referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Roman, Romana
Piatok, 23. februára 2024
Ad gentes dokument II. Vatikanskeho koncilu
Dátum pridania: 16.01.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: mravcek3
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 490
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 4.1
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 6m 50s
Pomalé čítanie: 10m 15s
 
V poslednom čase sa čoraz viac ľudí zaoberá dobrovoľníckou misijnou službou. Nie je to už teda len výsadou Cirkvi, ale aj širokej verejnosti. Keďže táto činnosť pramení z Boha, tak aj jej cieľom je život s Bohom, či už jednotlivo, alebo v spoločenstve. Vo svojej práci chcem poukázať na službu človeka človeku, ktorá vychádza z vnútorného cítenia a postoja.

Misijná činnosť z pohľadu Cirkvi
Vznik misijnej činnosti datujeme už pri vzniku Cirkvi. Kde malá skupina apoštolov tvorila jej základ. Zavŕšením založenia Cirkvi, bolo zoslanie Ducha svätého, keď apoštoli boli obdarovaní silou a odvahou, aby hlásali slová a poukazovali na činy Ježiša Krista. Sám Ježiš v jednej zo svojich kázni poveril svojich vyvolených. ,,Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta"(Mt.-28,19-20) . Preto povinnosťou Cirkvi je šírenie viery a spásy medzi všetkými ľuďmi a národmi. Vo svojom konaní musí isť príkladom, kázňami, sviatosťami a inými prostriedkami milosti otvárať a ukazovať bezpečnú cestu spásy a príchodu do Božieho kráľovstva. Túto svoju neľahkú úlohu plní v rôznych krajinách sveta za pomoci kňazov, diakonov, katechistov i rehoľníkov. Vlastným cieľom ich misijnej činnosti je hlásanie evanjelia a rozosievanie viery u národov, čo ešte nemali možnosť spoznať vieru v Krista. A z týchto zárodkov Božieho slova sa upevňujú miestne domorodé cirkvi s vlastnou hierarchiou spojenou s veriacimi a vystrojenou s primeranými prostriedkami napomáhajúce ku kresťanskému životu a prispievajú svojim podielom k blahu celej Cirkvi. Hlavným prostriedkom je hlásanie evanjelia Ježiša Krista, lebo Ježiš poslal učeníkov do celého sveta s posolstvom evanjelia a slovom Božím, aby ,,obracali” ľudí a krstom ich oslobodzovali od hriechu.

Kresťanské svedectvo
Cirkev má byť prítomná v týchto ľudských spoločenstvách cez svojich vyslancov, ktorí žijú medzi nimi. Povinnosťou každého kresťana nech žije kde koľvek, je viesť príkladný život a týmto svojim svedectvom nového človeka, ktorý prijal sviatosť krstu a bol obdarovaný Duchom svätým, ukázať pravý zmysel ľudského života a spolupatričnosti ľudskej pospolitosti. Jedným zo symbolom kresťanstva je aj láska a úcta k ľuďom. Začlenením sa do ľudského prostredia, v ktorom žijú, tak do kultúrneho ako aj do spoločenského života a neustálym úprimným a trpezlivým dialógom ukazovať na bohatstvo aké im ponúka viera a láska k Bohu. Toto bohatstvo je prinášané prostredníctvom evanjelií, oslobodzuje a privádza ich pod Božiu ochranu. Keďže každý má právo na náboženskú slobodu, vyžaduje si aj slobodný súhlas človeka, ale viera musí byť ponúknutá, lebo všetci ľudia majú právo spoznať bohatstvo tajomstva Kristovho. Človeku je daný dar myslenia, jeho prirodzenou a mravnou povinnosťou je hľadať pravdu o svojom náboženstve a tejto pravdy sa pridŕžať a žiť podľa jej požiadaviek. Božia láska nepozná hranice. Nie je obmedzovaná na spoločenskú vrstvu, na farbu pleti, či vierovyznanie. Tak aj kresťanská láska nečaká nijakej odmeny ani vďaky. ,,Ako nás Boh miluje nezištnou láskou, tak aj veriaci majú sa vo svojej láske venovať samému človeku, milujúc ho tým istým srdcom, akým Boh hľadá človeka. Teda ako Kristus chodil po všetkých mestách a dedinkách a uzdravoval všetky choroby a neduhy na dôkaz príchodu kráľovstva Božieho, tak aj Cirkev je prostredníctvom svojich synov a dcér v spojení so všetkými ľuďmi každého postavenia, najmä však s chudobnými a trpiacimi, a ochotne sa im venuje.”

