Zábavná literatúra

Mnohé súčasné populárne knihy sú plné napínavých historiek, ktoré vedú mladých ľudí k bezbožnosti a skaze. Malé deti poznajú zločiny ako dospelí. To, čo čítajú, ich povzbudzuje k zlému. Vo svojich predstavách sa stotožňujú s hrdinami príbehov. Zrodí sa v nich túžba spáchať zločin a uniknúť trestu. Vo fantázii detí a mladých ľudí (444) sa živo vykreslené scény o budúcnosti stávajú skutočnosťou. Mnohí sú nadšení, ako spisovateľ predpovedá revolúcie a opisuje rôzne činy, ktoré sa vymykajú zákonu a morálke. Motivuje ich to k páchaniu horších zločinov, (318) než sú opísané v knihe. Takéto vplyvy spôsobujú úpadok a rozklad spoločnosti a rozsievajú semená nezákonnosti. Nie div, že výsledkom je rast kriminality.

Romány a ľahkovážne, vzrušujúce poviedky majú na čitateľa takisto zlý vplyv. Autor môže tvrdiť, že svojím dielom chce učiť morálke a napísať ho v náboženskom duchu. Často to však slúži len na to, aby tým zastrel prázdnotu a bezcennosť obsahu. Svet je zaplavený knihami, ktoré navádzajú na hriech. Mladí ľudia prijímajú ako pravdu to, čo Biblia označuje za klam. Vyhľadávajú podvod, ktorý ich privádza do záhuby.

Sú literárne diela, ktoré boli napísané, aby učili pravdu alebo odhalili nejaké veľké zlo. Niektoré z nich poslúžili dobru. Predsa však spôsobili i nevýslovnú škodu. Sú v nich totiž tvrdenia a obrazy, ktoré podporujú fantáziu a reťaz myšlienok, ktoré sú zvlášť nebezpečné pre mladých ľudí. V ich mysliach vždy znovu ožívajú opísané scény. Prestávajú rozmýšľať o užitočných veciach a nie sú schopní rozjímať. Strácajú záujem o Bibliu. Duchovným veciam pripisujú stále menší význam. Ak sa v mysli človeka odohrávajú nemorálne scény, vášne sa prebúdzajú a končia hriechom.

Aj romány, ktoré boli napísané, aby pomohli osvojiť si dobré zásady a v ktorých nie je nič nemravné, môžu byť škodlivé. (445) U čitateľa totiž vytvárajú zvyk rýchleho a povrchného čítania, len aby zachytil dej. Človek stráca schopnosť sústrediť sa, domyslieť súvislosti, uvažovať o dôležitých veciach a povinnostiach života, ako i o jeho zmysle.

Čím je túžba po zábave väčšia, tým väčšia je i nechuť plniť praktické životné povinnosti. Vzrušujúci, omamujúci vplyv románov je neraz príčinou duševných i telesných chorôb. Veľa chudobných rodín, trvalo postihnutých ľudí i duševne chorých sa dostalo do tejto situácie, pretože prepadlo čítaniu románov a poviedok. Často počujeme pripomienky, že ak mládež nemá čítať nehodnotnú, vzrušujúcu literatúru, (319) máme jej ponúknuť lepší druh beletrie. Podobá sa to však pokusu vyliečiť notorického alkoholika tým, že mu miesto whisky alebo brandy dáme nápoj s nižším obsahom alkoholu, ako napríklad víno, pivo alebo kvasenú jablkovú šťavu. Tieto nápoje by povzbudzovali túžbu po silnejšom alkohole. Jedinou bezpečnou ochranou pre notorického alkoholika i toho, kto pije len príležitostne, je úplná abstinencia. Pre milovníkov románov a poviedok platí to isté. Jedinou istotou je prestať ich čítať.

Mýty a rozprávky

V súčasnosti sa vo výchove detí a mládeže vo veľkej miere používajú rozprávky, legendy a neskutočné príbehy. A to nielen v škole, ale i doma. Ako môžu kresťanskí rodičia dovoliť svojim deťom čítať knihy plné výmyslov? Keď sa deti pýtajú na ich pravdivosť, musia im povedať, že príbehy sú neskutočné. To však neodstráni ich zlý vplyv na deti, (446) ktoré si tak vytvárajú nesprávny názor na život a v ktorých sa prebúdza túžba po neskutočne.

Šírenie čítania týchto kníh je jedným zo ľstivých satanových zvodov. Satan sa snaží odvrátiť mládež i dospelých od formovania charakteru, ktoré je tak veľmi dôležité. Deti i mladých ľudí chce opantať ničivým klamstvom, ktorým naplnil celý svet. Aby im zabránil poznať pravdu, ktorá by bola ich ochranou, odvracia ich myseľ od Božieho slova.

Do rúk detí a mládeže by sa nikdy nemali dostať knihy, ktoré prevracajú pravdu. Nedovoľme, aby v nich zasiali hriech. Dospelí, ktorí majú zrelý úsudok, budú oveľa bezpečnejší a ich príklad a vplyv bude účinnejšie chrániť mladých pred pokušením, ak takéto knihy nebudú čítať.

