Náboženstvo II. ročník

Zmysel života

Zmysel života nie je iba ho prežiť, ale žiť ho naplno. Ak by sme žili iba preto, aby sme si zachovali život, v ničom by sme sa neodlišovali od zvierat (jedia, pijú, rozmnožujú sa). Človek je viac ako zviera, lebo potrebuje naplňať nie len telesné, ale aj duchovné potreby. Duchovná potreba človeka je žiť večne, byť milovaný a milovať, byť šťastný. Život bez duchovného naplnenia je prázdny, nešťastný a nemôže nás naplniť. Zmyslom života kresťana je dosiahnúť svoj cieľ => večné spoločenstvo s Bohom. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné, aby sme každý deň žili naplno, konali nezištne dobro, plnili Božie prikázania a z celej duše ho milovali.

Veda a viera

Otázka Boha patrila a stále patrí medzi najdiskutovanejšie problémy ľudského umu. Človek hľadá pravdu o jestvovaní a o zmysle svojho bytia. Vtedy sa otvára nevyhnutne otázka Božej existencie. Najväčší myslitelia zápasili s problémom Boha ako: Sokrates, Platon, Aristoteles, Augustín, Tomáš Akvinský (aj ked napísal niekoľko tisíc strán o Bohu, pri smrti povedal, že to má hodnotu slamy). Cirkev podporovala a cenila vedu a vzdelanosť v každom čase. Cirkevní otcovia II.- IV. st. ovládali celú vzdelanosť svojej doby. Okrem kňazov a rehoľníkov sa málokto zaoberal vedou. Rehoľník Rogélius Bako (13.st.) povedal, že sa dá ísť do Azie ak sa budú plaviť na západ od Spanielska. Podľa jeho návodu sa plavil Kolumbus a objavil Ameriku. Rehoľníci 13. storočia, ako Albertus Magnus, sv. Tomáš Akvinský, sv. Bonaventúra dosiahli taký vysoký stupeň vo filozofii, že sú uznávaní do dnešných dní. Cirkev a pápeži zriadovali univerzity a školstvo. Cirkev pestovala viac ako tisíc rokov vedu a umenie. Sv. František Salezský nazval vedu VIII. Sviatosťou. Cirkev neodsudzovala žiadnu prírodovedeckú žásadu. To nám ukazuje, že medzi vedou a vierou niet protikladu. Boh je totiž tvorcom všetkého hmotného i duchovného sveta a je zakladateľom všetkého prirodzeného i nadprirodzeného poriadku, preto si viera a veda nikdy neprotirečí, lebo Boh si nemôže protirečiť. Filozofia skúma hlbšie príčiny prírody a usiluje sa dôjsť až ku konečnej príčine sveta. Zaoberá sa následne aj pravdami, ktoré sú predmetom viery a preto môžu medzi vierou a filozofiou vzniknúť protiklady. Tieto protiklady sú iba zdanlivé, lebo sa omyl postavil proti pravde. Už Cicero tvrdil o systémoch starovekej filozofie, že už niet na svete takej hlúpej veci, ktorú by jeden alebo druhý zdanlivý učenec nevyhlásil za pravdu. Nové filozofické systémy nie sú ničím iným ako obnovením dávno zavrhnutých teorií. Kresťanská filozofia nikdy neprichádza s vierou v Krista do protikladu, ba naopak, filozofia pomáha viere hlbšie a jasnejšieju pochopiť.

Príčina nevery

„Svetlo prišlo na svet, ale ľudia milovali viac tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Lebo každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby neboli odhalené jeho skutky.“ Ján 3,19-20 Tieto slová nám odhaľujú všetky príčiny nevery, aj k nevere človek musí dospieť. Najprv sa človek stane pohanom a potom sa stane nevercom (ateistom => proti Bohu). Človek sa najsamprv postaví do stredobodu svojho sveta. Všetko koná pre seba, aby mal z toho osoh. Tým zaujíma miesto, ktoré patrí Bohu v jeho živote. Neskôr človek zisťuje, že jeho záujmy sa nezhodujú s Božími prikázaniami a začína vznikať nepriaťeľstvo voči Bohu. Človek, aby si ospravedlnil svoje svedomie, žačína útočiť na vieru a obviňuje ju z nezmyselnosti a pod. Človek od malička prirodzene verí Bohu. Deti nemajú problém prijať vieru. Hlavnou príčínou nevery je Ludská Pýcha. Človek chce to, čo mu ponukol diabol v raji. „Budete ako Boh.“ Gn 3,5. Ale tento hriech spôsobuje všetok nerporiadok vo svete. Neveriaci človek nemôže byť v živote šťastný, lebo pociťuje svoju obmedzenosť. Šťastie veriaceho spočíva v istote lásky všemohúceho Boha, ktoý je jeho otcom.

Zachovanie viery

Viera je najväčší poklad života. Kto má vieru, má i všetko ostatné podľa slov Ježiša Krista. „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“ Mt 6,33

PROSTRIEDKY NA ZACHOVANIE VIERY

1. Základné poznanie viery: Poznať učenie cirkvi. Nevedomosť hoc len v jednom bode viery spôsobuje pochybnosti a môže spôsobiť aj odpad od cirkvi a viery.
2. Pokora : K Bohu nevedie iná cesta, ako cesta pokory. „Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.“ Mt 18,3 Uplne dôverovať Bohu, jednoducho prijať to, čo nám Boh dáva, poslúchať ho. Dospelí človek chce byť samostatný od Boha. Pokora človeka sa prejevuje vo vnímaní našej slabosti, krehkosti a hriešnosti.
3. Zivot podľa viery: Pri zachovaní viery je najlepší prostriedok – žiť podľa viery. Ak nežijeme podľa viery naša viera zahynie. „Viera bez skutkov je mrtva.“ Jak 2,26 Zivot viery tvorí v nás čnosť viery.
4. Ochrana pred neverou: Kto sa dobrovoľne vystavuje nevere, pokušeniu a hriechu, postupne sa stáva neveriacim. Najlepšou ochranou pred neverou je chrániť sa od každého pokušenia a posilňovať sa sviatosťami a modlitbou.

Viera a politika

Viera a politika majú spoločný predmet záujmu, a tým je človek.

VIERA(CIRKEV) sa zaoberá celým človekom, nesústreduje sa iba na dušu, alemá v záujme aj jeho telesné potreby.

Dôvod: Duša a telo sú vzájomne nerozlučne spojené. Cirkev dáva človeku určitý svetonázor a štýl života (zachovávanie 10 Božích prikázaní). Aj cirkev sa stará o to, aby ľudia žili v dostatku – charite, misie, sociálne ústavy...

POLITIKA A POLITICI na presadzovanie svojej vôle demokratickom systéme potrebujú podporu ľudí (hlasy voličov). Voľbami v demokratickom systéme odovzdávame moc politikom, ktorí môžu rozhodovať o smerovaní nášho štátu.

Stred medzi cirkvou a politikou vzniká nie v boji o moc, ale v morálnych hodnotách

Aj keď cirkev sa priamo nezapája do politiky, každý veriaci má morálnu povinnosť ísť voliť. Cirkev podporuje kresťanov, aby išli do politiky a presadzovali morálne hodnoty pre blaho človeka.

Moderné bludy

„Tam, kde nie je viera, tam je povera“ ľudové príslovie. Povery vznikajú z nedostatku viery. Aj neveriaci človek má potrebu veriť v niečo, čo je nad ním. Preto ľudia veria v: osud, šťastie, vo hviezdy, v horoskopy, v sny a podobne... Takto sa človek zbavuje zodpovednosti nad svojím životom. Z nespokojného života obviňuje hviezdy, osud, iných ľudí.... Tým neveriaci človek sám dokazuje, že je veriacim, lebo verí v nadzmyslové skutočnosti, ktoré sa nedajú nijako rozumne dokázať.

Vplyv médií na život kresťana

Médiá veľmi ovplyvňujú názory a morálne hodnoty človeka. Aj v pozitívnom aj v negatívnom zmysle. Aká je príčina vzniku médií? Prvotnou a hlavnou príčinou vzniku médií – najmä súkromných je vytvoriť zisk. Pravda, ktorá nieje zaujímavá je pre mnohé média úplne nepotrebná. Naopak médiá hľadajú senzácie, ktorej častokrát sú polopravdami alebo sú vymyslené.

Média, ktoré najviac ovplyvňujú človeka: TV, Internet, noviny, časupisy, bulvár, rádio. Častokrát nám média vnucujú svoje názory, a tak spôsobujú spoločnosti, že mnohí ľudia prestanú premýšľať a prijímajú iba ponúkané názory.

Božie Zjavenia

Boh sa ľudom zjavuje v celých dejinách ľudstva. Toto zjavenie je zachytené vo Svätom Písme.

Stalo sa všetko presne tak, ako je to tam opísané?

