)

Takýto chválorečivý postoj kresťana udrží ostatné záležitosti života v patričnom odstupe. Pri pohľade na ukrižovaného Spasiteľa, ktorý nás vykúpil zo smrti a vyslobodzuje nás z moci hriechu, prebúdza sa v nás ochota robiť len to, „čo sa jemu páči“. (1 Ján 3,22; Ef 5,10) Kresťania „už nežijú pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych“. (2 Kor 5,15) (288) Každý opravdivý kresťan uprednostňuje Boha vo všetkom, čo koná, o čom premýšľa, čo hovorí a po čom túži. Pred svojím Vykupiteľom nemá nijakých iných bohov. (1 Kor 10,31)

Príkladný život. Apoštol Pavel povedal: „Nebuďte na pohoršenie!“ (1 Kor 10,32) „Preto sa aj ja stále usilujem, aby som mal svedomie bez úhony pred Bohom i pred ľuďmi.“ (Sk 24,16) Ak svojím príkladom zvádzame iných do hriechu, stávame sa pohoršením pre tých, za ktorých Kristus zomrel. „Kto hovorí, že zostáva v ňom, má aj sám žiť, ako žil on.“ (1 Ján 2,6)Život služby. Hlavným dôvodom kresťanského spôsobu života je spásny záujem o ľudí. Apoštol Pavel napísal: „Ako sa aj ja chcem páčiť všetkým vo všetkom a nehľadám, čo mne vyhovuje, ale čo osoží mnohým, aby boli spasení.“ (1 Kor 10,33; pozri Mat 20,28)

Požiadavky a smernice

Keďže životný štýl človeka ovplyvňuje jeho duchovnú skúsenosť i jeho svedectvo, ako cirkevná organizácia máme určité normy životného štýlu ako minimálne požiadavky na tých, čo sa chcú stať jej členmi. Tieto normy zahŕňajú zrieknutie sa tabaku, alkoholických nápojov, drog a pokrmov z mäsa biblicky nečistých zvierat. K tomu patrí aj dôkaz o raste v kresťanskej skúsenosti, pochopenie zásad kresťanského odievania i náplň voľného času. Tieto minimálne normy nezahŕňajú všetko z Božieho ideálu pre veriaceho. Vyznačujú len dôležité prvé kroky pri rozvíjaní a raste žiarivej kresťanskej skúsenosti. Tieto pravidlá poskytujú aj dôležitý základ jednoty v spoločenstve veriacich.

Rozvoj kresťanského správania na „podobnosť Bohu“ je postupný a zahŕňa celoživotné spojenie s Kristom. Svätý život nie je ničím menším než každodenným podriaďovaním vlastných záujmov Kristovej vôli a každodenným prispôsobovaním sa jeho učeniu, ako nám ho sám zjavuje pri skúmaní Písma a pri modlitbe. Pretože každý z nás rastie odlišne, dôležité je, aby sme sa zdržali posudzovania slabších bratov a sestier. (Rim 14,1; 15,1)

Kresťania spojení so Spasiteľom majú len jeden ideál: všetko robiť na česť nebeského Otca, ktorý pripravil taký úžasný plán pre ich spásu. „Či teda jete, či pijete, či čokoľvek iné robíte, všetko robte na Božiu slávu.“ (1 Kor 10,31) (289)Poznámky:1. L. A. King, „Legalism or Permissiveness: An Inescapable Dilemma?“ The Christian Century, 16. apríl 1980, s. 436.2. Pozri Damsteegt, Foundations of the Seventh-day Adventist Message and Mission, s. 221-240; Damsteegt, „Health Reforms and the Bible in Early Sabbatarian Adventism“, Adventist Heritage, Winter 1978, s. 13-21.3. Pozri L. R. Walton, Jo. Ellen Walton, J. A. Scharffenberg, How You Can Live Six Extra Years, 1981, s. 4; D. C. Nieman and H. J. Stanton, „The Adventist Lifestyle – A Better Way to Live“, Vibrant Life, marec/apríl 1988, s. 14-18.4. Zondervan Pictorial Encyclopedia of the Bible, 1975, 1. zv., s. 884.5. C. B. Haynes, „Church Standards – No. 5“, Review and Herald, 30. okt.1941, s. 7.6. Pozri V. W. Foster, New Start, Woodbridge Press,1988.7. Pozri napr. Kenneth H. Cooper, Aerobics Program for Total Well Being, 1982; Physical Fitness Education Syllabus (Loma Linda University 1976-1977); John Dignam, „Walking Into Shape“, Signs of the Times, júl 1987, s. 16; B. E. Baldwin, „Exercise“, Journal of Health and Healing 11, No.4, 1987, s. 20-23; Jeanne Wiesseman, Physical Fitness, Abundant Living Health Service, 5. zv., s. 21.37.38.45. Pozri tiež Dianne-Jo Moore, „Walk Your Tensions Away“, Your Life and Health, No.4, 1984, s. 12.13.8. Spomedzi rôznych cvikov najlepšia je chôdza. Pozri J. A. Scharffenberg, „Adventist Responsibility in Exercise“ (rukopis); E. G. White, Testimonies, 3. zv., s. 78; E. G. White, „Temperance“, Health Reformer, apríl 1972, s. 122; J. Dignam, „Walking Into Shape“, s. 16.17.9. Ako je známe, kofeín tiež prispieva k zvýšeniu hladiny cholesterolu v krvi, zvyšuje krvný tlak, podnecuje žalúdočnú sekréciu a podporuje vredovú chorobu. Má podiel pri ochoreniach srdca, diabete, rakovine hrubého čreva, močového mechúra a pankreasu. Časté užívanie kávy počas tehotenstva zvyšuje riziko vrodených poškodení a nízkej hmotnosti pri narodení detí. Pozri R. O'Brien and Sidney Cohen, „Coffeine“, Encyclopedia of Drug Abuse, 1984, s. 50.51; Marjorie V. Baldwin, „Caffeine on Trial“, Life and Health, október 1972, s. 10-13; E. D. Gorham, L. F. Garland, F. C. Garland..., „Coffee and Pancreatic Cancer in a Rural California County“, Western Journal of Medicine, január 1988, s. 48-53. Okrem iných prameňov uveďme ešte: Posley, „Caffeeine: Is It So Harmless?“ Ministry, august 1986, s. 28.10.

Pokiaľ ide o obehový systém, tabak zvyšuje riziko srdcového infarktu, cievneho ochorenia, ako je Birgerova choroba, ktorá si vyžaduje amputáciu prstov nôh. Pokiaľ ide o dýchací systém, tabak zvyšuje riziko smrti následkom pľúcnej rakoviny, chronickej bronchitídy a rozdutia pľúc. Ochromuje priedušnicové ochranné brvy, ktoré čistia pľúca a priedušky, čo súvisí s rakovinou hltanu, úst, pažeráka, močového mechúra, ľadvín a pankreasu. Súvisí so zvýšeným výskytom dvanástorníkových vredov a úmrtia v dôsledku tohto ochorenia. Pozri napr. Smoking and Health: A Report of the Surgeon General, 1979.11. Pozri napr. Galen C. Bosley: „The Effects of Small Quantities of Alcohol“, Ministry, máj 1986, s. 24-27. Alkohol pôsobí zvraštenie čelných mozgových lalokov, sídla morálneho usudzovania. (Pozri L. A. Cala, B. Jones, P. Burns a iní, „Results of Computerized Tomography, Psychometric Testing and Dietary Studies in Social Drinkers, With Emphasis on Reversibility After Abstinence“, Medical Journal of Australia, 17. spet. 1983, s. 264-269). Pozri Bosley, „Why a Health Message“, Adventist Review, 30. júl 1987, s. 15.12. Pozri 15. kapitolu tejto knihy, pozn. 8, časť o víne pri Večeri Pánovej.13.

