referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Nataša
Pondelok, 17. januára 2022
List sv. Jakuba
Dátum pridania: 16.01.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: mravcek3
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 766
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 4.5
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 7m 30s
Pomalé čítanie: 11m 15s
 

Vo svojej seminárnej práci by som chcela poukázať na aktuálnosť a nadčasovosť listu svätého apoštola Jakuba na to, aby kresťanský národ bral vážne odkazy a posolstvá evanjelií. Veď nestačí len vieru hlásať, ale treba sa i podľa nej správať a konať. Aktuálnosť jeho listu môžeme vidieť i v dnešnej spoločnosti, kde nie je možné prehliadnuť obrovské rozdiely medzi bohatstvom a chudobou. Tu by som chcela svojou prácou poukázať, hlavne na priestor sociálneho pôsobenia Cirkvi, kde môžu slabí a odkázaní ľudia nájsť najlepšie naplnenie svojich snov a túžob. Pretože práve títo ľudia potrebujú našu pomoc. I toto je jeden z problémov, s ktorým sa treba zaoberať.

Svätý apoštol Jakub
Podľa dostupných prameňov sa autorstvo pripisuje Jakubovi mladšiemu, Pánovmu bratovi. Bol synom Kleofasa a Márie.
Hoci nebol učeníkom Ježiša z Nazaretu, mal vedúce postavenie v jeruzalemskej cirkevnej obci, bol Ježišovým príbuzným a zjavil sa mu vzkriesený Kristus. Mal jedno z rozhodujúcich slov na Apoštolskom sneme v Jeruzaleme, pri formulovaní apoštolského dekrétu adresovanému kresťanom z pohanstva. Prísne dodržiaval nazirejský sľub a bola pre neho príznačná jeho vernosť k Zákonu. Svoj list adresoval všetkým kresťanom na svete bez rozdielu. Veriacim zdôrazňoval lásku. Rešpektoval židovské tradície a zvyky. Hoci on sám nevyžadoval od kresťanov obrátených z pohanstva, aby dodržiavali obriezku a iné predpisy Zákona, i napriek tomu ho na podnet veľkňaza AnnášaII. zhodili z chrámovej veže, ukameňovali a dobili kyjakom .

List sv. apoštola Jakuba
Celé dielo sv. apoštola Jakuba sa nesie v duchu lásky k ľudom na celom svete. Hlásaniu k viere a obetovávaniu sa pre vieru. Ako to môžeme vidieť aj v jeho slovách ,,Bratia moji, pokladajte to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky, veď viete, že skúška vašej viery prináša vytrvalosť(Jak.1,2-3). Už tu, nám poukazuje na životnú silu a vieru akú človek musí vynaložiť, na prekonávanie rôznych nástrah a problémov. Sociálna náuka Cirkvi nám napomáha a je sprostredkovateľom medzi evanjeliovými posolstvami a konkrétnymi životnými situáciami človeka a spoločnosti. Rozdiely medzi sociálnymi skupinami je možne vidieť, ale ani človek v nižšom spoločenskom postavení nesmie zabúdať na duchovnú hodnotu a tak isto ani ten bohatý a vo vysokom postavení musí pamätať na to, že veci sú pominuteľné a len viera, človeka privedie k božiemu kráľovstvu. Veď nestačí sa len k viere hlásiť, ale celý náš život jej musíme podrobiť a správať sa podľa Božieho slova.
Tu možno poukázať na encykliku pápeža Pavla VI ,,Evangelii nuntiandi,,, v ktorej svätý otec píše o potrebe hlásania evanjelií ľuďom dnešnej doby, no nielen voči kresťanskému spoločenstvu, ale aj voči všetkým ľuďom na zemi.
Súčastná sociálna náuka Cirkvi pomáha evanjelizovať svet, nadviazať s ním dialóg a vo svetle evanjelií hodnotí pozemské skutočnosti .
Na toto poukazuje aj pápež Ján XXIII vo svojej encyklike ,,Mater et magistra,, kde žiada ,aby sa toto učenie vyučovalo vo všetkých kňazských seminároch a na školách každého stupňa a taktiež aby bolo šírené všetkými dostupnými propagačnými prostriedkami.

Dnešné sociálne učenie má pred očami predovšetkým človeka vloženého do zložitej siete vzťahov modernej spoločnosti. Humanitné vedy a filozofia pomáhajú vysvetliť ústredné postavenie človeka v spoločnosti a uschopňujú ho chápať seba samého ako "spoločenskú bytosť". Iba viera mu však odhaľuje jeho pravú podstatu. Z tejto viery vyrastá sociálne učenie Cirkvi, ktoré využíva každý prínos vedy a filozofie, a tak pomáha človeku na ceste spásy.

Tak ako som už spomínala, všetok ľud sveta má možnosť pripojiť sa k hlásaniu Cirkvi. Nik nesmie nikoho posudzovať a prilepšovať mu podľa jeho zovňajšku a ani jeho majetku. Pred Bohom sme si všetci rovní a Boh má rád každú svoju ,,ovečku,, rovnako a nedopustí, aby sa jej niečo prihodilo. Ale i tu možno podotknúť, že človek je tvorom omylným a prchkým a i napriek svojej viere k Bohu sa občas dopúšťa hriechov, ktoré neskôr oľutuje. V jednom z ôsmich blahoslavení sa vraví o tom, aby si bol človek vedomí toho čo koná a ako sa správa. Ak vo svojom živote bude nemilosrdný voči svojim ,,bratom,, a keď nadíde i jeho čas, Boh bude nemilosrdný voči nemu. O tomto nás učí i sociálna náuka Cirkvi, kde každý sa podieľa na jej chode podľa svojich schopností a možností.

