Anjeli sú netelesné, nesmrteľné duše, s obmedzeným vedomím a silou. Anjeli sú čistí duchovia, nemajú telo. Meno anjel je z gréckeho slova angelos. Znamená to isté , čo hebrejský malok, teda posol, Boží vyslanec. Vystupujú ako spolupracovníci Božej prozreteľnosti vo svete, v Cirkvi a národoch. Svätý Augustín o nich hovorí: „Anjel... je názov služby, nie prirodzenosti. Ak sa pýtaš na meno tejto prirodzenosti, je to duch, ak sa pýtaš na službu ,je to anjel“. Keďže „ustavične hľadia na tvár...Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 18, 10), počúvajú na jeho slová a plnia jeho príkazy. Pretože sú čisto duchovné stvorenia, majú rozum a vôľu: sú to osobné s nesmrteľné stvorenia. Dokonalosťou prevyšujú všetky viditeľné stvorenia. Dôkazom je jas ich slávy.
Na biblii založené náboženstvá – judaizmus, kresťanstvo a islam sa domnievajú, že Boh stvoril anjelov, aby ho uctievali. Niektorí anjeli, vedení Satanom, sa vzbúrili proti životu v pokore a boli vyhodení z Neba. Títo zlí anjeli pobývajú v Pekle a poznáme ich ako čertov. Ale nie všetci anjeli sú si rovní. Od hora až dolu zahŕňa nebeská hierarchia deväť druhov anjelov – od serafínov, cherubínov, domínionov, cnostných, silných principalitov, archanjelov a napokon samotných anjelov. Anjeli majú aj rôzne funkcie. Niektorí sa iba modlia k Bohu. Iní sú vysielaní, aby doručovali správy tvorom na Zemi. Iní sú zosielaní ako ochrancovia pozemšťanov. A ešte ďalší bojujú s diablom, títo sú považovaní za iniciátorov hriešnych pokušení.
Aj keď sú anjeli duchovia a nemajú telesný zjav, tí, čo v nich veria, nemajú žiaden problém s ich opísaním a zobrazením. Anjeli, ako vravia ich zástancovia, sú neviditeľní, ale môžu na seba zobrať podobu viditeľných vecí. Anjelov zvyčajne zobrazujú s krídlami a vyzerajú buď ako dospelí alebo ako deti. Krídla nepochybne súvisia s ich prácou ako poslov Boha, ktorý žije na nebesiach. Zobrazenie podporuje vieru. Ale tvora bez tela nemožno zobraziť. Zobrazenie tvora v menšej ako ľudskej veľkosti by nebolo dôstojné nebeských tvorov. Predsa však je záhadné, ako tvory bez tela môžu myslieť a cítiť. Rozprávať o duchovi ako o tvorovi bez tela sa zdá byť podobné ako rozprávať o „okrúhlom štvorci“. Snažiť sa predstaviť si myslenie alebo cítenie odohrávajúce sa nezávisle od tela je ako snažiť sa predstaviť si okrúhly tvar lopty, ktorý sa vyskytuje nezávisle od tejto lopty.
Pretože sú anjeli neviditeľní ale schopní premeniť sa na viditeľné formy, je pochopiteľné, že bolo zaznamenané mnoho zjavení. Doslova hocičo by mohlo byť a akýkoľvek zážitok by mohol byť zjavením anjela. Existenciu anjelov nemožno vyvrátiť. Bohužiaľ ju nemožno ani dokázať. Hocičo, čo by mohlo byť anjelom, by mohlo byť aj hocičím iným. Viera v anjelov, zjavenia anjelov, stretnutia s nimi sú jednoznačne vecou viery. Avšak aj keby existovali iba v našej predstavivosti, anjeli môžu byť veľmi užitoční. Môžu monitorovať a chrániť naše deti. Rodič sa môže pokúsiť riadiť správania dieťaťa tým, že presvedčí dieťa, že anjel bude naňho dávať pozor.
Anjel je predstavovaný ako ochranca detí, ale dieťa si, dúfajme, uvedomí, že anjel si bude pamätať aj všetky jeho skutky, a to aj vtedy, keď otec či mama nie sú nablízku. Koncept strážneho anjela je upokojujúci a univerzálny, filmy a programy sú založené na koncepte anjela strážneho, často premeneného nad nadľudského majstra okultných síl.
Tradiční religionisti nie sú jedinými, ktorí zbožňujú anjelov. Tvorcovia mýtov NEW AGE si z anjelov urobili priemysel. Každý rok sa publikujú tucty kníh spájajúcich anjelov s takmer všetkým, od vedenia v každodennom živote cez rozprávanie sa s mŕtvymi až po parapsychologické uzdravovanie. Predaj figurín anjelov a iných produktov fičí ako to povedala jedna vznešená duša: „Jemne vedení anjelmi, kŕmime a pestujeme tvorivú dušu, ktorá sa sama uzdravuje.“Anjeli v dielach Svätých Otcov V Písme vystupuje boh v zástupe anjelov (por, Dan 7, 10). Preto i Božie Slovo, keď sa vtelilo, priviedlo podľa Origena so sebou na zem anjelov, ktorí ho všade sprevádzajú.
