Dobré a zlé vplyvy vo výchove

Odvádzať pozornosť od Božieho slova a upriamovať ju na názory ľudí je podstatou taktiky síl zla. Veľký zvodca sa usiluje o to, aby sme nepočuli Boží hlas, ktorý hovorí: „Toto je cesta, choďte po nej.“ (Iz 30,21) Svetlo nebies sa čo najusilovnejšie snaží zastrieť zvrátenými výchovnými metódami.

Filozofické špekulácie a vedecké bádanie, ktoré neuznávajú Boha, privádzajú tisíce ľudí ku skepticizmu. Súčasné školstvo sa vo výuke zameriava na výsledky vedeckého bádania. Vyvoláva tým dojem, že vedci majú pravdu a preto ju nemôže mať Biblia. Pochybovačnosť je pre ľudský rozum príťažlivá. Mladí ľudia v nej vidia nezávislosť, ktorá fascinuje predstavivosť. Sú zvedení a satan triumfuje. Pestuje každé semienko pochybnosti, ktoré je zasiate do mladých sŕdc. Podporuje jeho rast a usiluje sa, aby prinášalo plody. Čoskoro žne bohatú úrodu nevery. (439) Ľudské srdce je náchylné na zlo. Preto je nebezpečné zasievať pochybnosti do mysle mladých ľudí. Ak sa čímkoľvek oslabí viera v Boha, človek prichádza o silu odolávať pokušeniu. Stráca tým jedinú skutočnú ochranu pred hriechom. Potrebujeme školy, kde sa mládež naučí, že dosiahnuť skutočnú veľkosť znamená uctievať Boha zjavovaním jeho povahy v každodennom živote. Aby náš život mohol naplniť jeho zámer, potrebujeme sa učiť o Bohu z jeho slova a diela.

Neveriaci spisovatelia

Mnohí sa domnievajú, že ak chcú získať vzdelanie, musia preštudovať spisy ateistických (314) autorov, pretože obsahujú veľa skvelých myšlienok. Kto však bol pôvodcom týchto skvostných myšlienok? Boh, jedine Boh. On je zdrojom všetkého svetla. Prečo si teda kliesniť cestu množstvom omylov v dielach ateistických autorov len preto, aby sme našli niekoľko intelektuálnych právd, keď máme k dispozícii celú pravdu?

Ako je možné, že tí, ktorí žijú v rozpore s Božou vládou, majú múdrosť, ktorú niekedy prejavia? Satan sám bol vychovaný v nebi. Pozná dobro i zlo. Vzácne pravdy mieša s bludom a tak zvádza. Budeme ho považovať za anjela svetla, ak sa pripravil o nebeské rúcho? Pokušiteľ má svojich zástupcov, vychovaných podľa jeho metód, inšpirovaných jeho duchom a prispôsobených pre jeho dielo. Máme s nimi spolupracovať? Máme pokladať ich diela za nevyhnutné pre vzdelanie?

Keby sa čas a námaha vynaložená na pochopenie skvelých myšlienok ateistov venovala štúdiu vzácnych právd Božieho slova, tisíce ľudí, ktorí dnes sedia v tme a tieni smrti, by sa tešili v sláve Svetla života. (440)

História a teológia

(Poznámka redakcie: Pisateľka odmieta také štúdium dejín, ktoré ignoruje duchovný rozmer života a Božie pôsobenie. Je potrebné uvedomiť si, že na začiatku 20. storočia, keď bola táto kniha napísaná, sa na teologických školách prednášala liberálna teológia, ktorá popierala pôsobenie nadprirodzena a všetko chcela vysvetliť len na základe racionálneho prístupu. Autorka je proti takému myšlienkovému prúdu.)

