Hriech - spoveď - ľútosť - odpustky

Hriech - o tom, čo je dobré a čo zlé nerozhoduje človek, o tom rozhoduje Boh. Úlohou človeka je, aby k tomu zaujal postoj: čo je dobré prijal a čo je zlé odmietal. Fakty okolo nás nie sú zlé preto, že to povedal Boh, ale sú zlé sami v sebe, on nás na to len upozorňuje.

Definícia hriechu: vedomé a dobrovoľné porušenie prikázania

• Ak skutok neobsahuje tieto dve podmienky, nemožno ho v pravom zmysle slova nazvať hriechom, resp. je obmedzená jeho pripočítateľnosť (teda, že sme zodpovedný za to, čo sme urobili).
• Ak je skutok vedomý, znamená, že pri ňom spolupracuje náš rozum, vieme, čo a ako chceme urobiť, premýšľame nad tým. Nie je to teda iba rozhodnutie našich pudov či nejaká náhoda.
• Ak je skutok dobrovoľný, spolupracuje pri ňom naša sloboda. Teda to, čo som urobil, som urobil slobodne, bez nátlaku alebo násilia. Ak ma niekto k niečomu núti, nerobím to slobodne, nemôžem sa teda rozhodnúť, či to urobím alebo nie.
• Na spáchanie hriechu je potrebný rozum (aby som vedel, čo robím) a sloboda (aby som sa mohol pre ten zlý skutok slobodne rozhodnúť).

spôsob spáchania hriechu:
a) myšlienkami
b) slovami
c) skutkami
d) zanedbávaním dobrého

rozdelenie:
1. ľahký (všedný) – porušenie prikázania v malej veci
2. ťažký (smrteľný) - porušenie prikázania vo veľkej veci
- dedičný hriech (dedí sa od prvých ľudí, odpúšťa sa krstom)

hlavné hriechy: pýcha, lakomstvo, závisť, hnev, smilstvo, obžerstvo, lenivosť

odpustenie hriechov: Boh nám odpúšťa hriechy, keď ich ľutujeme
Načo je potom spoveď? Spoveď je prejavom mojej ľútosti, nejde tu o nejaké ronenie sĺz a hovorenie každému okolo, ako strašne ma to mrzí. Práve spoveď (vyznanie sa z hriechov) je prejavom opravdivej ľútosti. Istotu, že mi Boh odpustil mám práve skrze kňazovo rozhrešenie, ktoré pri spovedi dostnem.
Ľútosť môže byť dokonalá (ak ľutujem, pretože som urazil Boha a ľudí) a nedokonalá (ak ľutujem napr. zo strachu pred trestom).

Hriech nemožno považovať iba za prekročenie prikázania, ale je to zrada lásky voči Bohu.

S hriechom sa viaže aj trest. Ak napr. dieťa doma rozbije vázu a príde mama domov, môže mu povedať: dobre, veď sa nič veľké nestalo (odpustí mu hriech), ale dnes večer nebudeš pozerať telku (priradí trest). Odpustením hriechov nám nie sú odpustené aj tresty. Na to je potrebný ďalší skutok, ako ho určuje Cirkev, napr. čítanie Božieho slova, modlitba ruženca, určené modlitby v konkrétne sviatočné dni a pod. Tieto skutky sa nazývajú odpustky - teda odpustenie trestov za hriechy, ktoré nám už boli v spovedi odpustené.