Pravda vo Svätom Písme sa podáva rôznymi spôsobmi:

Texty historické – ktoré presne opisujú udalosti
Texty prorocké – sú to predpovede, ktoré sa splnili alebo sa splnia
Texty básnické – kde pravda je vyjadrená v básnickej podobe.

Duch Svätý vnikol posolstvo, a autori ho vyjadrili v duchu doby svojím vlastným štýlom.

Najstarší rukopis Starého Zákona je z 2. storočia pred Kristom.
Najstarší rukopis Nového Zákona je 10-50 rokov po originále okolo roku 100 n.l.

Sväté Písmo –je aktuálna kniha, lebo je živá, aj v dnešnej dobe. Boh sa cez ňu prihovára všetkým ľudom aj dnes.

Ateizmus

Príčiny- hlavnou príčinou vzniku ateizmu v človeku je jeho hriešna prirodzenosť, ktorá sa bez neustavného konania dobra degraduje.

Bez Božej pomoci (milosti) a nášho úsilia nemôžeme byť dobrý, lebo ľahšie je pre nás konať zlo ako dobro. A tak hlavnou príčinou ľudského ateizmu je hriech, ktorému človek bez milosti Božej nedokáže odolať. Tento hriech nielenže nás strháva do záhuby, ale stavia nás proti Bohu. Robí ho nepriateľom Boha.

Aj keď človek tvrdí, že v Boha neverí, nezmyselne bojuje proti nemu a tak dokazuje, že verí v jeho existenciu, ale ho nenávidí. Preto má plnú zodpovednosť za svoje rozhodnutie.

Hedonizmus

HEDONIZMUS – je pôžitkársky štýl života človeka. Človek žije iba pre momentálny pôžitok. Napr.: jeme aj ked nie sme hladní, spíme, aj ked to nepotrebujeme... Odpočinok a zábava je zmyslom môjho života. Nekonáme to, čo máme, ale to, čo sa nám chce. Nepríjemné veci sa z nášho života snažíme odstrániť akýmkoľvek spôsobom (alkohol, cigarety,...). Človek žije svoj život iba povrchne a bojí sa premýšľať sám o sebe. Taký život človeka ho nemôže urobiť šťastným z týchto dôvodov: človek nemôže mať všetko, čo si zmyslí, aj keby mal všetko, o všetko raz príde. Duchovné potreby človeka sa nemôžu uspokojiť hmotou. Výsledkom takéhoto života je presný opak toho, čo sme chceli: nešťastie, zúfalstvo, prázdnota

Stvorenie sveta a človeka

Kto biblickú správu o stvorení číta srdcom, nájde v tomto oslavnom speve pravdu: Boh stvoril všetko z lásky k nám. Autor biblickej správy o stvorení sveta šiestimi dňami vyjadril postupnosť stvoriteľského diela básnickou formou prejavil jeho bránu a vznešenosť.

Človek – je vrcholom a korunou všetkých stvorených bytostí vo viditeľnom svete, ľudské pokolenie, ktoré sa začína stvorením muža a ženy, korunuje celé dielo stvorenia, obaja majú ľudskú prirodzenosť, rovnako muž aj žena, obaja boli stvorení na Boží obraz.

K pravdám viery patrí, že jestvujú duchovné nehmotné bytosti => ANJELI – Boh ich stvoril ako inteligentné a slobodné osoby.
Satan a ostatní zlí duchovia, ktorí odopreli sa podriadiť sa Bohu, sú naveky zatratení

Angelologia

Je náuka o anjeloch, sú to nehmotné bytosti, ktoré majú slobodnú vôľu a boli stvorené Bohom, sú vznešenosťou vyššie bytosti ako je človek. Boh stvoril anjelov ako dobrých. V čase skúšky asi 1/3 anjelov odpadla od Boha => týchto anjelov nazývame zlými (diabol, Satan, Antikrist, … ). Množstvo anjelov je obrovské ako popisuje sv. Ján v apokalypse (anjelov je miliardy-miliárd) - anjeli sa od seba odlišujú aj svojou mocou. Teolog Dionýz v 6. storočí rozdelil dobrých anjelov do troch skupín, z ktorých každá má tri zbory:

1.cherubíni, serafíni, trony
2.mocnosti, čnosti, sily
3.kniežatá, archanjeli, anjeli

Vodcom dobrých anjelov je sv. Archanjel Michael – KTO AKO BOH !

