Desať božích prikázaní - trochu inak

1. Ja som Pán, tvoj Boh! Nebudeš mať okrem mňa iných bohov, ktorým by si sa klaňal.

Samozrejme, väčšina z nás skutočne v niečo verí. Či už je človek Kresťan, Žid, Moslim, atď. Vždy jeho chápanie sveta, príčin a dôsledkov bude ovplyvnené vierou v niečo, respektíve niekoho kto by nám mohol dať odpovede na naše otázky. Niekto kto vie viac ako my. Pretože človek, potrebuje mať nad sebou autoritu potrebuje mať určenú hranicu. To, či je Boh skutočný alebo nie sa vyriešiť nedá, ale v podstate je kľúčom k životu. Ak sa zamyslíme na tým, čo by sa stalo keby nebolo viery a nejakého neviditeľného a zázračného Boha, ktorý pozná všetko, kde by sa stratila miera v konaní zla? Naša kapacita mozgu je vraj len slabých pár percent kapacity poznania Boha. Priemerne inteligentný človek využíva približne 5% mozgu , nadpriemerne inteligentný využíva okolo 6-7% mozgu. Aké je potom poznanie samotného Boha? Prečo sa hovorí, že Boh vie všetko? Ak skutočne existuje a využíva 100% mozgu, aká je jeho moc? A ak tam „ hore“ niečo skutočne je, aké obrovské poznanie musí mať, keď vedie toľké roky celú planétu k rozvoju a dokáže si nakloniť toľko ľudí, toľko rozdielnych pováh, toľko inteligentných a tvrdohlavých bytostí. Preto, či už existuje alebo nie, neklaňajte sa nikomu, len tomu princípu celého bytia, Bohu – príčine.

2. Nevezmeš Božie meno nadarmo.

Toto prikázanie sa poníma dosť ťažko a väčšinou vám ho každý vysvetlí po svojom. Meno božie nadarmo, môže znamenať nerozprávať o Bohu zbytočne, ale hlavne neurážať Boha tým, že jeho meno zneužijeme ako vulgarizmus. A na tomto je zaujímavé, že tento vulgarizmus používajú neveriaci, ktorý v podstate v Boha neveria, ale predsa hovoria v jeho mene. A prečo keď na svete je kopu iných, ešte lichotivejších pomenovaní pre hnev či urážku. No ešte zaujímavejšie je, že ľudia ktorý Boha uznávajú a vážia si jeho pravidlá, už pre maličkosť použijú jeho meno :“Boha,...“ len tak nadarmo. Tí veriaci majú však pri tomto hriechu jednu výhodu, na rozdiel od neveriacich sa s toho môžu vyspovedať...

3. Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni.

Pamätaj, ako keby sa dalo povedať, zabudol som, že je dnes nedeľa . Väčšina dnešných ľudí uznáva osobnejší vzťah s bohom ako kostoly. Samozrejme nie preto, že by mali fakt pocit, že doma sú s Bohom bližší ale je to pohodlnejšie, ako sa v každý sviatok na hodinu postaviť do kostola, kde aj tak nerozmýšľame o čom je omša, ale o tom, kedy to už skončí, či nám kurča neprihorí v sporáku, či začne pršať a prečo má farár také veľké brucho? Veď aj obžerstvo je hriech...Podľa môjho trochu modernejšieho pohľadu na tieto veci, kostoly mali veľký význam pre ľudí v minulosti, kedy boli ľudia za svoju vieru trestaný až zabíjaný a potrebovali vedieť že nie sú sami, že Boh existuje a že v neho veria aj ostatný. A tak sa stavali kostoly, a robili sa omše aby sa myšlienka viery zjednotila, aby ľudia cítili, že veria aj ostatný a to im dávalo silu odolať aj veľkému psychickému nátlaku. A tak sa to zachovalo až dodnes. A každý sviatok si pripomíname, v čo veríme a kde byť musíme – vlastne chceme...

4. Cti svojho otca a svoju matku.

V tomto prípade ctiť, jednoznačne áno. Nech ste ktokoľvek a kdekoľvek. Nech máte príkladných rodičov alebo ste zo sociálne slabého, asociálneho či patologického prostredia. Rodičia nadovšetko, oni vám dali život a je jedno či vám ho hneď aj pokazili. To už nie je váš problém. Ak Boh naozaj existuje tak potom neviem, načo sa trápiť nenávisťou, on to za vás vybaví...
Stačí ak sa zmierite a pochopíte, že život je krásny a keď nieje krásny tak určite bude. Už len tie všetky pocity ktoré tu zažijeme, stoja za to... A tak ctime tých čo sa rozhodli že nás chcú na svete, dostávame tak šancu niečo dokázať- (za)žiť.