Miestne cirkvi
Úlohou Cirkvi nie je len zakladanie miestnych cirkví. Iba stálou starostlivosťou sa o veriacich a prispôsobením sa miestnej kultúre môže dosiahnuť rozvoj a napredovanie v danej krajine. Nápomocní sú predovšetkým kňazi, rehoľníci a laici. V rodinách, kde je možné cítiť kresťanskú lásku, vyrastajú budúci laici a taktiež aj adepti na kňazské a rehoľnícke povolanie. Práve v týchto rodinách je silná základňa na šírenie slova Božieho. Úlohou laikov je ukázať svojmu ľudu ako sa dá spojiť kresťanský život so životom v prostredí v ktorom vyrástli. Oni najlepšie poznajú tradície, kultúru, prostredie a spoločenské zväzky. ,,Laici sú obdarený mnohými charizmami a je v nich ukrytá obrovská energia, ktorá spolu so skúsenosťami a charizmami duchovenstva môže byť účinnou silou k pretváraniu sveta na Boží domov pre všetkých.“ Na to, aby sa miestne cirkvi udomácnili je potrebné i vytvorenie určitých služieb a ustanovizní potrebných na život miestneho spoločenstva , pod vedením biskupa. Tieto cirkvi sa často nachádzajú v krajinách tretieho sveta. Veľmi často je tu nedostatok kňazov a taktiež je tu i nedostatok materiálnych prostriedkov. Preto je potrebné, aby im Cirkev poskytovala pomoc, ktorá slúži na rozvoj kresťanského života miestnej cirkvi. Je potrebné i napomáhať aj tým skôr založeným, ktoré sa z rozličných príčin dostali do úpadku. Povinnosťou týchto cirkvi je zabezpečovať rôzne pastoračné podujatia, aby sa zvýšil počet záujemcov o duchovné a rehoľné povolania a tým sa postarať sami o seba a taktiež o pomoc aj iným. Jej úlohou nie je len starostlivosť o kresťanský ľud. Musí sa živo zaujímať i o tých čo žijú okolo nich a neveria v Ježiša Krista. Je potrebné vysluhovať slova Božie , aby sa evanjelium dostalo ku všetkým. Svojim príkladným životom ako jednotlivca tak i spoločenstva ukazovať svedectvom zvestujúce Krista.

Misionár
Od zodpovednosti každého kresťana za evanjelizáciu sa misionárske povolanie líši nielen tým, že si ho vybral sám Kristus, ,,Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený“(Mk 16, 15-18), ale aj jeho poslaním. Na svoje poslanie sa musí starostlivo pripravovať či už po stránke duchovnej, komunikačnej tak i odbornej. V duchovnej príprave je to stála modlitba a čítanie Svätého písma. ,, Misionár má byť mužom modlitby, preniknutý živou vierou a neochvejnou nádejou. Má horieť duchom sily, lásky a miernosti.”
Komunikačná príprava pozostáva hľavne v osvojení si väčšinového jazyka, aby mal ľahší prístup do ľudských myslí a sŕdc. Je potrebné i štúdium v kultúrnej oblasti. Oboznámenie sa so zvyklosťami, tradíciami, históriou, umením, náboženstvom, hospodársko-ekonomicko-sociálnou situáciou. Po odbornej stránke musí byť vyškolený v rôznych disciplínach. Či už z teologickej, právnej, ekonomickej tak i ošetrovateľskej. Vo svojej práci sa stretáva s prekvapeniami a neustálou modlitbou a rozhovorom s Bohom sa mu ich podarí zvládanuť. Svoj život musí mať úzko spätý s Kristom a hlboko presvedčený o svojom poslaní. ,, Nasledovať povolanie k misijnej službe znamená tiež prijať utrpenie a kríž. Každá misijná činnosť je vykúpená Kristovím krížom. Misionár by mal byť pripravený ísť s Kristom na kríž.“

Spolupráca
Celá Cirkev nesie v sebe ducha misie a základnou povinnosťou kresťanov je šírenie a pestovanie katolíckeho ducha a všetky svoje sily zasvätiť k šíreniu evanjelia. Biskupi, kňazi, rehoľné sestry a bratia, laici sa musia podieľať sa šírení Božieho slova po svete. Podporovať a vyhľadávať mládež na prípravu duchovného povolania. Organizovať stretnutia a podnecovať k väčšej horlivosti a zapálenosti v misijnych veciach. V seminároch a na univerzitách intenzívnejšie hlásať o misijných námetoch. Keďže Cirkev je jeden celok a i my sme jeho súčasťou, je to povinnnosťou každého z nás.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.