Vodcom zlých anjelov je Lucifer – nositeľ svetla. Patril medzi 7 najväčších anjelov, ktorí stáli pred Božou tvárou. Bol najkrajší spomedzi anjelov. Z pýchy odmietol slúžiť Bohu. Sv. Archanjel Michael spolu s anjelmi ich zhodili z neba. Diabol nepozná myšlienky ani budúcnosť, ale vie ju predvídať. Silné stránky Diabla: je oveľa inteligentnejší ako človek, je nesmierne vytrvalý. Slabé stránky Diabla: kde je Boh, tam je bezmocný, nechápe logiku lásky.

Démoni

Démoni – Zlí anjeli. Diabol pozná budúcnosť iba náhodou. Diabol poznal, že Kristus je Mesiáš, ale nepoznal, že je Bohom. Slobodné rozhodovanie diabla, je rozhodovanie medzi zlom a zlom. Zlí anjeli sa vzájomne nenávidia. Diabol je pôvodcom všetkého zlého. Všetci zhrešili naraz dvoma hriechmi: Pýcha a Závisť

Diabol nehreší smilstvom, ale pokúša nás zo závisti. Diabol napáda človeka dvojakým spôsobom:

1. Zvádza nás na hriech
2. Trestá nás za hriechy (Boh to povoľuje)

Prvou príčinou našich hriechov je naša hriešna prirodzenosť, ktorú on využíva na pokušenie. Diabol pokúša k hriechu pôsobením na vnútro človeka ( myšlienky, predstavy, žiadosti,...). Proti zlému, majú ľudia čerpať pomoc z utrpenia Krista. Diabol povie pravdu človeku iba vtedy, aby ho oklamal. Diabol má nad človekom určitú moc, pretože má dedičný hriech a vlastné hriechy. Diabol nech je kdekoľvek, má so sebou peklo.

Vyvolený národ

Židov je asi 15 000 000, z toho 3 mil.v Izraeli, 6 mil. V Amerike a ostatní rozptýlení po svete. Sám Boh => tvorca neba i zeme si vybral Izrael, aby sa dal spoznať aj iným národom. Historia tohto národa sa začína pri odchode z Egypta veľkým dobrodružstvom oslobodenia. Potom Boh uzavrel so svojím ľudom trvalú zmluvu, ktorú nikto a nič nemôže zrušiť. Dal mu zákony, aby ho naučil žiť v spravodlivosti voči Bohu i voči ľudu. Daroval mu zasnúbenú Zem = Kannán. Spravoval ho prostredníctvom sudcov a neskôr kráľov, napomínal ho prostredníctvom prorokov.

Vyvolený národ nazývame:

- Hebreji /človek, ktorý prechádza, kráča/ - Je to meno národa pred jeho usadením v krajine Kannán okolo roku 1235-1210 pred Kristom. Vtedy boli ešte kočovníci.
- Izraeliti (Elohi) /Boh je silný, Boh bojuje/ - Je to jedno z mien Boha. Izrael je meno, ktoré dal Boh Jakubovi. Je to aj meno národa po usadení v Kannáne.

V roku 930 pred Kristom sa Dávidovo kráľovstvo rozdelilo na 2 časti:

severné kráľovstvo – hlavné mesto Samária si ponechalo meno Izrael.
južné kráľovstvo – hlavné mesto Jeruzalem, dostalo meno Júdea.

- Židia /chváliť, oslavovať/ - Po návrate z Babylonského zajatia v roku 536 pred Kristom sa tak začal volať celý národ. Židia počas celých dejín niesli vieru v jedného Boha. Z úcty k Bohu nevyslovovali ani jeho meno.Piliere židovskej viery (Judaizmu):

I. Zákon (tora) – je to písaný zákon, ktorý tvorí 5 prvých kníh Mojžišových (PENTATEUCH). Podstata tohto zákona je obsiahnutá v 10. Božích prikázaniach
II. Chrám – bol iba jeden v Jeruzaleme. Pre židov bol centrom sveta. Prvý chrám bol postavený Šalamúnom v roku 1000 pred Kristom. Znovu postavený bol roku 515 pred Kristom a tretí 20 rokov pred Kristom a stavali ho 80 rokov a zničili ho Rimania v roku 70 po Kristovi.
III. Obriezka – každému chlapcovi 8 deň po narodení obrezali predkožku. Obrad nariadil Boh Abrahámovi a Mojžišovi ako svedectvo zmluvy s Bohom.

Veľkňaz bol predstaveným kňazom. => Pod ním bol správca chrámu a popredný kňaz. => Pod ním bolo 7 chrámových dozorcov. => Pod nimi boli 3 pokladníci, dalej 6800 kňazov, 7200 levitov.