Starozmluvný výraz pre víno je jajin. Týmto výrazom sa označovala hroznová šťava vo všetkých podobách, od nekvasenej po skvasenú, aj keď sa tým často mienilo staré víno s obsahom alkoholu. Nekvasené víno sa obvykle volalo tiroš. Toto slovo sa často prekladá výrazom „nové víno“, čo je čerstvo vylisovaná hroznová šťava. Grécky preklad Starej zmluvy (Septuaginta) oba tieto pojmy prekladá slovom oinos. Výraz oinos sa v Novej zmluve všeobecne užíval na označenie vína kvaseného, ako aj nekvaseného, bez ohľadu na súvis. Pozri R. P. Teachout, „The Use of 'Wine' in the Old Testament“, 1979; L. O. Caesar, „The Meaning of Yayin “, 1986, s. 54-64.Výraz „silné víno“ (hebr. šekar) znamená sladký nápoj, obvykle kvasený a všeobecne vyrábaný z iných ovocných druhov, nie z hrozna. Tento pojem zahŕňa tiež nápoje podobné pivu (z jačmeňa, prosa či z pšenice), ako aj víno datľové alebo palmové, no neznamená destilované liehové nápoje, pretože tento výrobný proces Izraelci nepoznali (Patton, s. 57.58.62). (290)Kvasené víno. Písmo odsudzuje alkoholické víno, pretože následkom jeho užívania je násilie, bieda a utrpenie. (Prísl 4,17; 23,29.35) V duchovných vodcoch prebúdza násilie (Iz 56,10-12) a súviselo s prevráteným úsudkom izraelských vodcov, (Iz 28,7) ako aj s kráľom Balsazárom. (Dan 5,1-30)Nekvasené víno. Písmo sa priaznivo vyjadruje o nekvasenom víne (šťave) a odporúča ho ako veľké požehnanie. Má sa podávať ako obeť Bohu. (4 Moj 18,12.13; ROH Neh 10,37-39; ECAV Neh 10,38-40; Neh 13,12.13) Je to jedno z Božích požehnaní. (1 Moj 27,28, „nové víno“; 5 Moj 7,13; 11,14; Prísl 3,10; Iz 65,8; ROH Joel 3,18; ECAV Joel 4,18; Sud 9,13) Symbolizuje aj duchovné požehnania. (Iz 55,1.2; Prísl 9,2.3) Je to zdravý nápoj. (1 Tim 5,23)14. Pozri napr. Drugs of Abuse, 3. vyd. ; Dan Sperling, „Drug Roundup“, Adventist Review, 9. apríl 1987, s. 12.13.15. SDA Church Manual, s. 147.16. Tamže.17. Tamže, s. 148; pozri Tipper Gore, Raising PG Kids in an X-rated Society, Abingdon Press, 1987.18. Ďalšou formou zábavy, ktorá má škodlivý vplyv, je spoločenský tanec. Pozri SDA Church Manual, s. 148.19. Tamže, s. 146.147.20. O postačiteľnosti vegetariánskej stravy pozri článok v Journal of the American Dietetic Association, marec 1988, s. 352-355; Nutrition Update, 2. zv.,1985, s. 131-141.21. Pozri Meat and Poultry Inspection, 1985, s. 21-42; J. A. Scharffenberg, Problems With Meat, s. 32-35.22. Pozri napr. Meat and Poultry Inspection, s. 68-123; R. M. Andrews, „Meat Inspector: Eat at Own Risk“, Washington Post, 16. máj 1987.23. Pozri Washington Post, 23. júl 1986; pozri tiež E. G. White, Counsels on Diet and Foods, 1946, s. 384.385.24. Scharffenberg, Problems With Meat, s. 12-58.25. Pozri Shea, „Clean and Unclean Meats“ (rukopis, Biblical Research Institute, General Conference of SDA).26. Winston J. Craig, „Pork and Shellfish – How Safe Are They?“ Health and Healing 12, No.1, 1988, s. 10-12.27. Novozmluvný záujem o posvätenie sa zhoduje so záujmom starozmluvným. Existuje duchovný i telesný záujem o blaho ľudí. (Mat 4,23; 1 Tes 5,23; 1 Pet 1,15.16)