Mnohí si myslia, že neodmysliteľnou súčasťou prípravy na kresťanskú službu je rozsiahla znalosť histórie a teológie. Domnievajú sa, že im to pomôže pri šírení evanjelia. No náročné štúdium ľudských názorov skôr oslabí než skvalitní ich službu. Keď vidím knižnice plné zväzkov teologických a historických kníh, myslím si: Prečo utrácajú (315) peniaze za to, čo nie je chlebom? Šiesta kapitola Jánovho evanjelia nám povie viac, než všetky tieto diela. Kristus hovorí: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť... Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť naveky...“ (Ján 6,35.51) „Kto verí, má večný život... Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život.“ (Ján 6,47.63)

Existujú však dejiny, ktoré odmietať nemáme. Sú to dejiny Božieho ľudu, ktoré sa študovali v prorockých školách. Historické záznamy zachytávajú Božie pôsobenie v dejinách národov. I dnes máme uvažovať o tom, ako Boh ovplyvňuje chod svetových dejín. (441) Máme sledovať, ako sa naplnili proroctvá, študovať pôsobenie Prozreteľnosti vo veľkých reformačných hnutiach a rozumieť udalostiam v živote národov na ceste k poslednému zápasu veľkého sporu medzi dobrom a zlom.

Takéto štúdium poskytne široký, ucelený pohľad na život. Pomôže nám pochopiť niečo z jeho vzťahov a súvislostí. Ukáže nám, ako obdivuhodne sme navzájom spojení vo veľkom bratskom spoločenstve národov a ako je útlak a poníženie jedného vo veľkej miere stratou pre všetkých.

Z dejín, ktoré sa obyčajne študujú, sa však dozvedáme len o výdobytkoch človeka, o jeho víťazstvách vo vojnách, o jeho úspechoch v dobývaní moci a veľkosti. Zabúda sa na Božie pôsobenie v živote človeka. Len málokto z toho pochopí, aký zámer sleduje Boh pri vzostupe a páde národov.

Podobne i teológia, ako sa niekedy prednáša, je vo veľkej miere len ľudským špekulovaním, ktoré slúži iba na to, aby sa zastierala Božia rada. (Jób 42,3) Dôvodom na hromadenie kníh nie je ani tak túžba nasýtiť myseľ a srdce, ale snaha oboznámiť sa s filozofmi a teológmi a predstaviť kresťanstvo učenými slovami a tvrdeniami.

Nie všetky knihy človeka povzbudia k zbožnému životu. Veľký Učiteľ povedal: „Učte sa (316) odo mňa, vezmite na seba moje jarmo a učte sa trpezlivosti a pokore.“ Intelektuálna pýcha nepomôže tým, ktorí zomierajú nedostatkom chleba života. Štúdiom takýchto kníh sa okrádate o praktické naučenia, ktoré by ste sa mali naučiť od Krista. Výsledky tohto únavného štúdia ľudí nenasýtia. (442) Je len veľmi málo toho, čo by mohlo niekomu pomôcť, aby sa stal úspešným pracovníkom pre záchranu ľudí.

Spasiteľ prišiel, „zvestovať chudobným evanjelium“. (Luk 4,18) Keď učil, používal najjednoduchšie slová a najzrozumiteľnejšie obrazy. Je napísané, že „zástup ho s radosťou počúval“. (Mar 12,37) Tí, ktorí chcú dnes konať jeho dielo, by sa mali snažiť lepšie pochopiť jeho učenie.

Slová živého Boha sú jadrom každej výchovy. Kto slúži ľuďom, musí sa sám sýtiť chlebom života. Chlieb mu dá duchovnú silu a pripraví ho slúžiť ľuďom všetkých spoločenských vrstiev.

Klasická literatúra

Tisíce mladých ľudí venuje svoje najlepšie roky na vysokých školách a univerzitách štúdiu gréčtiny a latinčiny. Počas štúdia sú ich mysle a charaktery formované myšlienkami a nesprávnymi názormi pohanskej literatúry, čítanie ktorej sa všeobecne považuje za nevyhnutnú súčasť štúdia týchto jazykov. Odborníci v oblasti klasickej literatúry tvrdia, že „grécke tragédie sú plné krvismilstva, vrážd a ľudských obetí, ktoré sa obetujú pôžitkárskym a pomstychtivým bohom“. Pre svet by bolo oveľa lepšie, keby mohol byť bez vzdelania, ktoré vychádza z týchto prameňov. „Či môže niekto kráčať po žeravom uhlí a nepopáliť si nohy?“ (Prísl 6,28) „Kto získa čisté z nečistého? Nikto!“ (Jób 14,4) Ak obsahom vzdelania mladých ľudí sú náuky tých, ktorí sa stavajú proti zásadám Božieho zákona, ako môžeme očakávať, že sa v nich bude formovať kresťanská povaha? (443) (317) Študenti, ktorí odmietajú obmedzenia, oddávajú sa bezstarostným zábavám, hýreniu a nemravnému životu, napodobňujú len to, čím sa zamestnávala ich myseľ počas štúdia. V niektorých povolaniach je znalosť gréčtiny a latinčiny potrebná, preto tieto jazyky treba študovať. Znalosti potrebné na praktické použitie je však možné získať bez štúdia literatúry, ktorá kazí morálku.