Máme dostatok hodnotných kníh. Máme literatúru, ktorá bola napísaná Božím vnuknutím. Tí, ktorí túžia po poznaní, nemusia ísť ku kalným prameňom. Pán hovorí: (320) „Nakloň si ucho a počuj slová múdrych a venuj pozornosť môjmu učeniu... Aby tvoja nádej bola v Hospodinu, oznamujem ti dnes jeho cestu. Či som ti nenapísal tridsať výpovedí ako rady a poznanie, aby som ti oznámil, čo je pravdivé a správne, aby si správne odpovedal tým, ktorí ťa posielajú?“ (Prísl 22,17-21)„Jákobovi určil ustanovenia, Izraelovi dal zákon (447) a našim otcom prikázal, aby s ním zoznamovali svoje deti. Budúcemu pokoleniu rozpovieme slávne skutky Hospodina, jeho moc a divy, ktoré urobil, aby o ňom vedelo aj budúce pokolenie, deti, čo sa narodia. Tie budú o tom ďalej rozprávať svojim deťom, aby dôverovali Bohu...“ (Ž 78,5.4.6.7)„Požehnanie Hospodinovo obohacuje a nepridáva k tomu žiaľ.“ (Prísl 10,22)

Kristovo učenie

Kristus ukázal princípy pravdy v evanjeliu. Jeho učenie predstavuje čisté pramene, ktoré vytekajú z Božieho trónu. Ľuďom mohol poskytnúť vedomosti, ktoré by prevýšili predošlé poznanie i všetky objavy. Mohol odhaľovať tajomstvo za tajomstvom a tak obohatiť ďalšie generácie až do konca času. Využil každú príležitosť, keď mohol učiť o spasení. Svoj čas, schopnosti i celý život venoval záchrane ľudí. Prišiel, aby hľadal a zachránil tých, ktorí sa stratili. Od svojho cieľa sa nedal odvrátiť. Nedovolil, aby jeho pozornosť upútalo niečo iné.

Kristus odovzdal len tie poznatky, ktoré mohli ľudia využiť. Rady, ktoré im dával, sa týkali ich každodenných potrieb. Keď za ním prichádzali ľudia, aby mu kládli zvedavé a uštipačné otázky, neodpovedal im. Využil to, aby vyslovil vážne (448) a životne dôležité poučenia. Tým, ktorí túžili odtrhnúť si plody zo stromu poznania, ponúkol ovocie zo stromu (321) života. Postupne zistili, že všetky cesty, okrem tej, ktorá vedie k Bohu, sú uzavrené. Všetky pramene, okrem prameňa večného života, sú vyschnuté.

Aby myseľ ľudí nebola nakazená stále sa opakujúcim „hovorí sa takto“ alebo „bolo povedané toto“, náš Spasiteľ nenabádal ľudí, aby navštevovali vtedajšie rabínske školy. Prečo by sme mali prijímať nestále ľudské slová ako vrchol poznania, keď máme k dispozícií vyššiu a spoľahlivú múdrosť? Poznanie večných hodnôt a vedomie ľudskej slabosti na mňa veľmi zapôsobili a ovplyvnili moje celoživotné dielo. Nepoznám nič, za čo by mal byť človek chválený alebo oslavovaný. Nevidím dôvod, prečo by sme mali názorom a domnienkam učencov a takzvaných veľkých mužov veriť a vyzdvihovať ich. Ako môžu mať tí, ktorí nie sú vedení Bohom, správne názory na Božie plány a cesty? Buď Boha popierajú, ignorujú jeho existenciu, alebo obmedzujú Božiu moc svojimi teóriami. Rozhodnime sa, že naším učiteľom bude ten, ktorý stvoril nebo a zem, ten, ktorý určil miesto hviezdam na oblohe a prácu slnku a mesiacu.

Skutočné vzdelanie

Je správne, ak mladí ľudia cítia, že ich duševné sily majú rásť a zdokonaľovať sa do najvyššej možnej miery. Nemali by sme brániť vzdelávaniu a získavaniu vedomostí, ktorému Boh neurčil hranice. Ak ich však nevyužijeme na Božiu česť a pre dobro ľudstva, budú nám na nič.Nie je správne preťažovať myseľ náročným štúdiom, ak ho potom nezužitkujeme (449) v praktickom živote. Takéto vzdelanie je pre študenta stratou. Klesá záujem o štúdium toho, čo mu je osožné a čo mu umožní plniť jeho povinnosti. Praktická príprava je oveľa dôležitejšia než množstvo suchých teoretických poznatkov. Nestačí mať vedomosti. Musíme vedieť použiť ich v pravý čas.

Štúdium, čas a prostriedky, ktoré mnohí obetujú na (322) vzdelanie pomerne nevyužité, by mali venovať na získanie znalostí, ktoré z nich urobia praktických ľudí, schopných niesť zodpovednosť. Takéto vzdelanie je najcennejšie.Predovšetkým potrebujeme poznanie, ktoré nás zušľachtí a pomôže nám stať sa lepšími. Formovať charakter je dôležitejšie než len zbierať vedomosti z kníh. Je užitočné, priam nevyhnutné, mať poznatky o svete, v ktorom žijeme. Ak však zo zreteľa stratíme večnosť, urobíme chybu, ktorú už možno nikdy nenapravíme.

Napríklad, ak študent vynaloží všetky svoje sily na získavanie vedomostí, a pritom nepozná Boha a nedbá na zákonitosti, ktorým je podriadené jeho telo, zničí sa. Následkom zlých návykov nedokáže oceniť seba samého, ovládať sa i správne uvažovať o tom, čo sa dotýka najhlbšej podstaty jeho bytia. So svojou mysľou i telom zaobchádza ľahkovážne a nerozumne. Nedbá na dodržiavanie správnych zásad. Ničí si pozemský i večný život.Keby si mladí ľudia uvedomili svoju slabosť, hľadali by silu a radu u Boha. Tak získajú Božiu múdrosť a stanú sa požehnaním pre svet. Ak sa však budú venovať len svetskému a špekulatívnemu štúdiu, odlúčia sa od Boha a stratia všetko, čo ich život obohacuje. (450) (323)