Odvádzať pozornosť od Božieho slova a upriamovať ju na názory ľudí je podstatou taktiky síl zla. Veľký zvodca sa usiluje o to, aby sme nepočuli Boží hlas, ktorý hovorí: „Toto je cesta, choďte po nej.“ (Iz 30,21) Svetlo nebies sa čo najusilovnejšie snaží zastrieť zvrátenými výchovnými metódami.
Filozofické špekulácie a vedecké bádanie, ktoré neuznávajú Boha, privádzajú tisíce ľudí ku skepticizmu. Súčasné školstvo sa vo výuke zameriava na výsledky vedeckého bádania. Vyvoláva tým dojem, že vedci majú pravdu a preto ju nemôže mať Biblia. Pochybovačnosť je pre ľudský rozum príťažlivá. Mladí ľudia v nej vidia nezávislosť, ktorá fascinuje predstavivosť. Sú zvedení a satan triumfuje. Pestuje každé semienko pochybnosti, ktoré je zasiate do mladých sŕdc. Podporuje jeho rast a usiluje sa, aby prinášalo plody. Čoskoro žne bohatú úrodu nevery. (439) Ľudské srdce je náchylné na zlo. Preto je nebezpečné zasievať pochybnosti do mysle mladých ľudí. Ak sa čímkoľvek oslabí viera v Boha, človek prichádza o silu odolávať pokušeniu. Stráca tým jedinú skutočnú ochranu pred hriechom. Potrebujeme školy, kde sa mládež naučí, že dosiahnuť skutočnú veľkosť znamená uctievať Boha zjavovaním jeho povahy v každodennom živote. Aby náš život mohol naplniť jeho zámer, potrebujeme sa učiť o Bohu z jeho slova a diela.
Neveriaci spisovatelia
Mnohí sa domnievajú, že ak chcú získať vzdelanie, musia preštudovať spisy ateistických (314) autorov, pretože obsahujú veľa skvelých myšlienok. Kto však bol pôvodcom týchto skvostných myšlienok? Boh, jedine Boh. On je zdrojom všetkého svetla. Prečo si teda kliesniť cestu množstvom omylov v dielach ateistických autorov len preto, aby sme našli niekoľko intelektuálnych právd, keď máme k dispozícii celú pravdu?
Ako je možné, že tí, ktorí žijú v rozpore s Božou vládou, majú múdrosť, ktorú niekedy prejavia? Satan sám bol vychovaný v nebi. Pozná dobro i zlo. Vzácne pravdy mieša s bludom a tak zvádza. Budeme ho považovať za anjela svetla, ak sa pripravil o nebeské rúcho? Pokušiteľ má svojich zástupcov, vychovaných podľa jeho metód, inšpirovaných jeho duchom a prispôsobených pre jeho dielo. Máme s nimi spolupracovať? Máme pokladať ich diela za nevyhnutné pre vzdelanie?
Keby sa čas a námaha vynaložená na pochopenie skvelých myšlienok ateistov venovala štúdiu vzácnych právd Božieho slova, tisíce ľudí, ktorí dnes sedia v tme a tieni smrti, by sa tešili v sláve Svetla života. (440)
História a teológia
(Poznámka redakcie: Pisateľka odmieta také štúdium dejín, ktoré ignoruje duchovný rozmer života a Božie pôsobenie. Je potrebné uvedomiť si, že na začiatku 20. storočia, keď bola táto kniha napísaná, sa na teologických školách prednášala liberálna teológia, ktorá popierala pôsobenie nadprirodzena a všetko chcela vysvetliť len na základe racionálneho prístupu. Autorka je proti takému myšlienkovému prúdu.)
Mnohí si myslia, že neodmysliteľnou súčasťou prípravy na kresťanskú službu je rozsiahla znalosť histórie a teológie. Domnievajú sa, že im to pomôže pri šírení evanjelia. No náročné štúdium ľudských názorov skôr oslabí než skvalitní ich službu. Keď vidím knižnice plné zväzkov teologických a historických kníh, myslím si: Prečo utrácajú (315) peniaze za to, čo nie je chlebom? Šiesta kapitola Jánovho evanjelia nám povie viac, než všetky tieto diela. Kristus hovorí: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť... Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť naveky...“ (Ján 6,35.51) „Kto verí, má večný život... Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život.“ (Ján 6,47.63)
Existujú však dejiny, ktoré odmietať nemáme. Sú to dejiny Božieho ľudu, ktoré sa študovali v prorockých školách. Historické záznamy zachytávajú Božie pôsobenie v dejinách národov. I dnes máme uvažovať o tom, ako Boh ovplyvňuje chod svetových dejín. (441) Máme sledovať, ako sa naplnili proroctvá, študovať pôsobenie Prozreteľnosti vo veľkých reformačných hnutiach a rozumieť udalostiam v živote národov na ceste k poslednému zápasu veľkého sporu medzi dobrom a zlom.