Svätý Jakub hovorí: "Ak je brat alebo sestra bez šiat a chýba im každodenná obživa a niekto z vás by im povedal: 'Choďte v pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!', ale nedali by ste im, čo potrebujú pre telo, čo to osoží?! Tak aj viera : ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva."(Jak.2,15-17).
Dnes už nik nemôže ignorovať, že jestvujú celé kontinenty, na ktorých nespočítateľné množstvo mužov a žien trápi hlad a nespočítateľné množstvo detí trpí podvýživou, takže nemálo z nich zomiera v útlom veku a telesný rast i mentálny vývin mnohých z nich sú porušené, že celé kraje sú následkom toho odsúdené na tú najbezútešnejšiu beznádejnosť ..

Veď v každom človeku sa skrýva čosi dobrého a charitatívneho. Pomôcť ľudom v núdzi je prirodzená podstata každého z nás. Nie je to len o dávaní niečoho hmotného, ale aj o duchovnej pomoci. Keď je človek v úzkych, nepomôže mu len teplý kabát a plný žalúdok, ale aj milé a povzbudivé slovo. Takýto človek musí vedieť, že je tu niekto kto sa snaží pochopiť jeho problémy, musí mať pocit, že sa môže na niekoho kedykoľvek obrátiť s prosbou o pomoc. Taktiež aj pocit toho, že má svoje zázemie a nie je na svete sám. Toto nie je len úlohou Cirkvi, ale nás všetkých na zemi. Veď kedykoľvek sa môže stať, že i mi budeme potrebovať pomoc a to nielen hmotnú, ale i duchovnú a tú nám poskytne jedine Cirkev a naša láska k Bohu.

V Liste svätého Jakuba sa píše aj o ovládaní si svojich úst a jazyka. Veľa krát človek povie slová, ktoré neskôr ľutuje. Tu sa naskytá otázka o uvedomení si vlastného života v Spasiteľa a o pominuteľnosti. Náš život ubieha rýchlo a je plný prehreškov voči Bohu a voči ľuďom. Svätý Jakub v liste používa pojmy ako poníženosť, udržiavanie si jazyka na uzde a neohováranie sa navzájom. Vyzýva nás, aby sme boli rozumní a dávali pozor na to, čo povieme. Koľko bolesti, škôd a trápenia už spôsobili nerozumne slová. V súčasnosti by sa dala použiť Jakubova myšlienka ,,Bratia neosočujte jeden druhého. Kto osočuje brata, alebo svojho brata posudzuje, osočuje zákon a odsudzujezákon(Jak.4,11).“
Nech Pán Ježiš sám je strážcom našich úst a správcom nášho jazyka.

Jedine mravný zákon je to, čo nás nielen vyzýva hľadať v celku našich skutkov najvyšší a konečný cieľ, ale nás i v jednotlivých oblastiach konania pobáda hľadať tie osobitné ciele, ktoré v poriadku konania stanovila príroda, alebo lepšie povedané, Boh, tvorca prírody, a harmonicky podriaďovať čiastkové ciele najvyššiemu cieľu.

Svätý Jakub túži pomáhať svojim bratom, aby dosiahli cieľ - život v Božom kráľovstve. Preto ich nabáda ,,Buďte aj vy trpezliví a posilnite si srdcia, lebo Pánov príchod sa približuje(Jak.5,8).“ Poukazuje na silu viery, z ktorej sa majú ľudia poučiť a to na prorokov, ktorí hlásali Božie slovo a taktiež na Jóba, ktorý napriek súženiam nepodľahol nástrahám sveta a udržal si lásku k Bohu, za čo bol odmenený. Nabáda ich na vyznávanie svojich hriechov a to nielen v chorobe, ale i v zdravý.
V závere listu je poukázané na kresťanskú lásku a snahu pomôcť svojim blížnym, ktorí ,,poblúdili“ a ukázať im cestu, po ktorej majú kráčať, cestu dobrosrdečnosti, lásky a porozumenia.

Záver
Toto dielo vo mne zanechalo veľa otázok a odpovedí o živote. Neoceniteľné sú Jakubove rady ,aby sme boli činiteľmi slova a nie len poslucháčmi, by sme stále dokazovali svoju vieru skutkami spravodlivosti, aby sme nachádzali radosť v prekonávaní rôznych skúšok, aby sme neprestajne prosili Boha o múdrosť, aby sme sa k nemu vždy približovali v modlite a by sme plnili Božie prikázania. Silné sú aj jeho slová o škodlivom používaní jazyka, robeniu rozdielov medzi bratmi, honbe za zmyselnou rozkošou a dôvere v pominuteľné bohatstvo. Jakub veľmi jasne vysvetľuje, že priateľstvo zo svetom sa rovná duchovnému odvracaniu a nepriateľstvu s Bohom a ukazuje nám spôsob uctievania , ktorý je čistý v Božích očiach. Všetky tieto rady sú praktické a ľahko pochopiteľné, sú tým , čo možno očakávať od tohto ,,stĺpu“ ranného kresťanstva. Jeho láskavé posolstvo je pre kresťanov stále ukazovateľom cesty i v našej búrlivej dobe.

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.