referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bibiána
Štvrtok, 2. decembra 2021
Náboženstvo II. ročník
Dátum pridania: 30.06.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: tommi1
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 320
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 14.7
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 24m 30s
Pomalé čítanie: 36m 45s
 
Zmysel života

Zmysel života nie je iba ho prežiť, ale žiť ho naplno. Ak by sme žili iba preto, aby sme si zachovali život, v ničom by sme sa neodlišovali od zvierat (jedia, pijú, rozmnožujú sa). Človek je viac ako zviera, lebo potrebuje naplňať nie len telesné, ale aj duchovné potreby. Duchovná potreba človeka je žiť večne, byť milovaný a milovať, byť šťastný. Život bez duchovného naplnenia je prázdny, nešťastný a nemôže nás naplniť. Zmyslom života kresťana je dosiahnúť svoj cieľ => večné spoločenstvo s Bohom. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné, aby sme každý deň žili naplno, konali nezištne dobro, plnili Božie prikázania a z celej duše ho milovali.

Veda a viera

Otázka Boha patrila a stále patrí medzi najdiskutovanejšie problémy ľudského umu. Človek hľadá pravdu o jestvovaní a o zmysle svojho bytia. Vtedy sa otvára nevyhnutne otázka Božej existencie. Najväčší myslitelia zápasili s problémom Boha ako: Sokrates, Platon, Aristoteles, Augustín, Tomáš Akvinský (aj ked napísal niekoľko tisíc strán o Bohu, pri smrti povedal, že to má hodnotu slamy). Cirkev podporovala a cenila vedu a vzdelanosť v každom čase. Cirkevní otcovia II.- IV. st. ovládali celú vzdelanosť svojej doby. Okrem kňazov a rehoľníkov sa málokto zaoberal vedou. Rehoľník Rogélius Bako (13.st.) povedal, že sa dá ísť do Azie ak sa budú plaviť na západ od Spanielska. Podľa jeho návodu sa plavil Kolumbus a objavil Ameriku. Rehoľníci 13. storočia, ako Albertus Magnus, sv. Tomáš Akvinský, sv. Bonaventúra dosiahli taký vysoký stupeň vo filozofii, že sú uznávaní do dnešných dní. Cirkev a pápeži zriadovali univerzity a školstvo. Cirkev pestovala viac ako tisíc rokov vedu a umenie. Sv. František Salezský nazval vedu VIII. Sviatosťou. Cirkev neodsudzovala žiadnu prírodovedeckú žásadu. To nám ukazuje, že medzi vedou a vierou niet protikladu. Boh je totiž tvorcom všetkého hmotného i duchovného sveta a je zakladateľom všetkého prirodzeného i nadprirodzeného poriadku, preto si viera a veda nikdy neprotirečí, lebo Boh si nemôže protirečiť. Filozofia skúma hlbšie príčiny prírody a usiluje sa dôjsť až ku konečnej príčine sveta. Zaoberá sa následne aj pravdami, ktoré sú predmetom viery a preto môžu medzi vierou a filozofiou vzniknúť protiklady. Tieto protiklady sú iba zdanlivé, lebo sa omyl postavil proti pravde. Už Cicero tvrdil o systémoch starovekej filozofie, že už niet na svete takej hlúpej veci, ktorú by jeden alebo druhý zdanlivý učenec nevyhlásil za pravdu. Nové filozofické systémy nie sú ničím iným ako obnovením dávno zavrhnutých teorií. Kresťanská filozofia nikdy neprichádza s vierou v Krista do protikladu, ba naopak, filozofia pomáha viere hlbšie a jasnejšieju pochopiť.

