„Každý človek si zaslúži taký život, akého je schopný.“
Pavol VI.
Každý človek túži po osobnom šťastí. Mal by si však uvedomiť, že šťastie vyrastá z vnútorného pokoja. Téma prednášky bola zameraná na oblasť etopédie - a to pomoci osobám závislým na alkohole a drogách.
Drogovo závislý človek, ktorý spáchal nejaký trestný čin si neprizná svoju chybu, čo spáchal, ale považuje to len za náhodu že ho chytili.
Drogová závislosť je vlastne stav totálneho zotročenia osobnosti drogou so všetkými následkami, zdravotnými aj sociálnymi dôsledkami. Človek vo vzťahu voči droge stráca osobnostnú slobodu, keďže bez jej opakovaného prívodu do organizmu nie je prakticky schopný existovať. Dejiny drog sú neobyčajne dlhé a pestré. Spájajú sa s počiatkom ľudstva, aj keď prvé zmienky o užívaní drog máme až z približne roku 60 000 pred Kristom. Ľudia však pravdepodobne objavili drogy už oveľa skôr, pretože človek si určite všimol účinok niektorých rastlín na psychiku a začal ich vedome exploatovať už niekde na začiatku svojho vzniku. My sa o týchto ľudských nerestiach dozvedáme z troch druhov prameňov a to sú:
a) archeologické pramene - sošky, rytiny, kresby, keramika, nástroje používané pri príprave drogy a iné
b) pôvodné písomnosti - v dobách, keď už staroveké civilizácie poznali rôzne písma a zanechali dostatočný počet zápiskov
c) záznamy pozorovateľov - novodobé etnografické pozorovania, denníky a kroniky starovekých cestovateľov a pozorovateľov.
Alkoholici neustále hľadajú dôvody prečo majú piť (choroba, neúspech, nízke sebavedomie, strach, tréma a ďalšie životné situácie.) Alkoholizmus znamená závislosť na alkohole. Táto závislosť môže byť najskôr psychická (odstránenie napätia, stresov, zlepšenie komunikácie a nadväzovania vzťahov), neskôr fyzická (metabolizmus organizmu sa dožaduje pravidelného prísunu alkoholu). Nadmerné požívanie alkoholu sa nazýva abúzus a najčastejšie súvisí s pravidelným (denným) pitím, zriedkavejšie s epizodickým (nárazovým). Závislosť na alkohole spôsobujúca rodinné a pracovné problémy sa považuje za ochorenie (číslo diagnózy: F 10) a vyžaduje ambulantnú, častejšie hospitalizačnú liečbu. Predpokladajú sa genetické predispozície k vzniku alkoholizmu najmä od biologických otcov. Najviac zasahuje alkoholizmus do manželských a rodinných vzťahov, ktoré narúša, ničí lásku manželských partnerov; vzájomnú dôveru a rodinný súlad, vyvoláva manželské rozvraty a je hlavnou príčinou krízy rodinného života i vysokej rozvodovosti. K tomu pristupujú nevyčísliteľné škody, ktoré spôsobujú alkoholici narušovaním psychickej rovnováhy svojich detí tým, že pre ne utvárajú nevhodné výchovné prostredie, ukazujú zlé príklady, zanedbávajú ich výchovu. Tým alkoholizmus spôsobuje u detí alkoholikov rozličné, psychické poruchy a spoločenské defekty, ktoré sú v dospelosti vážnou prekážkou ich spoločenského uplatnenia sa a robia z nich konfliktné osoby. Alkoholik je vplyvom alkoholu zbavený kritickosti, zmyslu pre pravdu a spravodlivosť, chýba mu objektívny pohľad na situáciu, na dohováranie sa spravidla bráni, podráždene reaguje, stupňuje zvadu, je schopný aj biť sa. Alkoholizmus v rodine vyvoláva napäté situácie a spôsobuje krízu rodinného života, ktorá má často za následok rozvod.