Štúdium mŕtvych jazykov by malo byť podriadené štúdiu predmetov, ktoré učia správne využívať všetky telesné a rozumové schopnosti. Je nerozumné, aby študenti venovali svoj čas štúdiu mŕtvych jazykov a teoretickému poznaniu a pritom si neosvojili praktickú zručnosť potrebnú na plnenie životných povinností. Čo si študenti odnášajú do života, keď opúšťajú školu? Kam pôjdu? Čo budú robiť? Môžu učiť druhých? Boli vedení k tomu, aby sa stali dobrými otcami a matkami? Môžu sa ako dobrí učitelia stať hlavami rodín? Jediné vzdelanie, hodné svojho mena je to, ktoré pomáha mladým mužom a ženám žiť ako Kristus, učí ich niesť zodpovednosti života a stáť v čele svojich rodín. Takéto vzdelanie však nedosiahneme štúdiom pohanského klasicizmu.Zábavná literatúra

Mnohé súčasné populárne knihy sú plné napínavých historiek, ktoré vedú mladých ľudí k bezbožnosti a skaze. Malé deti poznajú zločiny ako dospelí. To, čo čítajú, ich povzbudzuje k zlému. Vo svojich predstavách sa stotožňujú s hrdinami príbehov. Zrodí sa v nich túžba spáchať zločin a uniknúť trestu. Vo fantázii detí a mladých ľudí (444) sa živo vykreslené scény o budúcnosti stávajú skutočnosťou. Mnohí sú nadšení, ako spisovateľ predpovedá revolúcie a opisuje rôzne činy, ktoré sa vymykajú zákonu a morálke. Motivuje ich to k páchaniu horších zločinov, (318) než sú opísané v knihe. Takéto vplyvy spôsobujú úpadok a rozklad spoločnosti a rozsievajú semená nezákonnosti. Nie div, že výsledkom je rast kriminality.

Romány a ľahkovážne, vzrušujúce poviedky majú na čitateľa takisto zlý vplyv. Autor môže tvrdiť, že svojím dielom chce učiť morálke a napísať ho v náboženskom duchu. Často to však slúži len na to, aby tým zastrel prázdnotu a bezcennosť obsahu. Svet je zaplavený knihami, ktoré navádzajú na hriech. Mladí ľudia prijímajú ako pravdu to, čo Biblia označuje za klam. Vyhľadávajú podvod, ktorý ich privádza do záhuby.

Sú literárne diela, ktoré boli napísané, aby učili pravdu alebo odhalili nejaké veľké zlo. Niektoré z nich poslúžili dobru. Predsa však spôsobili i nevýslovnú škodu. Sú v nich totiž tvrdenia a obrazy, ktoré podporujú fantáziu a reťaz myšlienok, ktoré sú zvlášť nebezpečné pre mladých ľudí. V ich mysliach vždy znovu ožívajú opísané scény. Prestávajú rozmýšľať o užitočných veciach a nie sú schopní rozjímať. Strácajú záujem o Bibliu. Duchovným veciam pripisujú stále menší význam. Ak sa v mysli človeka odohrávajú nemorálne scény, vášne sa prebúdzajú a končia hriechom.

Aj romány, ktoré boli napísané, aby pomohli osvojiť si dobré zásady a v ktorých nie je nič nemravné, môžu byť škodlivé. (445) U čitateľa totiž vytvárajú zvyk rýchleho a povrchného čítania, len aby zachytil dej. Človek stráca schopnosť sústrediť sa, domyslieť súvislosti, uvažovať o dôležitých veciach a povinnostiach života, ako i o jeho zmysle.