Príčina nevery

„Svetlo prišlo na svet, ale ľudia milovali viac tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Lebo každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby neboli odhalené jeho skutky.“ Ján 3,19-20 Tieto slová nám odhaľujú všetky príčiny nevery, aj k nevere človek musí dospieť. Najprv sa človek stane pohanom a potom sa stane nevercom (ateistom => proti Bohu). Človek sa najsamprv postaví do stredobodu svojho sveta. Všetko koná pre seba, aby mal z toho osoh. Tým zaujíma miesto, ktoré patrí Bohu v jeho živote. Neskôr človek zisťuje, že jeho záujmy sa nezhodujú s Božími prikázaniami a začína vznikať nepriaťeľstvo voči Bohu. Človek, aby si ospravedlnil svoje svedomie, žačína útočiť na vieru a obviňuje ju z nezmyselnosti a pod. Človek od malička prirodzene verí Bohu. Deti nemajú problém prijať vieru. Hlavnou príčínou nevery je Ludská Pýcha. Človek chce to, čo mu ponukol diabol v raji. „Budete ako Boh.“ Gn 3,5. Ale tento hriech spôsobuje všetok nerporiadok vo svete. Neveriaci človek nemôže byť v živote šťastný, lebo pociťuje svoju obmedzenosť. Šťastie veriaceho spočíva v istote lásky všemohúceho Boha, ktoý je jeho otcom.

Zachovanie viery

Viera je najväčší poklad života. Kto má vieru, má i všetko ostatné podľa slov Ježiša Krista. „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“ Mt 6,33

PROSTRIEDKY NA ZACHOVANIE VIERY

1. Základné poznanie viery: Poznať učenie cirkvi. Nevedomosť hoc len v jednom bode viery spôsobuje pochybnosti a môže spôsobiť aj odpad od cirkvi a viery.
2. Pokora : K Bohu nevedie iná cesta, ako cesta pokory. „Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.“ Mt 18,3 Uplne dôverovať Bohu, jednoducho prijať to, čo nám Boh dáva, poslúchať ho. Dospelí človek chce byť samostatný od Boha. Pokora človeka sa prejevuje vo vnímaní našej slabosti, krehkosti a hriešnosti.
3. Zivot podľa viery: Pri zachovaní viery je najlepší prostriedok – žiť podľa viery. Ak nežijeme podľa viery naša viera zahynie. „Viera bez skutkov je mrtva.“ Jak 2,26 Zivot viery tvorí v nás čnosť viery.
4. Ochrana pred neverou: Kto sa dobrovoľne vystavuje nevere, pokušeniu a hriechu, postupne sa stáva neveriacim. Najlepšou ochranou pred neverou je chrániť sa od každého pokušenia a posilňovať sa sviatosťami a modlitbou.

Viera a politika

Viera a politika majú spoločný predmet záujmu, a tým je človek.

VIERA(CIRKEV) sa zaoberá celým človekom, nesústreduje sa iba na dušu, alemá v záujme aj jeho telesné potreby.

Dôvod: Duša a telo sú vzájomne nerozlučne spojené. Cirkev dáva človeku určitý svetonázor a štýl života (zachovávanie 10 Božích prikázaní). Aj cirkev sa stará o to, aby ľudia žili v dostatku – charite, misie, sociálne ústavy...

POLITIKA A POLITICI na presadzovanie svojej vôle demokratickom systéme potrebujú podporu ľudí (hlasy voličov). Voľbami v demokratickom systéme odovzdávame moc politikom, ktorí môžu rozhodovať o smerovaní nášho štátu.

Stred medzi cirkvou a politikou vzniká nie v boji o moc, ale v morálnych hodnotách

Aj keď cirkev sa priamo nezapája do politiky, každý veriaci má morálnu povinnosť ísť voliť. Cirkev podporuje kresťanov, aby išli do politiky a presadzovali morálne hodnoty pre blaho človeka.

Moderné bludy

„Tam, kde nie je viera, tam je povera“ ľudové príslovie. Povery vznikajú z nedostatku viery. Aj neveriaci človek má potrebu veriť v niečo, čo je nad ním. Preto ľudia veria v: osud, šťastie, vo hviezdy, v horoskopy, v sny a podobne... Takto sa človek zbavuje zodpovednosti nad svojím životom. Z nespokojného života obviňuje hviezdy, osud, iných ľudí.... Tým neveriaci človek sám dokazuje, že je veriacim, lebo verí v nadzmyslové skutočnosti, ktoré sa nedajú nijako rozumne dokázať.

Vplyv médií na život kresťana

Médiá veľmi ovplyvňujú názory a morálne hodnoty človeka. Aj v pozitívnom aj v negatívnom zmysle. Aká je príčina vzniku médií? Prvotnou a hlavnou príčinou vzniku médií – najmä súkromných je vytvoriť zisk. Pravda, ktorá nieje zaujímavá je pre mnohé média úplne nepotrebná. Naopak médiá hľadajú senzácie, ktorej častokrát sú polopravdami alebo sú vymyslené.