Marián Kuffa (na obrázku) je navonok obyčajný kňaz. Jeho prácou však nie sú bežné povinnosti farára. Vďaka jeho iniciatíve vznikol Inštitút Krista Veľkňaza, v ktorom dnes žije mnoho bezdomovcov a alkoholikov, ktorí sa rozhodli zmeniť svoj život a starajú sa o postihnutých ľudí. Začiatky boli samozrejme ťažké. Ako presvedčiť bezdomovcov, že žiť sa dá aj inak? Marián Kuffa zvolil originálnu metódu. So "svojimi" bezdomovcami pracoval, žil a býval. Dal im pocítiť to, čo mnohým chýbalo - že o nich má záujem. Výsledky sú úžasné. Nemiluje ľudí podľa veľkosti ich zásluh, ale podľa veľkosti ich potrieb. Od roku 1990 je na čele Inštitútu Krista Veľkňaza v Žakovciach a pomáha chorým, postihnutým, alkoholikom, bezdomovcom, sirotám, slobodným matkám, bývalým väzňom... Získal si ich dôveru a stal sa pre nich otcom, bratom a priateľom.
Podal pomocnú ruku vyše 60 bezdomovcom, ktorí v storočnej budove neobývanej fary našli svoj domov. Najprv prišiel jeden, potom druhý a potom prichádzali ďalší a ďalší. Posielali ich sem sociálni pracovníci i policajti, ale privádzali ich aj zúfalé matky. Nešťastníci, ktorí potrebovali jedlo, strechu nad hlavou, ale najmä recept, ako sa postaviť proti úderom zbabraného života. Prepustení z basy, narkomani, alkoholici, odchovanci detských domovov. Marián Kuffa sa ich ujal. S týmto tímom sa farár pustil do výstavby domu pre telesne postihnutých. Začínali z ničoho. Projekty vypracovali priatelia. O zámeroch duchovného sa občania dozvedeli až vtedy, keď na farskom dvore ožíval stavebný ruch.
Ruky bezdomovcov dokážu veľmi zručne urobiť v záhrade čo treba. Svojpomocne dokázali vybudovať bezbariérovú budovu pre telesne postihnutých a tým ako keby si vytvorili nový domov, do ktorého sa môžu kedykoľvek vrátiť. Je síce pravdou, že musia dodržiavať isté pravidlá, ale tie pravidlá im umožňujú ostať, ale nenútia ich. Ak niekto prestúpi i čo len jedno z troch pravidiel, musí odísť. Netoleruje sa nič. Niektorí bezdomovci, absolventi resocializačného pobytu, by sa v obci chceli usadiť a založiť si rodiny.
Medzi nimi budú však i takí, čo sa po rokoch pobytu v škole života vrátia k svojim rodinám. A zvyšok, ktorý sa rozhodne ostať, sa bude starať o prevádzku zariadenia, alebo sa uplatnia v kováčskej, zámočníckej, stolárskej, alebo v autodielni, ktoré budujú za novostavbou.
Drogovo závislí a alkoholici sa liečia aj v komunite v Medugorje. Zakladateľkou komunity bola talianska rehoľná sestra Elvíra, ktorá sa im stala akoby druhou mamou. Narkomani sa tu neliečia tabletkami (mohla by vzniknúť nová závislosť od liekov), ale Kristoterapiou. Hlavným liečiteľom je Pán Boh. Každý sa modlí k „anjelovi strážnemu“. Je to človek, ktorý je stále s „pacientom“ a pomáha mu. Učia sa rešpektovať a vážiť si prácu, ľudí a samých seba. Pobyt je dobrovoľný, každý sa najskôr sám musí chcieť zmeniť. Motív má vychádzať zvnútra. Dôležitá je zmena myslenia, ktorej predchádza modlitba. Sú tu ľudia z rôznych krajín a preto sa učia taliančinu a hovoria ňou. Žijú len z milodarov, a aby mohli zaplatiť aspoň za elektrickú energiu vyrábajú rôzne výrobky. Efekt nápravy je neuveriteľný, 95 – 98 percentný, zatiaľ čo v iných psychologických liečebniach je to len okolo dvoch percent.