Náboženské skupiny:

zákonníci – boli to odborníci na Boží zákon (toru)
Sv. apoštol Pavol sa učil u známeho učiteľa Gamaliela
farizeji – snažili sa horlivo udržiavať zákon, častokrát len navonok. Medzi ľudmi mali veľkú vážnosť.
Saduceji – bola to náboženská vrstva vplyvných ľudí, bývalých veľkňazov, kňazov a bohatej izraelskej aristokracie. Snažili sa udržať si v národe veľkú moc v spolupráci s Rimanmi. Ľudia ich nemali radi.

Židia nežili iba z minulosti, ale predovšetkým očakávali Bohom prisľúbeného Mesiáša. Kedže mali mylné predstavy o Mesiášovi (oslobodenie spod nadvlády Ríma), Ježiša Krista neprijali.

Ježiš Kristus – Mesiáš

Proroci vedení Božím Duchom zjavovali ľudom Božiu vôľu. Proroctvá sa prevažne vzťahovali na spásu ľudstva, ktoré sa naplní príchodom Mesiáša => Vykupiteľa. Tieto proroctvá (vyše 400) sa vyplnili na Ježišovi. On sám sa často odvolával na proroctvá, ked dokazoval, že je Božím synom, Bohom (Hebrejské slovo Mešiah – znamená olejom pomazaný, V gréčtine Chrestos – čestný, spravodlivý, poctivý). Olejom sa pomazávali králi aj kňazi.

Etapy príchodu Božieho kráľovstva:

1. Rozličné trápenia – zemetrasenia, pohromy
2. Návrat proroka Eliáša – Ján Krstiteľ
3. Príchod Mesiáša sprevádzaného zázrakmi
4. Boj o víťazstvo nad silami zla – vyháňanie zlých duchov, obrátenie hriešnikov, …
5. Založenie Božieho kráľovstva
6. Vzkriesenie mrtvych
7. Boží súd – koniec sveta

Ježiš Kristus sa narodil asi 4-6 rokov pred Kristom za vlády Herodesa Veľkého v roku sčítania ľudu. (Pri určovaní narodenie Ježiša Krista urobil totiž mních Exiguus na prelome 5. a 6. storočia chybu vo výpočtoch.). Židovský historik Josephus Flavius, ktorý žil v roku 37-100 n.l. Napísal o ňom: „V tejto dobe žil múdry človek, zlatý Ježiš, ktorý mal dobrú povesť a bol známy svojimi čnosťami: … Možno to bol Mesiáš, ktorý podľa prorokov konal zázraky.“ Moslimské dokumenty podávajú Ježiša ako proroka, ktorý ohlásil príchod Mohameda (zakladateľa Islamu). Korán píše: „áno, Mesiáš, Ježiš, syn Márie, je prorok Boha, jeho Slovo vložil do Márie, Duch vyžarujúci z neho.“ /IV., 174/. Do tridsiateho roku býval Ježiš v Nazarete a potom ho opustil, prišiel za Jánom Krstiteľom, aby sa dal pokrstiť a takto začal svoje verejné účinkovanie. Zomrel ukrižovaním 14. Nisana za vlády Poncia Piláta medzi rokmi 30-33 po Kristovi

Cirkev

Je spoločenstvo veriacich, ktorí veria v Ježiša Krista a za svoju vidiťeľnú hlavu uznávajú sv. Otca Rímskeho biskupa

Kedy vznikla cirkev?

Nato majú teologovia rôzny názor:

1. Smrťou Ježiša Krista na kríži a jeho vzkriesením
2. Ustanovením Petra za hlavu Cirkvi
3. Zoslaním Sv. Ducha

Cirkev je len jedna

Ježiš Kristus pred svojou smrťou sa modlil k svojmu Otcovi za jednotu Cirkvi. Cirkev sa však počas dejín viackrát rozdelila a preto je jej snahou znovu sa zjednotiť. Toto hnutie v cirkvi sa nazýva EKUMENIZMUS

Cirkev je Svätá

Cirkev je Božsko-ľudská ustanovizeň. To, čo pochádza od Boha je sväté a dokonalé. To, čo je ľudské je nedokonalé. Cirkev má toľko chýb, koľko ich majú ľudia, ktorí ju tvoria. Boh ju ustanovil, preto je potrebná k spáse.

Cirkev je všeobecná.

Je určená všetkým ľudom, rasám, národom sveta všetkých čias.

