Politická geografia - Náboženstvo ako faktor regionálnych a globálnych konfliktov

Seminárna práca z Politickej geografie - Náboženstvo ako faktor regionálnych a globálnych konfliktov

Úvod

V priebehu dejín si ľudia dávali otázky o zmysle života a smrti a hľadali odpovede prostredníctvom náboženstva. Na svete jestvuje množstvo náboženstiev, každé má vlastné obrady a náuky. Niektoré náboženstvá, ako napríklad kresťanstvo, sa rozšírili do celého sveta: iné, ako napríklad tradičné africké viery, sú len lokálnou záležitosťou. Najvýznamnejšie viery sveta sa rozdeľujú zhruba na dve skupiny. Na západné a východné.

Západné náboženstvá majú pôvod na Blízkom a Strednom východe a zahŕňajú judaizmus, kresťanstvo a islam. Východné viery vznikli v Indii a patria k nim hinduizmus a budhizmus.


Čo je náboženstvo?

Termín „náboženstvo“ pochádza z latinského slova religio a znamená spojenie. Podstatou náboženstva je spojenie človeka s mystickým bohom. Každé náboženstvo je v skutočnosti vierou v nadprirodzený svet, ktorý obývajú bohovia, duchovia, sluhovia boží, …Nemecký filozof Kant pokladal náboženstvo za ľudské uvedomenie si vlastných povinností, t. j. redukoval náboženstvo na morálku. Bohoslovci a niektorí idealistické filozofi tvrdili a tvrdia, že náboženstvo je voľné, jestvovalo a bude jestvovať vždy, že náboženský cit je človeku rovnako vrodený ako cit lásky, pocit hladu, strachu, radosti atď.

V dnešných náboženstvách sa zachovali aj mnohé prežitky prvobytných animistických náboženstiev. Jedným z nich je predstava o duši a jej posmrtnej existencii, ktorú prevzali všetky náboženstvá sveta.


2.Najznámejšie náboženstvá

2.1.Hinduizmus

Je jedným z najrozšírenejších náboženských smerov na svete. Vznikol v Indii, kde má aj teraz viac ako 300 miliónov vyznavačov. Je neobyčajne zložitý komplex najprotirečivejších vyznaní, zvykov, obradov, siekt. Pomerne často sa v ňom možno stretnúť s prinášaním krvavých obetí, s absolútnym vegetariánstvom a súčasne zákazom nielen zabíjať, ale vôbec ubližovať živým tvorom. Vznikol z dávnych náboženských predstáv miestnych národov, koncom druhého a začiatkom prvého tisícročia pred n. l. Vznikol v podstate v období raného stredoveku. Nemá jedinú, všeobecne uznávanú hlavu církvi, nemá cirkvenú hierarciu, nemá nijaké stredisko alebo úrad pre náboženské záležitosti. Táto viera nemá ani zakladateľa, či svätú knihu, hoci prvé myšlienky boli napísané vo „védach“, zbierke chválospevov.Väčšina hinduistov verí v mnohých bohov, ktorý podliehajú moci najvyššieho boha Brahmu. Veria, že keď človek zomrie, jeho duša sa opäť narodí v inom tele (reinkarnácia). Symbolom hinduizmu je slabika „óm“.


Hinduistické obrady

V chrámoch stoja sochy božstiev, na oltároch horí oheň, rozprašujú sa príjemné voňavky a voňajú kvety. Kvety sú zrejme najrozšírenejšou obeťou. Za obeť sa však prináša aj ovocie, zelenina a niekedy zvieratá. Do chrámov Bohyne kálí prinášajú napríklad ako obeť kozľa, ktorému na chrámovom dvore zvláštnym mečom useknú hlavu. Mnohé zvieratá, najmä kravu, opicu, niekde i hada atď., pokladajú za posvätné.