Média, ktoré najviac ovplyvňujú človeka: TV, Internet, noviny, časupisy, bulvár, rádio. Častokrát nám média vnucujú svoje názory, a tak spôsobujú spoločnosti, že mnohí ľudia prestanú premýšľať a prijímajú iba ponúkané názory.

Božie Zjavenia

Boh sa ľudom zjavuje v celých dejinách ľudstva. Toto zjavenie je zachytené vo Svätom Písme.

Stalo sa všetko presne tak, ako je to tam opísané?

Pravda vo Svätom Písme sa podáva rôznymi spôsobmi:

Texty historické – ktoré presne opisujú udalosti
Texty prorocké – sú to predpovede, ktoré sa splnili alebo sa splnia
Texty básnické – kde pravda je vyjadrená v básnickej podobe.

Duch Svätý vnikol posolstvo, a autori ho vyjadrili v duchu doby svojím vlastným štýlom.

Najstarší rukopis Starého Zákona je z 2. storočia pred Kristom.
Najstarší rukopis Nového Zákona je 10-50 rokov po originále okolo roku 100 n.l.

Sväté Písmo –je aktuálna kniha, lebo je živá, aj v dnešnej dobe. Boh sa cez ňu prihovára všetkým ľudom aj dnes.

Ateizmus

Príčiny- hlavnou príčinou vzniku ateizmu v človeku je jeho hriešna prirodzenosť, ktorá sa bez neustavného konania dobra degraduje.

Bez Božej pomoci (milosti) a nášho úsilia nemôžeme byť dobrý, lebo ľahšie je pre nás konať zlo ako dobro. A tak hlavnou príčinou ľudského ateizmu je hriech, ktorému človek bez milosti Božej nedokáže odolať. Tento hriech nielenže nás strháva do záhuby, ale stavia nás proti Bohu. Robí ho nepriateľom Boha.

Aj keď človek tvrdí, že v Boha neverí, nezmyselne bojuje proti nemu a tak dokazuje, že verí v jeho existenciu, ale ho nenávidí. Preto má plnú zodpovednosť za svoje rozhodnutie.

Hedonizmus

HEDONIZMUS – je pôžitkársky štýl života človeka. Človek žije iba pre momentálny pôžitok. Napr.: jeme aj ked nie sme hladní, spíme, aj ked to nepotrebujeme... Odpočinok a zábava je zmyslom môjho života. Nekonáme to, čo máme, ale to, čo sa nám chce. Nepríjemné veci sa z nášho života snažíme odstrániť akýmkoľvek spôsobom (alkohol, cigarety,...). Človek žije svoj život iba povrchne a bojí sa premýšľať sám o sebe. Taký život človeka ho nemôže urobiť šťastným z týchto dôvodov: človek nemôže mať všetko, čo si zmyslí, aj keby mal všetko, o všetko raz príde. Duchovné potreby človeka sa nemôžu uspokojiť hmotou. Výsledkom takéhoto života je presný opak toho, čo sme chceli: nešťastie, zúfalstvo, prázdnota

Stvorenie sveta a človeka

Kto biblickú správu o stvorení číta srdcom, nájde v tomto oslavnom speve pravdu: Boh stvoril všetko z lásky k nám. Autor biblickej správy o stvorení sveta šiestimi dňami vyjadril postupnosť stvoriteľského diela básnickou formou prejavil jeho bránu a vznešenosť.

Človek – je vrcholom a korunou všetkých stvorených bytostí vo viditeľnom svete, ľudské pokolenie, ktoré sa začína stvorením muža a ženy, korunuje celé dielo stvorenia, obaja majú ľudskú prirodzenosť, rovnako muž aj žena, obaja boli stvorení na Boží obraz.

