Seminárna práca z Politickej geografie - Náboženstvo ako faktor regionálnych a globálnych konfliktov

Úvod

V priebehu dejín si ľudia dávali otázky o zmysle života a smrti a hľadali odpovede prostredníctvom náboženstva. Na svete jestvuje množstvo náboženstiev, každé má vlastné obrady a náuky. Niektoré náboženstvá, ako napríklad kresťanstvo, sa rozšírili do celého sveta: iné, ako napríklad tradičné africké viery, sú len lokálnou záležitosťou. Najvýznamnejšie viery sveta sa rozdeľujú zhruba na dve skupiny. Na západné a východné.

Západné náboženstvá majú pôvod na Blízkom a Strednom východe a zahŕňajú judaizmus, kresťanstvo a islam. Východné viery vznikli v Indii a patria k nim hinduizmus a budhizmus.


Čo je náboženstvo?

Termín „náboženstvo“ pochádza z latinského slova religio a znamená spojenie. Podstatou náboženstva je spojenie človeka s mystickým bohom. Každé náboženstvo je v skutočnosti vierou v nadprirodzený svet, ktorý obývajú bohovia, duchovia, sluhovia boží, …Nemecký filozof Kant pokladal náboženstvo za ľudské uvedomenie si vlastných povinností, t. j. redukoval náboženstvo na morálku. Bohoslovci a niektorí idealistické filozofi tvrdili a tvrdia, že náboženstvo je voľné, jestvovalo a bude jestvovať vždy, že náboženský cit je človeku rovnako vrodený ako cit lásky, pocit hladu, strachu, radosti atď.

V dnešných náboženstvách sa zachovali aj mnohé prežitky prvobytných animistických náboženstiev. Jedným z nich je predstava o duši a jej posmrtnej existencii, ktorú prevzali všetky náboženstvá sveta.


2.Najznámejšie náboženstvá

2.1.Hinduizmus

Je jedným z najrozšírenejších náboženských smerov na svete. Vznikol v Indii, kde má aj teraz viac ako 300 miliónov vyznavačov. Je neobyčajne zložitý komplex najprotirečivejších vyznaní, zvykov, obradov, siekt. Pomerne často sa v ňom možno stretnúť s prinášaním krvavých obetí, s absolútnym vegetariánstvom a súčasne zákazom nielen zabíjať, ale vôbec ubližovať živým tvorom. Vznikol z dávnych náboženských predstáv miestnych národov, koncom druhého a začiatkom prvého tisícročia pred n. l. Vznikol v podstate v období raného stredoveku. Nemá jedinú, všeobecne uznávanú hlavu církvi, nemá cirkvenú hierarciu, nemá nijaké stredisko alebo úrad pre náboženské záležitosti. Táto viera nemá ani zakladateľa, či svätú knihu, hoci prvé myšlienky boli napísané vo „védach“, zbierke chválospevov.Väčšina hinduistov verí v mnohých bohov, ktorý podliehajú moci najvyššieho boha Brahmu. Veria, že keď človek zomrie, jeho duša sa opäť narodí v inom tele (reinkarnácia). Symbolom hinduizmu je slabika „óm“.


Hinduistické obrady

V chrámoch stoja sochy božstiev, na oltároch horí oheň, rozprašujú sa príjemné voňavky a voňajú kvety. Kvety sú zrejme najrozšírenejšou obeťou. Za obeť sa však prináša aj ovocie, zelenina a niekedy zvieratá. Do chrámov Bohyne kálí prinášajú napríklad ako obeť kozľa, ktorému na chrámovom dvore zvláštnym mečom useknú hlavu. Mnohé zvieratá, najmä kravu, opicu, niekde i hada atď., pokladajú za posvätné.


2.2.Budhizmus

Je popri kresťanstve a islame jedným z najrozšírenejších náboženstiev. Vznikol v Indii v 6. storočí pred n. l. Učí, že základom všetkého je večný, nepoznateľný božský princíp, ktorý sídli v absolútnom pokoji – nirváne. Stal sa ideológiou rozvinutej otrokárskej spoločnosti v Indii, vytlačiac brahmanizmus, ktorý bol náboženstvom raného otrokárskeho kmeňového zriadenia. V podstate vyjadroval záujmy mocných otrokárov v ich boji s brahmanskou kastou. Hlásal pasivitu a zmierenie sa so zlom, nabádal svojich následníkov, aby sa zriekali aktívnej účasti v spoločenskom živote a sústredili svoje úsilie na osobné spasenie. Hoci budhizmus vznikol v Indii, budhisti žijú aj všade inde na svete: v Číne, Srí Lanke, Tibete i v juhovýchodnej Ázii.