Cirkev je apoštolská

Je postavená na základe apoštolov, ktorých hlavou je sv. Peter. Terajší pápež Benedikt XVI., vlastným menom Joseph Ratzinger je 265 nasledovníkom sv. Petra

Svätosť

Zmyslom celoživotného úsilia človeka je dosiahnúť, čím vyšší stupeň dokonalosti. Každé bytie má smerovať od možnosti k uskutočneniu (tým, čo môže byť, stať sa tým, čo máme byť). Člověk má využívať svoje schopnosti vo všetkých sférach (vedomosti, fyz. danosti, duševné, duchovno). Aj v duchovnej oblasti sa máme snažiť dosiahnúť čím vyšší stupeň dokonalosti. Ľudia, ktorí dosiahli v duchovnom živote vysoký stupeň dokonalosti, nazývame ich svätými. Svätosť je Boží príkaz: „Buďte svätí, lebo Ja som svätý!“ Lv 1,44. „Vy teda buďte dokonalý, ako je dokonalý Váš nebeský Otec.“ Mt 5,48. Svätí sú tí, ktorí žijú v milosti posväcujúcej, nemajú ťažký hriech a chránia sa aj ľahkého hriechu. Do neba sa dostanú len svätí. Každý svätý dosahuje iný stupeň dokonalosti, to znamená, že v nebi budú svätí používať rôzne stupne blaženosti. Najväčšiu blaženosť a stupeň svätosti dosiahla Panna Mária

Byť svätý znamená, byť nevyhnutne šťastný. Člověk prežíva vo veľkej miere lásku Boha k nemu a takto je člověk schopný obetovať sa pre iných. Byť svätým znamená plniť čím lepšie Božiu vôľu, to nám dáva zmysel a naplnenie života. Svätosť nemá hranice, lebo ich nemá ani láska

Utrpenie

Je dôsledkom hriechu. Utrpenie nie je zlo, aj keď je zlé, lebo môže slúžiť pre dobro človeka. Je iba cestou k cieľu, tak ako bol kríž cestou k spáse človeka.

Každý člověk musí nevyhnutne trpieť. Ak trpíme iba preto, že musíme, utrpenie sa stáva strašným a neznesiťeľným, Kristus však na jednom mieste hovorí: „Moje jarmo je príjemné a bremeno ľahké.“ – ak poznáme zmysel utrpenia, vieme ho prijať a stáva sa pre nás oveľa ľahším. Učí človeka skromnosti. Človek spoznáva svoju obmedzenosť. Je veľmi dôležité aj pre nás samotných, aby sme pomáhali tým, ktorí trpia. Takto sa môžeme učiť znášať utrpenie s vierou. Při utrpení sa človek má spájať s utrpením Ježiša Krista na kríži. Každý člověk trpí zaslúžene ale z Božieho milosrdenstva v oveľa menšej viere ako si to zaslúži. Posilou v utrpení sú: Sviatosti, Modlitba, Sv. Písmo, Kríž, …

APOŠTOLI

Svätý Peter

Povolaním rybár pochádzal z Betsaidy. Menoval sa Šimon. Bol ženatý a býval v Kafarnaume. Patril do najbližšieho kruhu Ježiša Krista. Jediný kráčal po vode. Je účasný na hore Tábor při Kristovom premenení. Vyznával Ježiša jako Mesiáša. Napriek sľubu vernosti Ježišovi, trikrát ho zaprel, ale svoj čin oľutoval. Ježiš mu zveruje vedenie cirkvi. Po Ježišovom nanebovstúpení a po zoslaní sv. Ducha káže celému zhromaždeniu v Jeruzaleme, kde sa obráti 3000 ľudí. Herodes Antipas ho dal uväzniť, ale Peter je v noci zázračne vyslobodený anjelom. V roku 49 sa zúčastňuje apoštolského snemu v Jeruzaleme. Nakoniec odchádza do Ríma, kde za cisára Nera (Nerona) v roku 64 – 67 je ukrižovaný dole hlavou.

Sv. Andrej

Povolaním rybár, bol Petrov starší brat. Patril k učeníkom sv. Jána Krstiteľa. Bol prvým učeníkom, ktorého Ježiš povolal. K Ježišovi priviedol aj svojho mladšieho brata Petra. Hlásal evenjelium při Čiernom mori a v Grécku. Zomrel roku 60 ukrižovaním v tvare písmena X v Achájsku. Je patrónom východnej cirkvi

