Biblia nepopiera, naopak potvrdzuje moc hviezd, avšak podriaďuje ju moci Najvyššieho: „A keď už ich moc (nebeských svetiel) a pôsobivosť budila v nich úžas, mali poznať, o koľko mocnejší je ich Tvorca... o čo nádhernejší je ich Pán... Oni však svetlá nebies pokladali za (najvyšších) bohov, čo riadia svet“ (Múd 13:1-5).
Hviezdy a planéty sú mocnými, nie však jedinými a už vôbec nie zvrchovanými silami vo vesmíre. Ani sv. Augustín vo svojom Božom meste (5,1) netvrdil, že hviezdy nemajú na človeka žiaden vplyv - majú, no on upozorňoval na to, že tento vplyv je podriadený Božej vôli: „Nech sú vzdialení od nás tí, čo pripisujú hviezdam moc rozhodovať bez Božej vôle... Pokiaľ ide... o vplyv hviezd, tento vplyv je v každom prípade podriadený Božej vôli... Nie je azda povera, že hviezdy majú zvrchovanú moc, s ktorou môžu ľubovoľne narábať, najtrápnejšou urážkou Boha?... a napokon, ak sa hviezdam priznáva nevyhnutný vplyv, aká možnosť sa ponecháva Bohu, aby posudzoval ľudské činy?“ Takisto Tertullián v Liber de Idolatria 9 (1:673) sa k astrológii stavia záporne, ale neodmieta zverokruh a pripúšťa vplyv hviezd na človeka. Nabáda však veriacich, aby z hviezd neveštili budúcnosť. 390
Kresťanstvo sa teda postavilo proti tomu, že v predkresťanských náboženstvách sa duchovné bytosti v nebeských telesách uctievali ako zvrchované božstvá. Nie proti tomu, že tieto bytosti existujú! Tomáš Akvinský v prvej a druhej kapitole svojej rozpravy „O podstate anjelov“ vysvetľuje, že tie bytosti, ktoré sa v staroveku nazývali „bohovia“, sa v kresťanstve nazývajú anjelmi. Pridáva sa k Augustínovi a spoločne vykladajú Platóna a Aristotela: „Všetky tieto (štyri) prostredné rády bohov... musíme po našom označiť ako »anjelov«... Aj samotné duše nebeských telies - pokiaľ sú oduševnené - musíme počítať k anjelom, ako to vykladá Augustín vo svojom »Enchiridione«“.217
Ďalej Tomáš uvažuje spolu s Aristotelom a dopĺňa ho ohľadne počtu bytostí v nebeských telesách: „Podľa toho máme nebeské bytosti, ktoré vôbec nie sú spojené s tel(es)ami. Je však aj veľa duchovných bytostí, ktoré sú spojené s nebeskými telesami. Ich počet sa Aristoteles pokúsil preskúmať na základe počtu rozličných pohybov nebeských telies“.217
V ôsmej kapitole tej istej knihy sa Tomáš vracia k vysvetleniu, čo znamená, keď hovoríme, že „anjeli sú v nebeských telesách“. Nesmieme si to predstavovať tak, že sú tam v rovnakom zmysle, ako sa naše fyzické telá nachádzajú na niektorom mieste trojrozmerného priestoru: „Miesto prislúchajúce anjelom je duchovné... sú tam prítomní svojou silou, pôsobením...“. A cituje Gregora z Nyssy: „Keď je teda duchovné vo vzťahu k nejakému miestu alebo veci, ktorá sa nachádza v priestore... tak hovoríme, že je na tomto mieste. Kde by sme vlastne museli povedať »pôsobí tam«, hovoríme »je tam«“. Čo skratkovite zhŕňa Ján Damascénsky: „Kde anjel pôsobí, tam je“.217
Planéty vo zverokruhu. Miniatúra z 15. stor
Keď teda napríklad hovoríme o tom, že archanjel Michael je na Slnku (Zj 19:17, 20:2, 12:7), znamená to, že fyzické teleso slnka je na nebi viditeľ.ným prejavom a znamením tých istých slnečných mocností, ktorým vládne Michael a ktoré sa aj inde v prírode prejavujú svojím špecifickým pôsobením, napríklad u rastlín alebo u človeka v jeho srdci. Ľudské srdce bije a udržuje pri živote celý organizmus milosťou tých istých síl, vďaka ktorým na oblohe svieti Slnko a dáva život celej prírode.
V rovnakom zmysle hovoríme, že Gabriel je archanjelom Mesiaca... atď., a musíme pri tom hneď myslieť na dĺžku ženského cyklu, ktorá sa zhoduje so synodickým mesiacom (alebo na koordináciu rozmnožovacích aktivít s fázami Mesiaca u zvierat) a na to, ako v evanjeliu archanjel Gabriel prináša Márii aj Alžbete zvesť o počatí ich detí: Ježiša a Jána.
V Akvinského „Sume teológie“ sa všade berie za samozrejmosť, že duchovné podstaty nebeských telies sú príčinou pozemských, hmotných tvarov minerálov, zvierat a rastlín a sú zdrojom pohybu v prírode: „Nebeské telesá činia tvary v týchto nižších (telesách), prečo sa hovorí, že sú príčinou rodenia a hynutia... tvary, ktoré sú v hmote, plynú z duchovných podstát... pohyby týchto nižších telies, ktoré sú rozličné a mnohotvárne, uvádzajú sa na pohyb nebeského telesa ako na príčinu... anjeli majú bezprostredné predstavenstvo nielen nad nebeskými telesami, ale aj nad nižšími telesami“ (I 65:4, 115:3, 110:1). V tom istom duchu hovorí Augustín: „Každá viditeľná vec na tomto svete má svoju predstavenú anjelskú moc“. A Origenes: „Svet potrebuje anjelov, ktorí vládnu zvieratám, a vládnu rodeniu živočíchov, a vzrastom kerov, a rastlinstva a ostatných vecí“.266
Avšak „treba povedať, že činnosti nebeských telies sa rozlične prijímajú v nižších telesách podľa rozličného uspôsobenia hmoty“, prečo podľa Akvinského Augustín odmietol veštectvo (I 110:3). Iba príroda plne podlieha vplyvom nebeských telies, ale človek má v sebe nehmotný, duchovný prvok, ktorý ho povznáša nad prírodu. Je nemožné, aby nebeské telesá pôsobili priamo na ľudskú vôľu; no pôsobia na nižšiu, zmyslovú prirodzenosť človeka, a na jeho vôľu iba nepriamo, pokiaľ sa táto nechá touto nižšou žiadostivosťou zviesť: „Väčšinou potom ľudia idú za vášňami a len múdri im odolávajú. A preto i u väčšiny sa overuje to, čo býva predpovedané o ľudských činoch podľa pozorovania nebeských telies. Ale predsa, ako hovorí Ptolemaios, »mudrc vládne aj hviezdam«; totiž tým, že odolávajúc vášňam, zabráni svojou slobodnou vôľou, nijako nebeským telesám nepodriadenou, takým účinkom nebeských telies“ (II 9:5).