Čím je túžba po zábave väčšia, tým väčšia je i nechuť plniť praktické životné povinnosti. Vzrušujúci, omamujúci vplyv románov je neraz príčinou duševných i telesných chorôb. Veľa chudobných rodín, trvalo postihnutých ľudí i duševne chorých sa dostalo do tejto situácie, pretože prepadlo čítaniu románov a poviedok. Často počujeme pripomienky, že ak mládež nemá čítať nehodnotnú, vzrušujúcu literatúru, (319) máme jej ponúknuť lepší druh beletrie. Podobá sa to však pokusu vyliečiť notorického alkoholika tým, že mu miesto whisky alebo brandy dáme nápoj s nižším obsahom alkoholu, ako napríklad víno, pivo alebo kvasenú jablkovú šťavu. Tieto nápoje by povzbudzovali túžbu po silnejšom alkohole. Jedinou bezpečnou ochranou pre notorického alkoholika i toho, kto pije len príležitostne, je úplná abstinencia. Pre milovníkov románov a poviedok platí to isté. Jedinou istotou je prestať ich čítať.

Mýty a rozprávky

V súčasnosti sa vo výchove detí a mládeže vo veľkej miere používajú rozprávky, legendy a neskutočné príbehy. A to nielen v škole, ale i doma. Ako môžu kresťanskí rodičia dovoliť svojim deťom čítať knihy plné výmyslov? Keď sa deti pýtajú na ich pravdivosť, musia im povedať, že príbehy sú neskutočné. To však neodstráni ich zlý vplyv na deti, (446) ktoré si tak vytvárajú nesprávny názor na život a v ktorých sa prebúdza túžba po neskutočne.

Šírenie čítania týchto kníh je jedným zo ľstivých satanových zvodov. Satan sa snaží odvrátiť mládež i dospelých od formovania charakteru, ktoré je tak veľmi dôležité. Deti i mladých ľudí chce opantať ničivým klamstvom, ktorým naplnil celý svet. Aby im zabránil poznať pravdu, ktorá by bola ich ochranou, odvracia ich myseľ od Božieho slova.

Do rúk detí a mládeže by sa nikdy nemali dostať knihy, ktoré prevracajú pravdu. Nedovoľme, aby v nich zasiali hriech. Dospelí, ktorí majú zrelý úsudok, budú oveľa bezpečnejší a ich príklad a vplyv bude účinnejšie chrániť mladých pred pokušením, ak takéto knihy nebudú čítať.

Máme dostatok hodnotných kníh. Máme literatúru, ktorá bola napísaná Božím vnuknutím. Tí, ktorí túžia po poznaní, nemusia ísť ku kalným prameňom. Pán hovorí: (320) „Nakloň si ucho a počuj slová múdrych a venuj pozornosť môjmu učeniu... Aby tvoja nádej bola v Hospodinu, oznamujem ti dnes jeho cestu. Či som ti nenapísal tridsať výpovedí ako rady a poznanie, aby som ti oznámil, čo je pravdivé a správne, aby si správne odpovedal tým, ktorí ťa posielajú?“ (Prísl 22,17-21)„Jákobovi určil ustanovenia, Izraelovi dal zákon (447) a našim otcom prikázal, aby s ním zoznamovali svoje deti. Budúcemu pokoleniu rozpovieme slávne skutky Hospodina, jeho moc a divy, ktoré urobil, aby o ňom vedelo aj budúce pokolenie, deti, čo sa narodia. Tie budú o tom ďalej rozprávať svojim deťom, aby dôverovali Bohu...“ (Ž 78,5.4.6.7)„Požehnanie Hospodinovo obohacuje a nepridáva k tomu žiaľ.“ (Prísl 10,22)

Kristovo učenie

Kristus ukázal princípy pravdy v evanjeliu. Jeho učenie predstavuje čisté pramene, ktoré vytekajú z Božieho trónu. Ľuďom mohol poskytnúť vedomosti, ktoré by prevýšili predošlé poznanie i všetky objavy. Mohol odhaľovať tajomstvo za tajomstvom a tak obohatiť ďalšie generácie až do konca času. Využil každú príležitosť, keď mohol učiť o spasení. Svoj čas, schopnosti i celý život venoval záchrane ľudí. Prišiel, aby hľadal a zachránil tých, ktorí sa stratili. Od svojho cieľa sa nedal odvrátiť. Nedovolil, aby jeho pozornosť upútalo niečo iné.