Takéto štúdium poskytne široký, ucelený pohľad na život. Pomôže nám pochopiť niečo z jeho vzťahov a súvislostí. Ukáže nám, ako obdivuhodne sme navzájom spojení vo veľkom bratskom spoločenstve národov a ako je útlak a poníženie jedného vo veľkej miere stratou pre všetkých.
Z dejín, ktoré sa obyčajne študujú, sa však dozvedáme len o výdobytkoch človeka, o jeho víťazstvách vo vojnách, o jeho úspechoch v dobývaní moci a veľkosti. Zabúda sa na Božie pôsobenie v živote človeka. Len málokto z toho pochopí, aký zámer sleduje Boh pri vzostupe a páde národov.
Podobne i teológia, ako sa niekedy prednáša, je vo veľkej miere len ľudským špekulovaním, ktoré slúži iba na to, aby sa zastierala Božia rada. (Jób 42,3) Dôvodom na hromadenie kníh nie je ani tak túžba nasýtiť myseľ a srdce, ale snaha oboznámiť sa s filozofmi a teológmi a predstaviť kresťanstvo učenými slovami a tvrdeniami.
Nie všetky knihy človeka povzbudia k zbožnému životu. Veľký Učiteľ povedal: „Učte sa (316) odo mňa, vezmite na seba moje jarmo a učte sa trpezlivosti a pokore.“ Intelektuálna pýcha nepomôže tým, ktorí zomierajú nedostatkom chleba života. Štúdiom takýchto kníh sa okrádate o praktické naučenia, ktoré by ste sa mali naučiť od Krista. Výsledky tohto únavného štúdia ľudí nenasýtia. (442) Je len veľmi málo toho, čo by mohlo niekomu pomôcť, aby sa stal úspešným pracovníkom pre záchranu ľudí.
Spasiteľ prišiel, „zvestovať chudobným evanjelium“. (Luk 4,18) Keď učil, používal najjednoduchšie slová a najzrozumiteľnejšie obrazy. Je napísané, že „zástup ho s radosťou počúval“. (Mar 12,37) Tí, ktorí chcú dnes konať jeho dielo, by sa mali snažiť lepšie pochopiť jeho učenie.
Slová živého Boha sú jadrom každej výchovy. Kto slúži ľuďom, musí sa sám sýtiť chlebom života. Chlieb mu dá duchovnú silu a pripraví ho slúžiť ľuďom všetkých spoločenských vrstiev.
Klasická literatúra
Tisíce mladých ľudí venuje svoje najlepšie roky na vysokých školách a univerzitách štúdiu gréčtiny a latinčiny. Počas štúdia sú ich mysle a charaktery formované myšlienkami a nesprávnymi názormi pohanskej literatúry, čítanie ktorej sa všeobecne považuje za nevyhnutnú súčasť štúdia týchto jazykov. Odborníci v oblasti klasickej literatúry tvrdia, že „grécke tragédie sú plné krvismilstva, vrážd a ľudských obetí, ktoré sa obetujú pôžitkárskym a pomstychtivým bohom“. Pre svet by bolo oveľa lepšie, keby mohol byť bez vzdelania, ktoré vychádza z týchto prameňov. „Či môže niekto kráčať po žeravom uhlí a nepopáliť si nohy?“ (Prísl 6,28) „Kto získa čisté z nečistého? Nikto!“ (Jób 14,4) Ak obsahom vzdelania mladých ľudí sú náuky tých, ktorí sa stavajú proti zásadám Božieho zákona, ako môžeme očakávať, že sa v nich bude formovať kresťanská povaha? (443) (317) Študenti, ktorí odmietajú obmedzenia, oddávajú sa bezstarostným zábavám, hýreniu a nemravnému životu, napodobňujú len to, čím sa zamestnávala ich myseľ počas štúdia. V niektorých povolaniach je znalosť gréčtiny a latinčiny potrebná, preto tieto jazyky treba študovať. Znalosti potrebné na praktické použitie je však možné získať bez štúdia literatúry, ktorá kazí morálku.
Štúdium mŕtvych jazykov by malo byť podriadené štúdiu predmetov, ktoré učia správne využívať všetky telesné a rozumové schopnosti. Je nerozumné, aby študenti venovali svoj čas štúdiu mŕtvych jazykov a teoretickému poznaniu a pritom si neosvojili praktickú zručnosť potrebnú na plnenie životných povinností. Čo si študenti odnášajú do života, keď opúšťajú školu? Kam pôjdu? Čo budú robiť? Môžu učiť druhých? Boli vedení k tomu, aby sa stali dobrými otcami a matkami? Môžu sa ako dobrí učitelia stať hlavami rodín? Jediné vzdelanie, hodné svojho mena je to, ktoré pomáha mladým mužom a ženám žiť ako Kristus, učí ich niesť zodpovednosti života a stáť v čele svojich rodín. Takéto vzdelanie však nedosiahneme štúdiom pohanského klasicizmu.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie