Sklamanie a nebezpečenstvo

Tí, ktorí pracujú s ľuďmi závislými od svojich zlozvykov, sa sklamú v mnohých, ktorí sľúbili, že s tým skoncujú. Mnohí totiž zmenia svoje zvyky a správanie len navonok, pretože sú k tomu nútení. Istý čas sa môže zdať, že sa im to darí. Skutočná zmena srdca však nenastala. Stále sú rovnako sebeckí, v ich srdci je stále tá istá túžba po výstredných zábavách a uspokojení svojich vášní. Nevedia, že charakter sa musí budovať. Nemôžeme sa na nich spoliehať ako na ľudí, ktorí sa v živote riadia podľa zásad. Uspokojovaním svojich náruživostí a vášní zničili svoje duchovné a duševné sily a to ich oslabilo. Sú nestáli a nespoľahliví. Pudy ich vedú k žiadostivosti. Títo ľudia sú často nebezpeční pre iných. Mnohí si o nich myslia, že sa zmenili. Dávajú im zodpovedné úlohy a posielajú ich na rôzne miesta. Ich vplyv však nie je dobrý. (177)

Nebezpečenstvo opätovného zlyhania hrozí aj tým, ktorí úprimne túžia po náprave. Preto je potrebné, aby sa naše správanie k nim vyznačovalo láskavosťou i veľkou múdrosťou. Chváliť a lichotiť tým, ktorí boli vytiahnutí z najhlbšieho bahna, (120) znamená niekedy viesť ich do skazy. Vyzývať mužov a ženy, aby verejne rozprávali o svojom hriešnom živote môže byť pre rozprávača i poslucháčov nebezpečné. Obšírne rozprávanie o hriešnych zážitkoch kazí myseľ i srdce. Tým, ktorí boli oslobodení od závislosti, škodí, ak v nich podporujeme pocit výnimočnosti. Mnohí z nich začnú cítiť, že hriešna minulosť ich istým spôsobom odlišuje od ostatných. Túžba stať sa známym a nezdravá sebadôvera sa môžu stať príčinou ich pádu. Pevne stáť môžu len vtedy, ak nebudú dôverovať sebe, ale budú závislí od Kristovej milosti.

Zachránený, aby zachraňoval

Všetci tí, ktorých život dokazuje, že sú skutočne obrátení, by mali byť vyzvaní pracovať pre druhých. Neodmietajme človeka, ktorý odchádza od satana a chce slúžiť Kristovi. Ak jasne vidíme, že Boží Duch v tomto človeku pôsobí, všemožne ho povzbuďme, aby vstúpil do služby pre Pána. „Majte súcit s pochybovačmi.“ (Júda 1,22) Tí, ktorí sú obdarení Božou múdrosťou, budú vidieť potrebu pomôcť ľuďom, ktorí sa úprimne kajali, no bez povzbudenia sotva nájdu odvahu dúfať v lepší život. Pán vloží do sŕdc svojich služobníkov túžbu priviesť týchto trasúcich sa kajúcnikov do svojho láskyplného spoločenstva. Nech sú ich hriechy akékoľvek, nech klesli akokoľvek hlboko, ak prichádzajú ku Kristovi v pokore, prijme ich. Potom im ponúknite prácu, ktorú by mohli robiť pre Krista. Ak túžia pomáhať iným uniknúť záhube, z ktorej boli sami vyslobodení, dajte im na to príležitosť. Zoznámte ich so skúsenými kresťanmi, v spoločenstve ktorých by mohli získať duchovnú silu. (178) Naplňte ich srdcia i ruky prácou pre Majstra.

Ak Božie svetlo prenikne do srdca človeka, niektorí z tých, čo sa najviac oddávali hriechu, sa stanú úspešní práve v práci s takými hriešnikmi, (121) akými boli kedysi sami. Vďaka viere v Krista budú niektorí zastávať v službe Kristovi významné postavenie, v diele záchrany budú poverení zodpovednými úlohami. Uvedomujú si svoje slabosti i skazenosť svojej hriešnej prirodzenosti. Poznajú silu hriechu a zlozvyku. Sú si vedomí toho, že bez Kristovej pomoci nie sú schopní zvíťaziť, preto stále vyznávajú: Vo svojej bezradnosti hľadám pomoc u Teba.

Takíto ľudia môžu pomáhať druhým. Kto bol pokúšaný, prežíval ťažké skúšky, kto už takmer stratil nádej, vďaka posolstvu lásky bol však zachránený, ten si môže osvojiť umenie zachraňovať druhých. Človek, ktorý má srdce plné lásky ku Kristovi, pretože ho Spasiteľ hľadal a priviedol späť do Božej rodiny, vie, ako hľadať stratených. Hriešnikom môže poukázať na Božieho Baránka. Sám sa bez výhrad odovzdáva Bohu a on ho prostredníctvom Krista prijíma. Vystretá ruka, ktorá v slabosti prosila o pomoc, bola uchopená. Službou takýchto ľudí budú mnohí márnotratní synovia privedení späť k Otcovi.

Kristus je jedinou nádejou

Každý človek, ktorý túži skoncovať s hriešnym spôsobom života a žiť čistým životom, obdrží neobyčajnú silu v jedinom mene, „lebo nejestvuje pod nebom žiadne iné meno dané ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“. (Sk 4,12) „Ak niekto trpí smädom“ po nádeji na odpočinok, po oslobodení od hriešnych sklonov, hovorí Kristus, „nech príde ku mne a napije sa!“ (Ján 7,37) Jediný liek na závislosť je Kristova milosť a moc.