Markov výrok, že Ježiš „vyhlásil všetky pokrmy za čisté“ (Mar 7,19), neznamená, že zrušil rozdiel medzi čistými a nečistými pokrmami. Diskusia medzi Ježišom a farizejmi nemá nič spoločné s druhom potravy, ale so spôsobom, akým učeníci jedli. Šlo o to, či je obradné umývanie rúk pred jedlom nutné alebo nie. (Mar 7,2-5) Ježiš vlastne povedal, že človeka nepoškvrňuje pokrm, ktorý sa zje s nečistými rukami, ale nečistoty pochádzajúce zo srdca, (Mar 7,20-23) pretože pokrm „nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza do stoky“. Ježiš teda vyhlásil, že všetky pokrmy, ktoré ľudia jedia neumytými rukami, sú „čisté“. (Mar 7,19) Tu použitý grécky výraz na označenie pokrmu (bromata) je výraz všeobecný, ktorým sa označujú všetky druhy ľudskej potravy, teda nielen pokrmy mäsité.Zo záznamu o Petrovom videní zvierat v plachte nijako nevyplýva, že nečisté zvieratá boli zrazu vhodné na jedenie. Zo súvisu je zrejmé, že pohania neboli nečistí a že Peter sa mohol s nimi stýkať bez toho, aby sa od nich nakazil. Sám Peter to takto chápal, keď vysvetľoval: „Vy viete, že Žid sa nesmie spolčiť ani stretávať s cudzincom. Ale mne Boh ukázal, že nemám nikoho nazývať poškvrneným alebo nečistým človekom“. (Sk 10,28)

Pavel vo svojom liste kresťanom v Ríme a v Korinte (Rim 14,1; 1 Kor 8,4-13; 10,25-28) objasnil, aké dôsledky má pre kresťanov v pohanskom svete všeobecne rozšírený spôsob obetovania mäsitých pokrmov modlám. Prvých kresťanov trápila otázka, či jedenie pokrmu obetovaného modlám je modloslužobným skutkom. Veriaci pevne utvrdení vo viere tomu neverili a bez výčitiek svedomia jedli aj pokrmy obetované modlám. Kresťania slabší vo viere jedli bezmäsité pokrmy, ktoré neboli obetované modlám. Pavel nabáda, aby nikto nepohrdal tými, čo jedia zeleninu, a tí, čo jedia jedlá bezmäsité, nemajú súdiť tých, čo „jedia všetko.“ (Rim 14,2)Pavel varoval pred príchodom poblúdilých, ktorí budú zakazovať to, čo Boh dal ľuďom pri stvorení – manželstvo a pokrm. K pokrmom patrí všetko, čo Boh stvoril a ľuďom určil na jedenie. Pavlove slová v tomto súvise nemožno chápať v tom zmysle, že nečisté pokrmy „Boh stvoril, aby ich so vzdávaním vďaky požívali veriaci a tí, čo poznali pravdu“. (1 Tim 4,3)28.

Korenie, ostrá paprika, ďalšie dráždivé koreniny, horčica, v octe nakladaná zelenina a iné podobné pochutiny sú pre žalúdok škodlivé. Spočiatku poškodzujú žalúdočnú sliznicu. Potom ničia ochrannú hlienovitú vrstvu, čím podlamujú odolnosť tela proti chorobám. Dráždenie žalúdka ovplyvňuje mozog, a tým aj povahu, a vyvoláva podráženosť. Pozri E. G. White, Counsels on Diet and Foods, s. 339-345. (291)29. Koreniny môžu vyvolať aj zápal pažeráka a zničiť sliznicu tenkého i hrubého čreva. Dráždia ľadviny a zvyšujú krvný tlak. Niektoré z nich obsahujú karcinogenné látky. Pozri K. I. Burke a Ann Burke, „How Nice is Spice?“ Adventist Review, 8. jan.1987, s. 14.15; M. V. Baldwin a Bernell E. Baldwin, „Spice-Recipe for Trouble“, Winter 1978-79, s. 8-11.30. William G. Johnsson, „On Behalf of Simplicity“, Adventist Review, 20. marec 1986, s. 4.31. The SDA Bible Commentary, 1. zv., s. 417.32. Pozri Year-End Meeting Action of the North American Division of Seventh-day Adventists, 1986, s. 23-25.33. Aj kozmetika môže byť nebezpečná. Niektoré chemické prísady používané na prípravu kozmetických preparátov sa môžu dostať cez pokožku do krvného obehu a ohroziť zdravie tým skôr, čím je človek na chemikálie citlivejší. Pozri New York State Journal of Medicine, marec 1976, s. 394-396; Eye, Ears, Nose, and Throat, apríl 1976, s. 131.132; tamže, febr. 1975, s. 81.82. Pozri tiež E. G. White, „Words to Christian Mothers“, Review and Herald, 17. okt.1871.34. E. G. White, The Desire of Ages, s. 668. (292) (293)