Svätý apoštol Pavol a evanjelizácia

Pochádzal zo židovskej zámožnej rodiny, ktorá sa usadila v Tarze, kde získal rímske občianstvo. Jeho židovské meno bolo Šavol. Patril k farizejom a bol žiakom slávneho Gamaliela. Ako farizej horlivo prenasledoval kresťanov. Zúčastnil sa aj na kameňoaní sv. Štefana. Neďaleko Damasku ho Boh zhodil z koňa a on uveril v Ježiša Krista, ako Božieho syna. Stal sa jedným z najhorlivejších apoštolov. Bol na troch veľkých apoštolských cestách. Vo východnom stredomorí a v Grécku založil veľký počet kresťanských obcí. Po tretej apoštolskej ceste bol zajatý a odvedený do Ríma. Jako rímsky občan bol prepustený z väzenia, potom navštívil Španielsko, Efez, Krétu, Macedónsko, Grécko. Bol znovu uväznený a odvedený do Ríma, kde v roku 63 za cisára Nera bol odsúdený na smrť sťatím

Jakub a Ján Zebedejovi

Sv. Ján pochádzal z Betsaidy. Bol synom Zebedeja a Salome a mladším bratom apoštola Jakuba. Bol rybár. Najprv bol učeníkom Jána Krstiteľa. Bol prítomný při nejdôležitejších udalostiach Ježišovho života. Patril medzi 3 najbližších učeníkov Ježiša. Jako jediný z apoštolov zostal pod krížom, kde mu zveril Ježiš svoju matku. Po nanebovstúpení Pána žil do zosnutia Bohorodičky v Jeruzaleme. Potom sa presťahoval do Efezu. Za cisára Domiciána bol v okovách odvedený do Ríma. Tu mu dali vypiť jed, ktorý mu neuškodil a tak ho hodili do kotla s horiacim olejom – aj tam ho Pán zachránil. Preto ho poslali do vyhnanstva na ostrov Patmos v Egejskom mori. Tam mal zjavenie – APOKALIPSA. V strarobe okolo seba zhromaždil učeníkov a nadiktoval im svoje evanjelium. Zomrel okolo roku 105 v Efeze.

Sv. Jakub bol starším bratom sv. Jána. Bol ženatý. bol svedkom Kristovho premenenia na hore Tábor. po Ježišovom nanebovstúpení hlásal Evanjelium v Júdsku. Ako prvý z apoštolov podstúpil mučenícku smrť. Herodes Agripa ho dal roku 44 sťať mečom

Júda Tadeáš – apoštol

Bol príbuzným Pána Ježiša. Pripisuje sa mu Júdov list. Hlásal Krista v Arábii, Sýrii, Perzii a Mezopotámii, kde bol okolo roku 80 zajatý pohanskými kniežatami a po mnohých učeniach bol priviazaný na kríži a zastrelený šípmi. Pamiatku sv. Júdu Tadeáša slávime vo východnom obrade 19. Júna

Judáš Iškariotský

Narodil sa v Kariote v Júdsku. Bol jediným apoštolom z Judey. Ostatní apoštoli boli galilejčania, väčšinou z rybári. Judeičania mali administratívny talent, preto sa Judáš stal pokladníkom apoštolov. Jeho meno znamená CHVÁLA. Judáš mal vlastné predstavy o Mesiášovi, jako o vládcovi, mocnárovi tohoto světa. Keď Kristus sklamal jeho predstavy, rozhodol sa ho zradiť za peniaze (30 strieborných). Neskôr si uvedomil svoj čin a pohnutý ľútosťou vrátil peniaze. Jeho ľútosť nebola pravou ľútosťou, ale sebaľútosťou, preto ho viedla k samovražde.

Sv. apoštol Filip

Jeho sviatok slávime 14.11. Pochádzal z Betsaidy a patril k dvanástim apoštolom. Po zoslaní sv. Ducha hlásal evanjelium v Galilei, potom v Grécku, Arábii, Etiópii, Sýrii a Malej Ázii. Jeho kázanie bolo sprevádzane mnohými zázrakmi. Nakoniec bol v Hierapole okolo roku 87 ukrižovaný. Jeho pozostatky boli okolo roku 560 prenesené do Ríma, kde sú uložené v Chráme s 12 apoštolmi. Od 15. 11. Sa začína vo východnom obrade Filipovka.

