Čo je naším základným povolaním? Prečo sa stávame ľuďmi až v Božej blízkosti? Človek je bytosť, ktorá si neustále kladie otázky. V tom spočíva jeho dôstojnosť, ale aj bieda. Človek ako jediný zo stvorení skúma sám seba. Hľadá odpovede na veľa otázok. Často krát však pred otázkami bytostného charakteru zuteká, a práve v tom spočíva jeho bieda.
My sa nemáme hanbiť zato, že nepoznáme odpovede na mnohé otázky, pretože na otázky typu KTO SOM?, NAČO SOM?, ODKIA2 som? sa nedá nájsť jasná a rýchla odpoveď.
Človek je tajomstvom celý život...tajomstvom aj pre seba samého. Hľadaním odpovedí na rôzne otázky by sme určite mali dôjsť k záveru : KAŽDÝ ČLOVEK JE JEDINEČNÝ. Neraz sa nás ľudia pýtajú na naše povolanie, alebo v úradoch pri vyplňovaní dotazníkov je stĺpec o našom povolaní. Aké je vlastne naše povolanie? Je to, čo tam napíšem alebo poviem, skutočné a celé moje povolanie? A ak potom, kto ma vlastne povolal? Ako to zistiť? Myslím si, že túto otázku, ale aj odpoveď na ňu mnoho krát spájame s otázkou o zamestnaní.
My ľudia si často krát mýlime pojmy „povolanie“ a „zamestnanie“. Povolanie je napr.: matka, otec, kňaz, rehoľná sestra... Zamestnanie je napr.: predavačka, modelka, právnik... . Tým činom slovo povolanie ako také pre nás stráca zmysel. Zvažujeme ho na základe zárobku, kariéry... . Tak tíšime Boží hlas, ktorý nás volá.
Mám pocit, že povolanie ovplyvňujú mnohé činitele, ako napr. rodina, spoločnosť, zvyky, osobný názor či priatelia. Podľa môjho názoru, kresťanský pohľad na povolanie siaha oveľa hlbšie. Skutočné povolanie k nám prichádza ako Božie volanie. Boh urobí prvý krok k nám, nie my k nemu! Človek dáva iba odpoveď na volanie. Myslím, že prvý krát nás Boh povolal, keď stvoril človeka. Čiže naším hlavným a základným povolaním je byť človekom. Je to celoživotné povolanie.
Ak o niekom povieme, že je človek, zdôrazňujeme, že je Božím originálom. Je pocta, môcť byť človekom, a to aj preto, že Syn Boží sa stal človekom.Myslím ba som presvedčená, že Boh, ako náš milovaný Otec, ktorý miluje svoje deti, nám dáva istotu a nádej, lásku a podáva nám pomocnú ruku. Cítime sa dobre, keď má o nás Niekto záujem. Preto sa snažíme k Bohu čo najviac priblížiť, lebo iba v jeho blízkosti sa cítime byť naozajstnými ľuďmi. Vždy sa na nás pozerá láskavým pohľadom, a chce, aby sme sa ním pozerali aj my.
Bližšie rozobratie tejto témy mi pomohlo posunúť sa viac dopredu, čo sa týka môjho hľadania odpovedí na niektoré otázky. Uvedomila som si, že najprv musím poznať svoje hodnoty a až tak môžem hľadať hodnoty toho druhého. Uvedomila som si, že Boh spraví prvý krok ku mne, a mojou povinnosťou je správne odpovedať na jeho volanie. Už viem, že ma Boh pri narodení povolal, musím mu už len správne odpovedať.