Kresťanské umenie zobrazuje Krista ako kráľa. Zdôrazňuje sa tým proti ariánom, že je pravý Boh. Pretože Kristus zostáva s nami v Eucharistii, hovoria otcovia, napríklad Ján Zlatoústy, o anjelskej službe počas liturgie pri oltári. Hermas prirovnáva Cirkev k veži. Svätý Michal stojí pri nej, aby odrážal tých, ktorí by rušili jej stavbu. Často hovoria Otcovia o anjeloch národov a miest. Svätý Gregor Naziánsky krásne oslovuje anjelov mesta Carihradu v homílii na rozlúčku s hlavným mestom, keď opúšťa biskupský stolec. Blahoslavený Peter Faber sa modlieval k anjelom strážnym toho mesta, do ktorého prichádzal.
Anjeli v Starom Zákone S predstavami starého Orientu o anjeloch má najstaršia vrstva Starého Zákona spoločné presvedčenie, že sú to nebeskí poslovia k ľuďom. Všetko ostatné je však podstatne rozdielne. Starozákonní poslovia nie sú polobohovia ani polozvieratá, ale inteligentné Božie tvory, ktoré sú Bohom posielané k ochrane neba a potrestaniu ľudí. Tak vstupujú anjeli do diela stvorenia a predovšetkým do dejín spásy. V tomto zmysle Starý Zákon predstavy o anjeloch silne odmytologizoval. Anjeli sú prítomní od stvorenia a v priebehu celých dejín spásy, zďaleka i zblízka zvestujú spásu a slúžia božiemu plánu pri jeho uskutočňovaní: zatvárajú pozemský raj, chránia Lota, zachraňujú Agar a jej dieťa, zadŕžajú Abrahámovu ruku, svojou službou sprostredkúvajú zákon, vedú Boží ľud, zvestujú narodenia a povolania, pomáhajú prorokom.... Napokon anjel Gabriel zvestuje narodenie Predchodcu a potom narodenie Ježiša.
Zdôrazňuje sa ich podradenosť Bohu, dokonca aj ich nedokonalosť, ale ich mravná dokonalosť a pôsobenie v Božom pláne spásy prevažujú. Objavujú sa ako množstvo alebo ako jednotlivci s menami (Michal, zvláštny ochranca Izraela, Gabriel, Rafael).Anjeli v Novom Zákone V Novom zákone vystupuje zvlášť idea anjelov v rámci dejín spásy a pokračuje očista predstáv o nich. Zjavujú sa v snoch alebo v stave bdelosti ako mladí muži (Mk 16, 5, Sk 1, 10). Sú to duchovia (Hebr 1, 14), ktorých Kristus stvoril (Kol 1, 16) a svojou krvou zmiernil(Kol 1, 20). Slúžia Kristovi (Mt 4, 11), jeho učeníkom (Sk 5, 19). Deti (Mt 18, 10) a každý človek äSk 12, 15) majú svojho anjela, ktorý ich skríži. Sú však i anjeli satana, anjeli zlí (1 Kor 15, 24).Predovšetkým zjavenie svätého Jána má mnoho opisov o anjeloch, v ktorých sa najviac objavujú prvky vtedajších dobových názorov.
Od vtelenia až po nanebovstúpenie je život vteleného Slova obklopený adoráciou a službou anjelov. Keď Boh uvádza prvorodeného na svet, hovorí: „Nech sa mu klaňajú všetci Boží anjeli“ (Hebr 1, 6). Ich chválospev neprestáva zaznievať v oslavnom speve Cirkvi: „Sláva Bohu na výsostiach...“(Lk 2, 14). Anjeli ochraňujú Ježišovo detstvo, posluhujú Ježišovi na púšti, posilňujú ho v smrteľnej úzkosti, hoci by ho mohli vyslobodiť z rúk nepriateľov ako kedysi vyslobodili Izrael. Anjeli aj „evanjelizujú“, keď oznamujú dobrú zvesť o Kristovom vtelení a zmŕtvychvstaní. Budú pri Kristovom návrate, ktorý oznamujú a budú mu posluhovať pri súde.
Anjeli nám chcú pomáhať. Sú tu a čakajú na naše zavolanie. No my často krát o ich jestvovaní ani netušíme. Sväté Písmo vie o anjeloch ešte niečo viac. Anjeli hľadia na Božiu tvár. Tak nám to hovorí už Ježiš: „Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“(Mt 18, 10).