5. Nezabiješ.

Ak sa jedná o srnku, mravca či pakobylku, tak si myslím že je všetko v poriadku a môžete kľudne spávať. Ak sa však siahne na život iného človeka, nie je cesty späť. Zároveň sa treba zamyslieť nad sebeobranou, vojnou alebo neúmyselným zabitím. Porušenie tohto príkazu má naozaj veľké následky už tu na zemi. Ak vás nezložia psychické problémy, tak to určite dokončia výčitky a nakoniec ako vždy spravodlivá Božia ruka.
Tak, tí zvedaví a odvážni si to môžu vyskúšať, slabšie povahy skúste radšej iné prikázanie.

6. Nezosmilníš.

Za smilstvo sa v chápaní kresťanstva považuje všetko čo začína nahotou. Toto prikázanie ani netreba ďalej rozoberať. Každý má úroveň chápania ,,fyzického“ inú a názory tiež. Niekomu stačí obrázok milovanej bytosti a spoločné prechádzky. Niekto bol zneužitý a na lásku či túžbu po druhom už nikdy nepomyslí. A niekto si život bez sexu, pornografie a všetkého čo slovo smilstvo obsahuje už nevie ani predstaviť. Ja osobne netuším ako by to malo byť správne. Nech vzniknú vzťahy akokoľvek, nikdy nie je istota, že takto je to správne. Skôr treba zvoliť nejaký ten zdravý stred. Všetko robiť niekde medzi rozumom a citom. Zbytočne telo netýrať potlačovaním sexuálnych potrieb, ale netýrať ani psychiku, striedaním partnerov a bezrozmyslovým konaním. Dvoma slovami – sexuálna kalokagatia.

7. Nepokradneš.

Moje obľúbené prikázanie. Vždy hovorím ak existuje peklo, tak za toto tam mám miestenku. V dnešnom svete, ak je niekto bohatý sa mu buď lepí šťastie na päty v podobe peňazí alebo je to šikovný zlodej. Sú aj zlodeji chudobný, ale tým sa zase lepí na päty smola.
Je jedno ako to začne. Napríklad ako u mňa, čistou zvedavosťou. Pri nákupe mi do balenia minerálok spadli žuvačky. Samozrejme sa mi ich nechcelo vyťahovať a spomenula som si na ne až za pokladňou. A tak ma napadlo, či by sa niečo také dalo urobiť aj naschvál. A tak sa to začalo. Na žuvačkách som ušetrila kopec peňazí. Potom ma napadlo, že ak sa to dá zo žuvačkami musí to ísť aj s tyčinkami. Samozrejme som to rozbehla vo veľkom štýle. Všetkým som rozdávala sladkosti. Ale zvedavosť mi nedala a tak som to chcela vyskúšať aj niekde, kde boli kamery a tak som si „kúpila“ opasok. Jedna kamera nestačila a tak som zašla do drogérie kde bol strážnik a dve otočné štvorkamery. Aj napriek takýmto opatreniam v predajni zmizol balzam a dve ceruzky na oči... Som sama zo seba znechutená, ale už mi to ani nepríde také strašné. A preto nepokradni pretože neprestaneš.

8. Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu.

Krivo svedčiť by sa v tejto situácii dalo poňať ako ohovárať alebo klamať o niekom. Klamať niekomu o svojej priateľke, že je to tá najlepšia bytosť na svete pretože ju chcete dať s dotyčným do hromady, nepovažujem za taký strašný počin. Aj v tomto prípade by som skôr uvážila na ktoré situácie sa toto prikázanie vzťahuje. Samozrejme sa to netýka svedčenia na súde či v iných závažnejších situáciách. Aj toto prikázanie je skôr pre ľudí ktorý sami nevedia uvážiť správnosť svojho úsudku a preto nech radšej hovoria pravdu v každej situácii.

9. Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho.

Myslím, že toto prikázanie by bolo na čase obohatiť aj o opačné pohlavie. Alebo ja ako budúca manželka môžem žiadostivo túžiť po manželovi niekoho iného? Túžiť nám nezabráni asi nikto a podľa môjho názoru ak manžel či manželka túži po niekom inom je to chyba, ktorá sa v niektorých prípadoch môže skončiť len rozvodom, čo však cirkev tiež nedovoľuje. Preto by sa mali partneri čo najlepšie poznať už pred svadbou. A spoznať po každej stránke, mohlo by sa totiž stať že si vezmete človeka s ktorým nebudete po sexuálnej stránke nikdy spokojný alebo vám bude po zvyšok života ubližovať. Ale spoznať sa pred svadbou cirkev tiež nedovoľuje. Mohlo by sa zdať, že cirkev nepripúšťa omyly a hlavne nie omyly v láske a tak si opäť, chudák človek čo by laik v Božích zákonoch musí nájsť ten svoj stred ako zistiť kto je ten správny bez porušenia prikázaní a ešte sním byť až do smrti šťastný, tak aby nezatúžil po nikom inom...

10. Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho.

A opäť slovo túžiť. Akoby sa dali túžby potlačiť...