referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Utorok, 24. novembra 2020
Cieľ pravej výchovy
Dátum pridania: 26.02.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: jozotom
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 247
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 8.4
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 14m 0s
Pomalé čítanie: 21m 0s
 
Skutočná výchova pripravuje na nesebeckú službu. Každý Boží syn a dcéra sú povolaní pomáhať, kde treba. Máme slúžiť Bohu a svojim blížnym. Cieľom našej výchovy by mala byť príprava na túto službu.

Výchova k službe

Kresťanskí rodičia a učitelia by mali mať tento cieľ stále pred očami. Nepoznáme budúcnosť svojich detí. Možno strávia svoj život v rodinnom kruhu. Možno sa budú venovať nejakému celoživotnému povolaniu alebo pôjdu ako učitelia evanjelia do ďalekých krajín. Všetci rovnako sú povolaní stať sa Božími poslami a láskavo slúžiť svetu.

Boh miluje deti a mladých ľudí s ich nadaním, sviežim elánom, odvahou a citlivosťou. Želá si, aby žili v súlade s jeho vôľou. Majú byť vychovaní tak, aby mohli spolu s Kristom nesebecky slúžiť.

O svojich prvých učeníkoch Kristus povedal: „Ako si ty mňa poslal (395) do sveta, tak som aj ja ich poslal do sveta“, (Ján 17,18) aby boli Božími predstaviteľmi, zjavovali jeho ducha, odzrkadľovali jeho charakter a konali jeho dielo. Naše deti stoja akoby na križovatke. Na každom kroku ich svet láka k sebectvu a pôžitkárstvu. Snaží sa odlákať ich z cesty, ktorú vykúpeným určil Boh. Či ich život bude požehnaním alebo utrpením, to závisí od ich rozhodnutia. Mladí prekypujú silou a túžia vyskúšať svoje schopnosti. Hľadajú nejaký „ventil“ pre nadbytok svojej energie. A tak budú aktívni buď pre dobro, alebo zlo.

Božie slovo nechce brániť aktivite, len jej dať správny smer. Boh nevyzýva mladých (280) ľudí, aby boli menej ctižiadostiví. Neodolateľná túžba po vyššom dobre, pevná vôľa, usilovnosť a neúnavná vytrvalosť – to sú vlastnosti, ktoré človeka urobia úspešným a váženým. Nesmú byť potláčané. Ako sú nebesia vyššie než zem, tak i ony majú byť usmernené dosahovať vznešenejšie ciele než len sebecké a svetské záujmy.

Ako rodičia a kresťania máme úlohu – dať svojim deťom správny smer. Starostlivo, rozumne a s láskou ich máme doviesť k ceste kresťanskej služby. Uzavreli sme s Bohom svätú zmluvu, že svoje deti pripravíme pre jeho službu. Našou prvoradou povinnosťou je obklopiť ich vplyvmi, ktoré im pomôžu rozhodnúť sa pre život služby a zodpovedne ich vychovávať.„Tak Boh miloval..., že dal...“ Dal „svojho jednorodeného Syna“, aby sme nezahynuli, ale mali večný život. (Ján 3,16) „Kristus miloval nás a vydal seba samého za nás.“ (Ef 5,2) Ak milujeme, budeme dávať. „...neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť“. (Mat 20,28) Je to dôležité ponaučenie, ktoré si máme vziať k srdcu a tiež ho odovzdávať.Vštepujme mladým ľuďom, že nepatria sebe, ale Kristovi. Vykúpení sú (396) jeho krvou. Jeho láska má na nich právo. Svojou mocou ich udržuje pri živote. Jemu patrí ich čas, sila a schopnosti. Pre neho ich majú rozvíjať, zdokonaľovať a používať.

Ľudská rodina, stvorená na Boží obraz, je hneď po anjeloch najušľachtilejšou z celého stvorenia. Boh si želá, aby sa stala tým, čím jej umožňuje stať sa, a čo najlepšie využila silu a vplyv, ktorými ju obdaroval.Život je tajuplný a svätý. Je zjavením samého Boha, zdroja všetkého života. Dáva nám vzácne príležitosti, ktoré by sme mali čo najlepšie využiť. Ak ich premárnime, nikdy sa nevrátia.

Boh nám pripravuje slávnu večnosť a odhaľuje nám podstatu nesmrteľných a nepominuteľných vecí. Odkazuje nám niečo veľmi dôležité – bezpečne môžeme ísť za cieľom, pre ktorý sa oplatí vynaložiť všetky schopnosti. (281) Boh nahliadne do malého semienka, ktoré sám stvoril, a vidí v ňom zatiaľ nerozkvitnutý krásny kvet, ker alebo mohutný strom. Tak vidí Boh možnosti, ktoré sú v každej ľudskej bytosti. Sme tu, aby sme splnili plán, ktorý má Boh pre nás. Želá si, aby sme dosiahli čo najvyšší stupeň rozvoja. (397)

Boh chce, aby sme v svätosti, službe a prospešnosti stále rástli. Všetci máme schopnosti, ktoré sa musíme naučiť považovať za Božie dary a správne ich používať. Boh chce, aby mladí ľudia rozvíjali svoje silné stránky a využívali svoje schopnosti; aby sa tešili z toho, čo je v tomto živote prospešné a hodnotné, aby boli milí, konali dobro a usilovali sa o nebeský poklad pre budúci život.