Dobré rozhodnutia, ktoré človek urobí vo svojej vlastnej sile, sú nanič. Všetky sľuby sveta nepremôžu silu návykov. (179) Ak nebudú srdcia obnovené Božou milosťou, ľudia nedokážu byť striedmi v ničom. Ani na chvíľu sa sami neochránime pred hriechom. Vždy sme závislí od Boha.Skutočná náprava sa začína (122) odpustením hriechov. Naša práca pre ľudí, ktorí podľahli zlozvykom, bude úspešná iba vtedy, ak Kristova milosť pretvorí ich charakter a ich spojenie s Bohom bude stále živé.

Kristus žil v dokonalej poslušnosti Božiemu zákonu. Preto je príkladom pre každú ľudskú bytosť. Životom, akým žil na tomto svete on, by sme mali jeho silou a pod jeho vedením žiť aj my.

Svoju službu máme vykonávať tak, aby na myseľ i srdce pôsobil Boží zákon. Zdôrazňujme vernosť Bohu. Neustále pripomínajme, že je veľký rozdiel medzi človekom, ktorý Bohu slúži, a ktorý mu neslúži. Boh je láska. Nemôže však prehliadať úmyselné nedodržiavanie svojich prikázaní. Následkom neposlušnosti sa uniknúť nedá. Veď Boh môže poctiť len tých, ktorí ctia jeho. O večnom údele človeka rozhoduje jeho život na tomto svete. Čo zasial, to bude i žať. Za príčinou prichádza následok.

Len dokonalá poslušnosť môže vyhovieť mravnej úrovni Božích požiadaviek. Boh nám ich nedal bezúčelne. Neprikázal nič, čo nie je nutné, aby človek žil v súlade s ním. Hriešnikom máme predstavovať ideál Božieho charakteru a viesť ich ku Kristovi, pretože dosiahnuť tento ideál môžeme iba jeho milosťou.

Spasiteľ vzal na seba slabosti ľudstva a žil bez hriechu. Človek sa preto nemusí báť, že pre porušenosť svojej prirodzenosti nemôže zvíťaziť. Kristus prišiel, aby nám dal možnosť byť „účastnými na božskej prirodzenosti“. Jeho život je svedectvom, že človek, ktorý je spojený s Bohom, nemusí hrešiť. (180) Spasiteľ zvíťazil, aby človeku ukázal, ako i on môže zvíťaziť. Každému satanovmu pokušeniu čelil Božím slovom. Silu k poslušnosti Božím prikázaniam získal Kristus tým, že veril Božím zasľúbeniam. Pokušiteľ nedokázal nad ním zvíťaziť. Na každé pokušenie odpovedal: „Je napísané“. Boh nám dáva svoje slovo, aby sme ním odolali zlému. Veľké a vzácne zasľúbenia sú (123) určené pre nás, aby sme „prostredníctvom nich mali účasť na Božej prirodzenosti a unikli záhube, ktorú vo svete spôsobuje žiadostivosť“. (2 Pet 1,4)

Povzbuďte človeka, ktorý je v pokušení, aby nehľadel na okolnosti, nepozeral na vlastnú slabosť a nezaoberal sa silou pokušenia, ale aby sa spoľahol na Božie slovo, ktorého moc patrí nám. Žalmista hovorí: „V srdci som si skryl tvoju reč, aby som proti tebe nehrešil.“ (Ž 119,11) „Podľa slova tvojich úst o ľudských činoch vyhýbal som sa chodníkom násilníka.“ (Ž 17,4)

Povzbudzujme ľudí. Modlime sa s nimi. Mnohí z tých, ktorí podľahli pokušeniu, sú tým pokorení a majú pocit, že je zbytočné pokúšať sa znovu priblížiť sa k Bohu. Takéto myšlienky sú však od nepriateľa. Ak zhrešili a majú pocit, že sa nemôžu modliť, povedzme im, že práve teraz je tá najvhodnejšia chvíľa. Ak vyznávajú svoje hriechy napriek tomu, že sa cítia zahanbení a ponížení, potom ten, (181) ktorý je verný a spravodlivý, im odpustí a očistí ich od každej neprávosti.

Nič nie je zdanlivo bezmocnejšie, v skutočnosti však neporaziteľnejšie, než človek, ktorý si uvedomuje svoju prázdnotu a spolieha sa na Spasiteľove zásluhy. Modlitbou, štúdiom Božieho slova a vierou v stálu Božiu prítomnosť môže i ten najslabší človek žiť v spojení so živým Kristom, ktorý ho svojou pevnou rukou uchopí a už nikdy nepustí.

Nádherné zasľúbenia

Každý človek, ktorý žije v spojení s Kristom, si môže privlastniť tieto nádherné zasľúbenia: „Ja však chcem hľadieť na Hospodina, čakať budem na Boha svojej spásy. Môj Boh ma vyslyší. Neraduj sa nado mnou, nepriateľka moja! Ak som padol, povstanem, ak sedím vo tme, Hospodin mi je svetlom.“ (Mich 7,7.8)„Zľutuje sa opäť nad nami, (124) rozšliape naše viny a uvrhne do hlbín mora všetky naše hriechy.“ (Mich 7,19)Boh sľubuje: „Človeka urobím zriedkavejším ako rýdze zlato a ľudí ako zlato ofírske.“ (Iz 13,12) „Zostanete ležať medzi košiarmi? Postriebrené sú krídla holubice, jej perute sú zo žltkastého zlata.“ (Ž 68,14)

Tí, ktorým Kristus najviac odpustil, ho budú najviac milovať. Sú to tí, ktorí budú v posledný deň stáť najbližšie pri jeho tróne. „Budú vidieť jeho tvár a jeho meno bude na ich čelách.“ (Zj 22,4) (182) (125)