2.2.Budhizmus

Je popri kresťanstve a islame jedným z najrozšírenejších náboženstiev. Vznikol v Indii v 6. storočí pred n. l. Učí, že základom všetkého je večný, nepoznateľný božský princíp, ktorý sídli v absolútnom pokoji – nirváne. Stal sa ideológiou rozvinutej otrokárskej spoločnosti v Indii, vytlačiac brahmanizmus, ktorý bol náboženstvom raného otrokárskeho kmeňového zriadenia. V podstate vyjadroval záujmy mocných otrokárov v ich boji s brahmanskou kastou. Hlásal pasivitu a zmierenie sa so zlom, nabádal svojich následníkov, aby sa zriekali aktívnej účasti v spoločenskom živote a sústredili svoje úsilie na osobné spasenie. Hoci budhizmus vznikol v Indii, budhisti žijú aj všade inde na svete: v Číne, Srí Lanke, Tibete i v juhovýchodnej Ázii.
Budhistické obrady

Bohoslužby v budhistických chrámoch vykonávajú iba duchovní bez prítomnosti svetských ľudí. Ženy po západe slnka vôbec nemajú prístup do chrámu. Obyčajní ľudia, medzi nimi aj ženy majú možnosť zúčastňovať sa na masových náboženských ceremóniách a sú skôr divákmi ako modliacimi sa.


2.3.Judaizmus

Zvláštnosťami sú: viera v jediného Boha Jahve, dogma, že Židia sú národ vyvolený Bohom, viera v mesiáša, ktorý ich privedie do zasľúbenej krajiny tiež špecifický kult. Vznikol v roku 1 500 pred n. l., keď sa starí Hebrejci usadili na mieste, ktoré dnes približne tvorí Izrael. Je základom ostatných dvoch veľkých monoteistických (vyznávajúcich jedného boha) náboženstiev, kresťanstva a islamu. Nemá svojho zakladateľa, ale Abrahám bol jeho prvým predstaviteľom. Posvätnou knihou je židovská biblia. Tóra (prvých päť kníh) je jej najdôležitejšou časťou. Źidovským symbolom je šesťcípa Dávidová hviezda.


Judaiztické obrady

Veriaci sa každé ráno museli modliť: „Blahoslavený buď pán, Boh náš, kráľ sveta, že si ma nestvoril ženou.“


2.4.Islam

Je jedným z najrozšírenejších náboženstiev. Vznikol v Arábii na začiatku 7. storočia. Dnes je rozšírený od Maroka na západe až po Indonéziu na východe. Jeho prvými šíriteľmi boli Arabi. Táto viera je založená na vyznávaní jedného boha, Alaha. Má tie isté korene ako judaizmus a kresťanstvo, všetky tri uznávajú rovnakých prorokov, ako bol napríklad Abrahám. Posledný a najväčší z islamských prorokov bol Mohamed, ktorý sa narodil v Mekke v terajšej Saudskej Arábii v roku 570 pred n. l. Učenie, ktoré zjavil Mohamedovi Alah, bolo neskôr spísané do koránu. Po Mohamedovej smrti sa islam rozdelil na dve vetvy: konzervatívnu sunitskú, ktorá uznáva vládu Mohamedových následníkov (kalifov) a radikálnu šíitsku, ktorá uznáva Mohamedovho bratranca a zaťa Aliho.  Šíiti predstavujú väčšinu obyvateľov v Iráne a Iraku, suniti všade inde v moslimskom svete.


2.5.Baptizmus

Vznikol začiatkom 17. storočia ako protestantská sekta. Jeho zakladateľmi boli Angličania, ktorí ušli do Holandska pred prenasledovaním anglikánskej cirkvi. V roku 1612 vznikla prvá baptistická obec v Anglicku, v roku 1639 v Severnej Amerike. Osobitne sa začal šíriť od konca 18. storočia, najmä v USA. V roku 1905 vznikol Svetový zväz baptistov, ktorého sídlo je v USA. V Československu vznikli prvé baptistické zbory v 80. rokoch 19. storočia (na Slovensku v Kežmarku a vo Vavrišove).