Ich ctižiadosťou nech je vynikať vo všetkom, čo je nesebecké, krásne a ušľachtilé. Kristus nech je ich vzorom, podľa ktorého sa formujú. Mali by si uchovávať vznešenú ctižiadosť, ktorú zjavil Kristus vo svojom živote – urobiť život na svete lepším. To je práca, ku ktorej sú povolaní.Široký základNajdôležitejšia zo všetkých vied je veda o spasení človeka. Najšľachetnejším dielom, o aké sa človek môže usilovať, je odvrátenie od hriechu k svätosti. Aby sme túto úlohu mohli splniť, musí byť položený dobrý základ. Je potrebná dôsledná výchova. Od rodičov a učiteľov si to bude vyžadovať oveľa väčšiu pozornosť a námahu, než akú potrebujú pri jednoduchom osvojovaní si teoretických poznatkov vedy. Vzdelávať rozum nestačí. Výchova nie je úplná, ak sa súčasne nerozvíja telo, myseľ i srdce. Aby sa charakter mohol čo najplnšie a najlepšie formovať, musí byť vhodne usmerňovaný. Je potrebné zdokonaľovať telesné i duševné schopnosti. Našou povinnosťou je cvičiť a zušľachťovať všetky sily a schopnosti, ktoré nám pomôžu lepšie pracovať pre Boha. (282) Skutočná výchova zahŕňa celú bytosť. Učí, ako správne používať svoje schopnosti. Umožňuje nám čo najlepšie využiť (398) mozog, kosti, svaly, telo, rozum a srdce. Myseľ, ako ušľachtilejšia sila, má ovládať kráľovstvo tela. Prirodzené chute a city sa majú podriadiť svedomiu a duchovnému cíteniu. Kristus stojí v čele. V Božej službe chce ľudstvo viesť po vznešenej a svätej ceste čistoty. Obdivuhodným pôsobením jeho milosti sa máme stať dokonalí v ňom.

Ježiš bol vychovaný v rodine. Jeho matka mu bola prvým ľudským učiteľom. Od nej a z prorockých zvitkov poznával nebeské veci. Žil na vidieku. Verne a s radosťou plnil svoje domáce povinnosti. Vládca nebies sa stal ochotným sluhom a milujúcim, poslušným synom. Vyučil sa remeslu a pracoval v Jozefovej tesárskej dielni. (399) Keď šiel ulicami mestečka do práce a potom sa nimi vracal domov, bol oblečený ako jednoduchý tesár.

Ľudia jeho doby hodnotili veci podľa zovňajšku. Čím viac náboženstvo strácalo svoju moc, tým sa stávalo honosnejším. Vtedajší učitelia sa snažili získať si úctu prepychom a vonkajším leskom. Kristov život bol pravým opakom. Svojím životom ukazoval bezcennosť toho, čo ľudia považovali za najdôležitejšie. Kristus nechodil do vtedajších škôl, ktoré zdôrazňovali nepodstatné a podceňovali hlavné veci. Svoje vzdelanie získal zo zdrojov určených nebom – z užitočnej práce, štúdia Písma, z prírody a životných skúseností. To sú Božie učebnice plné rád pre všetkých, ktorí k nim prichádzajú s ochotnými rukami, otvorenými očami a chápajúcim srdcom.„Chlapček rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia moc bola nad ním.“ (Luk 2,40)Takto pripravený začal Kristus plniť svoje poslanie. Pri každom styku s ľuďmi zanechával blahodarný vplyv. Pôsobil silou, ktorá ich viedla k zmene. Niečo také svet ešte nezažil. (283)

Domov ako škola

Domov je prvou školou dieťaťa. Rodina by mala položiť základ pre život služby. Je potrebné, aby sa jeho zásady vštepovali nielen teoreticky, ale aby sa stali celoživotným návykom. (400)

Dieťa by sa malo učiť pomáhať veľmi skoro. Len čo sú jeho telesné a rozumové sily dostatočne vyvinuté, prideľme mu domáce povinnosti. Nabádajme ho, aby sa snažilo pomáhať otcovi a matke. Povzbudzujme ho, aby si vedelo niečo odoprieť, ovládať sa a uprednostniť šťastie a potreby druhého pred vlastným pohodlím. Učme ho, aby neváhalo využiť každú príležitosť potešiť a pomôcť svojim bratom, sestrám a priateľom, aby bolo láskavé k starým, chorým a nešťastným ľuďom. Čím viac je domov naplnený duchom pravej služby, tým viac bude tento duch pôsobiť v živote detí. Deti sa tak naučia objavovať radosť v službe a obetavosti pre druhých.

Pôsobenie školy

Výchovu v rodine má dopĺňať pôsobenie školy. Stále musíme mať na zreteli rozvoj celej osobnosti, teda rozvoj telesný, duševný i duchovný, ako i výchovu k službe a obetavosti.Služba pre Krista v každodenných drobných povinnostiach formuje povahu a usmerňuje život k nesebeckej službe viac než čokoľvek iné. Poslaním rodičov a učiteľov je viesť deti k takejto službe, povzbudzovať ich a správne usmerňovať – to je ich najdôležitejšie poslanie. Duch služby je duch neba. Pri každej našej snahe rozvíjať a šíriť ho budú s nami spolupracovať anjeli.

Výchova musí byť založená na Božom slove. Len v ňom sú obsiahnuté všetky jej zásady. Biblia by mala byť základom štúdia i vzdelávania. Najdôležitejším poznaním je poznanie Boha a toho, ktorého poslal. (401)Každé dieťa a každý mladý človek by mal poznať sám seba. Mal by poznať telo, ktoré mu Boh dal a zákony, (284) ktorými sa uchováva zdravé. Mladých ľudí treba dôkladne oboznámiť so všeobecnými odvetviami výchovy a zdokonaľovať v zručnosti, aby boli pripravení pre praktické povinnosti každodenného života. K tomu pridajme teóriu a prax v rôznych oblastiach misijnej práce.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.