K pravdám viery patrí, že jestvujú duchovné nehmotné bytosti => ANJELI – Boh ich stvoril ako inteligentné a slobodné osoby.
Satan a ostatní zlí duchovia, ktorí odopreli sa podriadiť sa Bohu, sú naveky zatratení

Angelologia

Je náuka o anjeloch, sú to nehmotné bytosti, ktoré majú slobodnú vôľu a boli stvorené Bohom, sú vznešenosťou vyššie bytosti ako je človek. Boh stvoril anjelov ako dobrých. V čase skúšky asi 1/3 anjelov odpadla od Boha => týchto anjelov nazývame zlými (diabol, Satan, Antikrist, … ). Množstvo anjelov je obrovské ako popisuje sv. Ján v apokalypse (anjelov je miliardy-miliárd) - anjeli sa od seba odlišujú aj svojou mocou. Teolog Dionýz v 6. storočí rozdelil dobrých anjelov do troch skupín, z ktorých každá má tri zbory:

1.cherubíni, serafíni, trony
2.mocnosti, čnosti, sily
3.kniežatá, archanjeli, anjeli

Vodcom dobrých anjelov je sv. Archanjel Michael – KTO AKO BOH !

Vodcom zlých anjelov je Lucifer – nositeľ svetla. Patril medzi 7 najväčších anjelov, ktorí stáli pred Božou tvárou. Bol najkrajší spomedzi anjelov. Z pýchy odmietol slúžiť Bohu. Sv. Archanjel Michael spolu s anjelmi ich zhodili z neba. Diabol nepozná myšlienky ani budúcnosť, ale vie ju predvídať. Silné stránky Diabla: je oveľa inteligentnejší ako človek, je nesmierne vytrvalý. Slabé stránky Diabla: kde je Boh, tam je bezmocný, nechápe logiku lásky.

Démoni

Démoni – Zlí anjeli. Diabol pozná budúcnosť iba náhodou. Diabol poznal, že Kristus je Mesiáš, ale nepoznal, že je Bohom. Slobodné rozhodovanie diabla, je rozhodovanie medzi zlom a zlom. Zlí anjeli sa vzájomne nenávidia. Diabol je pôvodcom všetkého zlého. Všetci zhrešili naraz dvoma hriechmi: Pýcha a Závisť

Diabol nehreší smilstvom, ale pokúša nás zo závisti. Diabol napáda človeka dvojakým spôsobom:

1. Zvádza nás na hriech
2. Trestá nás za hriechy (Boh to povoľuje)

Prvou príčinou našich hriechov je naša hriešna prirodzenosť, ktorú on využíva na pokušenie. Diabol pokúša k hriechu pôsobením na vnútro človeka ( myšlienky, predstavy, žiadosti,...). Proti zlému, majú ľudia čerpať pomoc z utrpenia Krista. Diabol povie pravdu človeku iba vtedy, aby ho oklamal. Diabol má nad človekom určitú moc, pretože má dedičný hriech a vlastné hriechy. Diabol nech je kdekoľvek, má so sebou peklo.

Vyvolený národ

Židov je asi 15 000 000, z toho 3 mil.v Izraeli, 6 mil. V Amerike a ostatní rozptýlení po svete. Sám Boh => tvorca neba i zeme si vybral Izrael, aby sa dal spoznať aj iným národom. Historia tohto národa sa začína pri odchode z Egypta veľkým dobrodružstvom oslobodenia. Potom Boh uzavrel so svojím ľudom trvalú zmluvu, ktorú nikto a nič nemôže zrušiť. Dal mu zákony, aby ho naučil žiť v spravodlivosti voči Bohu i voči ľudu. Daroval mu zasnúbenú Zem = Kannán. Spravoval ho prostredníctvom sudcov a neskôr kráľov, napomínal ho prostredníctvom prorokov.

Vyvolený národ nazývame:

- Hebreji /človek, ktorý prechádza, kráča/ - Je to meno národa pred jeho usadením v krajine Kannán okolo roku 1235-1210 pred Kristom. Vtedy boli ešte kočovníci.
- Izraeliti (Elohi) /Boh je silný, Boh bojuje/ - Je to jedno z mien Boha. Izrael je meno, ktoré dal Boh Jakubovi. Je to aj meno národa po usadení v Kannáne.

V roku 930 pred Kristom sa Dávidovo kráľovstvo rozdelilo na 2 časti:

severné kráľovstvo – hlavné mesto Samária si ponechalo meno Izrael.
južné kráľovstvo – hlavné mesto Jeruzalem, dostalo meno Júdea.

- Židia /chváliť, oslavovať/ - Po návrate z Babylonského zajatia v roku 536 pred Kristom sa tak začal volať celý národ. Židia počas celých dejín niesli vieru v jedného Boha. Z úcty k Bohu nevyslovovali ani jeho meno.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.