Nebo

Keď sme boli malí, rodičia nám rozprávali o mieste, kde sa raz dostaneme. Bude tam nádherne a stretneme aj starčeka sediaceho na obláčiku, ktorý vraj je naším otcom. No ako rastieme a spoznávame múdrosti tohto sveta, začíname chápať,že to asi nebude presne tak, ako sme si to predstavovali. Preto sa snažíme odhaliť, čo je na tom pravdy. Čím viac sa však pokúšame pochopiť, aké veci nás v tom mieste zvanom nebo čakajú, tým zložitejšie otázky sa nám na túto tému objavujú. Ale my sa nevzdávame a snažíme sa prísť na to, čo nás čaká. A preto máme o nebi aspoň akú takú predstavu.

Tak ako to tam vlastne funguje? Ktosi raz povedal: ,,Ak zoberieš tisíc najúžasnejších vecí, ktoré si v svojom živote zažil a vynásobíš ich miliónkrát, možno sa priblížiš k tomu pocitu, ktorý sa ti v nebi naskytne, ale ani to nie je isté. “Síce sa bojíme smrti, do neba sa teší určite každý veriaci. O tom by nám vedeli rozprávať hlavne ľudia, ktorí zažili klinickú smrť. Na krátku chvíľu sa pacientom zastavia ich životne dôležité funkcie a duša sa oddelí od tela. Vtedy ľudia prežívajú zázračné chvíle ako tunel, svetelnú bytosť, stretnutie s nebohými príbuznými, život po živote. Svorne hovoria o pocite mieru, radosti a šťastia, o vstupe do ďalšieho sveta a svetle na konci tunela. Niektorí si dokážu spomenúť na svoje emócie a vízie počas klinickej smrti, zrýchlenie času, zvýšenú senzibilitu, stratu vedomia tela a na stretnutie s mystickou bytosťou alebo dávno zosnulým príbuzným. Zistilo sa však, že samovrahovia, ktorí sa dobrovoľne rozhodli odísť zo sveta a v poslednej chvíli boli zachránení, nepoznajú cestu svetelným tunelom. Naopak, ich smrť sprevádza tma, tlak, nepríjemné preťaženie, či drásajúci hluk.

Niekoľko zážitkov počas klinickej smrti:
1: Chodila som po krásnej záhrade. Určite Getsemanskej, plnej žiarivých kvetov. Bola som ľahká ako motýľ.
2: Úzkym tunelom som prechádzala z tmy. Zrazu som sa ocitla na nádhernom chodníku, ktorý vyúsťoval na lúku. Cítila som pocit šťastia, pohody a blaženosti. Bolo mi tam fantasticky.
3: Kto zažil klinickú smrť, obyčajne spomína, že bol v tuneli. Mne sa to javilo skôr ako úzka rúra. Akási ventilácia ma ťahala dopredu. Videla som krásnu silnú žiaru, a nemusela som pri tom prižmurovať oči. Počula som akýsi hlas.
4: Zrazu som cítil, že opúšťam svoje telo. Vznášal som sa nahor ako pierko. Bolo to veľmi zvláštne. Neskôr som sa dostal do nášho domu ku svojím rodičom. Stačilo moje želanie a akýmsi zázrakom som sa k ním ihneď preniesol. O malú chvíľu ma do seba začal vzťahovať tmavý tunel. Úplne mimo času som prekonával obrovské vzdialenosti. Zrazu ma oslovila svetelná bytosť. Ukázala mi priebeh môjho života. Stretol som aj mojich blízkych. Bolo tam tak očarujúco, že sa to nedá ani opísať. Už sa teším, kedy sa tam budem môcť vrátiť.

Určite každý pozná vetu: ,,Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, čo Boh pripravil pre tých, ktorí ho milujú.“ Takže sa môžeme snažiť koľko chceme, tu na zemi nikdy nezažijeme takú krásu, aká nás čaká v nebi. Ale to neznamená, že sa o to nebudeme pokúšať. Veď kto nenašiel nebo tu dolu, nenájde ho ani tam hore.

A čo vlastne na tom krásnom mieste budeme robiť? Sú tam hry či šport? Budeme sa tam poznať ako manželia, rodina, priatelia? Na tieto otázky určite raz dostaneme odpoveď. Môžem však s istotou poznamenať, že v nebi neexistuje čas ani priestor. Môžeme byť proste kedy chceme, kde chceme. Nie sú tam žiadne materiálne obmedzenia. V jednom okamihu sa dá prejsť z jedného konca vesmíru na druhý. Keď človek zomrie, stáva sa iným, ale neprestáva existovať. Ako napríklad voda, ktorá môže byť tekutinou, parou, alebo ľadom, ale stále má tú istú podstatu. Ešte len uvidíme, akú podobu existencie získame a aké budeme mať možnosti vnímania, keď sa zbavíme svojej formy ľudskej existencie.

Najviac sa teším na to, ako sa dozviem odpovede na otázky o zmysle života, o mieste a osude človeka v celom vesmíre, o tajomstve smrti, o príčinách nespravodlivosti a všetkých mimoriadnych veciach, ktoré sa dejú na zemi, prečo sa tak veľa lásky premrhá, či prečo sa toľko ľudí na zemi trápi.
No najkrajšie určite bude, keď sa tam konečne všetci stretneme.

Nebeská brána sa otvára láskou človeka k človeku.
Ambrogio Sto

Pán Boh nikoho do neba za vlasy neťahá.
Ľudová múdrosť

V nebi človek nebude schopný snívať- pre samotnú skutočnosť na to nebude mať čas.
Pavel Kosorin

Verím... Verím pevne, že v nebi sa dá maľovať.
Jean- Baptiste Camille Corot

Duša alebo vedomie sa v okamihu smrti vracia do svojho zdroja.
Platón