Kristus odovzdal len tie poznatky, ktoré mohli ľudia využiť. Rady, ktoré im dával, sa týkali ich každodenných potrieb. Keď za ním prichádzali ľudia, aby mu kládli zvedavé a uštipačné otázky, neodpovedal im. Využil to, aby vyslovil vážne (448) a životne dôležité poučenia. Tým, ktorí túžili odtrhnúť si plody zo stromu poznania, ponúkol ovocie zo stromu (321) života. Postupne zistili, že všetky cesty, okrem tej, ktorá vedie k Bohu, sú uzavrené. Všetky pramene, okrem prameňa večného života, sú vyschnuté.

Aby myseľ ľudí nebola nakazená stále sa opakujúcim „hovorí sa takto“ alebo „bolo povedané toto“, náš Spasiteľ nenabádal ľudí, aby navštevovali vtedajšie rabínske školy. Prečo by sme mali prijímať nestále ľudské slová ako vrchol poznania, keď máme k dispozícií vyššiu a spoľahlivú múdrosť? Poznanie večných hodnôt a vedomie ľudskej slabosti na mňa veľmi zapôsobili a ovplyvnili moje celoživotné dielo. Nepoznám nič, za čo by mal byť človek chválený alebo oslavovaný. Nevidím dôvod, prečo by sme mali názorom a domnienkam učencov a takzvaných veľkých mužov veriť a vyzdvihovať ich. Ako môžu mať tí, ktorí nie sú vedení Bohom, správne názory na Božie plány a cesty? Buď Boha popierajú, ignorujú jeho existenciu, alebo obmedzujú Božiu moc svojimi teóriami. Rozhodnime sa, že naším učiteľom bude ten, ktorý stvoril nebo a zem, ten, ktorý určil miesto hviezdam na oblohe a prácu slnku a mesiacu.

Skutočné vzdelanie

Je správne, ak mladí ľudia cítia, že ich duševné sily majú rásť a zdokonaľovať sa do najvyššej možnej miery. Nemali by sme brániť vzdelávaniu a získavaniu vedomostí, ktorému Boh neurčil hranice. Ak ich však nevyužijeme na Božiu česť a pre dobro ľudstva, budú nám na nič.Nie je správne preťažovať myseľ náročným štúdiom, ak ho potom nezužitkujeme (449) v praktickom živote. Takéto vzdelanie je pre študenta stratou. Klesá záujem o štúdium toho, čo mu je osožné a čo mu umožní plniť jeho povinnosti. Praktická príprava je oveľa dôležitejšia než množstvo suchých teoretických poznatkov. Nestačí mať vedomosti. Musíme vedieť použiť ich v pravý čas.

Štúdium, čas a prostriedky, ktoré mnohí obetujú na (322) vzdelanie pomerne nevyužité, by mali venovať na získanie znalostí, ktoré z nich urobia praktických ľudí, schopných niesť zodpovednosť. Takéto vzdelanie je najcennejšie.Predovšetkým potrebujeme poznanie, ktoré nás zušľachtí a pomôže nám stať sa lepšími. Formovať charakter je dôležitejšie než len zbierať vedomosti z kníh. Je užitočné, priam nevyhnutné, mať poznatky o svete, v ktorom žijeme. Ak však zo zreteľa stratíme večnosť, urobíme chybu, ktorú už možno nikdy nenapravíme.

Napríklad, ak študent vynaloží všetky svoje sily na získavanie vedomostí, a pritom nepozná Boha a nedbá na zákonitosti, ktorým je podriadené jeho telo, zničí sa. Následkom zlých návykov nedokáže oceniť seba samého, ovládať sa i správne uvažovať o tom, čo sa dotýka najhlbšej podstaty jeho bytia. So svojou mysľou i telom zaobchádza ľahkovážne a nerozumne. Nedbá na dodržiavanie správnych zásad. Ničí si pozemský i večný život.Keby si mladí ľudia uvedomili svoju slabosť, hľadali by silu a radu u Boha. Tak získajú Božiu múdrosť a stanú sa požehnaním pre svet. Ak sa však budú venovať len svetskému a špekulatívnemu štúdiu, odlúčia sa od Boha a stratia všetko, čo ich život obohacuje. (450) (323)