Sv. apoštol Bartolomej

Jeho sviatky 11.6. a 25.8. Nazýva sa tiež Natanael. Pochádzal z Kány Galilejskej. Patril k 12 apoštolom. Pozoslaní sv. Ducha hlásal evanjelium v Indii a Arménii. v Arménii mu na rozkaz kráľa Astiaga stiahli z tela kožu. Potom ho sťali mečom. Stalo sa to roku 71 dňa 25.8. sa slávi prenesenie jeho pozostatkov z Arménie do města Dara v Mezopotámii. v 6. Storočí sa dostali na Lipárske ostrovy pri Sicílii a v roku 1000 do Ríma

Sv. apoštol Tomáš

Pochádzal z Palestíny. Bol jedným z 12 apoštolov. Odmietol uveriť Kristovmu zmŕtvychvstaniu, pokiaľ sa sám nepresvedčil. Potom pôsobil v Perzii a Južnej Indii, tu pokrstil kráľa Guandafara. V Maliapure obrátil ku Kristovi kráľovú manželku a syna, začo bol prebodnutý kopijami. V tejto časti Indie dnes žije asi 4 mil. Kresťanov malabarského a malankarského obradu, ktorí odvodzujú svoj pôvod od sv. Tomáša. Časť jeho pozostatkov bola neskôr prevezená do Edessy a potom do Carihradu. Počas križiackych výprav bola jeho pravá ruka prenesená do Maďarska. Sviatok slávime 6.10.

Sv. apoštol Matúš evanjelista

Sviatok má 16.11. Iným menom bol Lévi. Bol colníkom v Kafarnaume. Odtiaľ ho Ježiš povolal za apoštola. Po zoslaní sv. Ducha pôsobil medzi židmi v Palestíne a napísal pre nich evanjelium po arménsky. Dnešný text evanjelia je neskorším prekladom. Potom pôsobil v Etiópii, Perzii a Mente. V roku 60. Bol upálený v meste Mirmeny

Sv. Jakub Alfejov, apoštol

Bol synom kafarnaumského colníka Alfea, bratom apoštola Matúša. Patril medzi 12 apoštolov. Po zoslaní sv. Ducha zotrvával v Jeruzaleme. Neskôr odišiel do Gazy. Potom hlásal evanjelium na rôznych miestach. Bol ukrižovaný v meste Ostraein v Egypte. Sviatok slávime 9.10.

Sv. Matej, apoštol

Pochádzal z Betlehema. Patril k 70- tim učeníkom. Po Ježišovom nanebovstúpení bol zvolený za apoštola, namiesto Judáša. Pôsobil v Júdsku a Etiópii, kde podstúpil mučenícku smrť ukameňovaním okolo roku 63. Jeho pozostatky sú uchované v benediktínskom kláštornom kostole v meste Trevír a v Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme.

Sv. apoštol Šimon Horlivec

Jeho sviatok slávime 10.5. Nazývaný Horlivec (z gréckeho „zelotes“ – zelóta – príslušník nacionalistickej skupiny Židov bojujúcich proti Rimanom. Bol jedným z 12 apoštolov. Predpokladá sa, že to bola jeho svatba v Káne Galilejskej, kde Ježiš premenil vodu na víno. Po zoslaní sv. Ducha hlásal evanjelium v Egypte a v Perzii. Zomrel mučeníckou smrťou na kríži.

Presvätá Bohorodička

Narodenie cirkev slávi 8.9. - Skutočný dátum narodenia nepoznáme. Dátum sa objavuje prvýkrát v 5. st. V Jeruzaleme – bol to výnimočný deň posvätenia Baziliky, ktorá podľa tradície bola podľa na mieste, kde sa narodila Bohorodička. Dnes tam stojí Bazilika sv. Anny. Rodičia Bohorodičky sa podľa tradície volali Joachim a Anny (Joachim – znamená príprava na Pána, Anna – znamená milostivá, láskavá). Podľa Jakubovho apokryftného evanjelia, Joachim a Anna boli bezdetní a preto sľúbili, že keď sa im narodí dieťa, dajú ho na výchovu do Jeruzalenského Chrámu. Takto ju ako 3- ročnú obetovali Bohu. V Chráme takto žila asi do 14. roku, kedy sa zasnúbila so sv. Jozefom

SVIATKY:

25.3. slávime sviatok Zvestovania presvätej Bohorodičky, v ktorom si pripomíname zvestovanie archanjela Gabriela Panne Márii, že sa má stať matkou Mesiáša
25.12. slávime sviatok Narodenia Ježiša Krista v Betlehemskej maštali. Panna Mária takto získala titul THEOTOKOS – BOHORODIČKA
15.8. slávime sviatok Zosnutia presvätej Bohorodičky, kedy si pripomíname nielen jej smrť, ale aj vzatie jej tela do neba.
8.12. slávime sviatok Nepoškvrneného počatia presvätej Bohorodičky, kde si pripomíname, že bola od začiatku uchránená od každého hriechu aj od hriechu dedičného

Panna Mária je Matkou Cirkvi a každého veriaceho človeka, lebo nás prijala všetkých pod krížom za svoje deti.