Hermasov Pastier

Najväčší spis z čias apoštolských otcov, známy pod názvom Pastier, ktorého pôvodca sám sa nazýva Hermasom. Pochádza približne z roku 140 – 154.

Hermas bol bratom pápeža Pia I. (140 – 154). Starí spisovatelia si Pastiera vysoko vážili a videli v ňom Bohom inšpirovaného proroka, preto Pastiera zaradili medzi kánonické spisy. Ale už sv. Atanáz ho vylúčil spomedzi svätých kníh, hoci uznal jeho cenu, obzvlášť pre katechézu. Dôležitosť Pastiera, najmä ohľadom sviatosti pokánia, je všeobecne uznaná. Pastier je písaný apokalyptickou formou. Delí sa na dve časti: 1. Prvá časť má 5 videní, 2. Druhá časť obsahuje 12 príkazov a 10 podobenstiev.

Hermas podáva vo svojom diele vlastný životopis. Hovorí, že bol otrokom. Neskoršie bol prepustený a stal sa v Ríme obchodníkom. Zadovážil si značný majetok, hoci nie vždy dovoleným spôsobom. Ale majetok neslúžil k dobru ani jemu, ani jeho rodine. Manželka bola príliš jazyčná. Deti počas prenasledovania zapreli vieru a zradili aj svojich rodičov. Boží trest ho neminul. Stratil majetok a žil vo veľkej biede v blízkosti Ríma, obrábajúc malý kúsok poľa. Tu dostal zjavenie od anjela, ktorý mu súčasne nariadil, aby to všetko napísal. Je možné, že životopisné údaje si len vymyslel, aby jeho dielo bolo pútavé.

Vo videniach sa mu zjavuje Cirkev jako matróna v bielych šatách a vyzýva Hermasa, aby hlásal pokánie. V 3. videní sa mu zjaví Cirkev v podobe mohutnej veže, okolo ktorej ležia rozhádzané kamene. To sú veľkí hriešnici, ktorí musia byť sviatosťou pokánia vstavaní do veže. V 5. videní sa mu zjaví anjel v podobe pastiera (odtiaľ názov knihy) a nariadi mu, aby spísal príkazy a podobenstvá a v živote sa podľa nich riadil. Príkazy sú praktickou mravoukou a sú obšírnejším výkladom Dekalógu. Podobenstvá obsahujú poučenia a povzbudenia k rozličným cnostiam. V 5. podobenstve je reč o pôste. Pastier sa pýta Hermasa, prečo neprišiel skôr. Hermas odpovedá, že sa musel postiť. Pastier mu odpovedá, že opravdivý pôst pozostáva v chránení sa od hriechu.