2.6.Kresťanstvo

Vzniklo takmer pred 2 000 rokmi Ježišom Kristom, ktorý sa narodil v Betleheme v dnešnej Palestíne. Ježiš vyšiel zo židovskej viery, a začal zakladať Starý zákon novým spôsobom. Po Kristovej smrti sa jeho učenie zapísalo a zozbieralo do Nového zákona. Kresťania veria v jedného boha. Tvrdia, že Ježiš je synom Božím, že vstal z mŕtvych a že tí, ktorí ho nasledujú, budú žiť večným životom. Nové náboženstvo sa začalo rýchle šíriť; začiatkom 2. storočia existovalo už na území Grécka, Egypta a v iných východných provinciách Rímskeho impéria. V druhej štvrtine 2. storočia existovala kresťanská obec v Ríme. Najviac prebralo z judaizmu. Úplne prevzalo kánon židovských svätých kníh – Starý zákon. Podľa ortodoxnej tradície kresťanstvo vzniklo v Palestíne; jeho zakladateľ Ježiš Kristus bol vraj priamym potomkom židovského kráľa Dávida a organizačným a ideologickým centrom nového náboženstva bola dlhý čas apoštolská obec v Jeruzaleme. Symbolom kresťanstva je kríž, na ktorom bol Ježiš ukrižovaný.


2.7.Tradičné viery (animizmus)

Po celom svete existuje množstvo miestnych náboženstiev, ktoré sa dedili z generácie na generáciu ústnym podaním. Mnohé veria, že v svete žijú duchovia: na oblohe, vo hviezdach, stromoch, jazerách a riekach. Tieto jednoduché náboženské predstavy sú najviac rozšírené v Afrike, kde sa menia v závislosti od jednotlivých kmeňov. V niektorých častiach Ázie nájdeme šomanizmus, ktorého ústrednou postavou je kňaz, čiže šaman. Ten má schopnosť privádzať ľudí do tranzu, aby im umožnil opustiť svoje telo a navštíviť spirituálny (duchovný) svet.
3. Regionálne konflikty

Už v prapočiatkoch existovali regionálne konflikty, medzi kmeňmi, alebo oblasťami, ktoré vyznávali iné náboženstvo. Rôzne križiacke vojny, oslobodenie Božieho hrobu a podobne. V novodobej histórii napríklad vojna v Bosne a Hercegovine, vojna v Kosove.V súčasnej histórií v Severnom Írsku protestanti proti katolíkom.


4.Globálne konflikty

V minulosti môžeme spomenúť veľké krížiacke výpravy, husitské hnutie – bol to vlastne protest proti katolíckej cirkvi a bojovali proti sebe husiti proti vyznávačom katolíckej cirkvi. Vojnové ťaženie protestantského Anglicka, proti katolíckemu Francúzsku. V súčasnosti boj islamského terorizmu proti katolíckej viere o nadvládu nad svetom.


5. Prívrženci náboženstiev a typy kresťanstva

Tento graf znázorňuje percentuálny podiel ľudí, ktorí vyznávajú najväčšie svetové náboženstvá. Takmer 1 900 miliónov ľudí sú kresťania, čo je najviac zo všetkých náboženstiev na svete. Najrýchlejšie prírastky má islam s 971 miliónmi nasledovníkmi. Údaj „iné“ zahŕňa obyvateľov Zeme bez vyznania.

Rozdelenie kresťanstva:

Viac ako polovicu kresťanov tvoria rímskokatolíci, ktorých duchovným otcom je rímsky pápež. Najviac katolíkov žije v južnej Európe, Južnej Amerike a na Filipínach. Pätinu kresťanov tvoria protestanti, ktorí sa odpojili od katolíckej cirkvi pred 500 rokmi a organizujú sa v množstve samosprávnych cirkví. Protestantizmus je najviac rozšírený v severnej Európe a v Severnej Amerike. Asi jeden z desiatich kresťanov patrí k jednej z pravoslávnych cirkví východnej Európy a Ruska. Každá národná cirkev má svojho vlastného predstaviteľa či patriarchu.