História

- po r. 610- vznik islámu v Mekke
- do vtedy- druh starého semitského nábož.- svätine rôznych bohov a bohýň (viera v najvyšieho boha Alláha); bolo tam rozšírné kresťanstvoa judaizmus; v Mekk stála svätyňa Ka´ba- staroblé pútnické miesto, rozvoj obchodu

Muhammad

- narodil sa v Mekke okolo r. 570
- 610 začal veriť, že dstva zvestvnia od Boha (nskôr spísané Korán)- Boh je jediný (Alláh, je všemohúci, milosrdný a riadi beh vecí, v súdny deň bude súdiť ľud podľa ich skutkov posiea ich do neba alebo do pekla
- pohneval si kupov z Mekky
- 622 Mohammed a jeho stúpenci odišli do Medíny (odchod- hidžra- začiatok nevej éry islám)- tu sa sformulvali rituálne formy
- 630 dobyl Mekku- mal dostatočnú xilu na vedenie štátu
- 632- zomrel
- zanechal po sebe náboženstvo aj štát( federácia kmeňov)

Abu Bakr

- jeho nástupca- 1. kalifa (chalifa- nástupca, zástupca)
- Omar, Osman- 1.etapa výbojov (džihád- výpravy do okolitých krajín-viac koristnícke jako misijne)
- ku Konštantinopolu (Istanbulu), na V až do Pakistanu- miestne obyv.- chránené menšiny (spravovali vlastné vnútorné záežitosti, ale platili dane) iba „ľudia knihy“- verili v jedného Boha, Židia a kresťania
- vnútorná nejednotnosť- boj o moc=2 skupiny: šíti- za kalifa uznávajú len priamych potomkov Muhammeda, Ali- zať a nevlastný syn Muhammeda, potom moc prešla na šítckých vdcov; sunniti= pr určovaní hlavy moslimov sa opierajú o súhlas väčšiny moslimov; (charžovci- ktokoľvek duševne a fyzicky zdravý)
- na trón natupuje Mu´ávija- dynastia Umajjovcov (Sunnita), ďalše výboje
- dynastia Abbásovcov- veľká rozloha ríše (od Španielska, cez S Afriku, Arabský polostrov až po Indiu)
- potom rozšírenie feudalizmu= rozpad ríše na menšie kalifáty, emiráty a štáty
- 14. stor. vpád Osman. Turkov
- 16. stor. Arabská ríša je pripojená k Osmanskej ríši

Islám

- podriadenie sa Božej vôly
- rozdelenie: Sunniti- 85%
- nik nemôž byť nástupcom Muhammeda (najväčší z prorokov a je posledný) pokiaľ ide o jeho prorocké vlastnosti
-  kalifa určujú voľbou z mužou z kmeňa Kurajš (aj Muhammed)
- vodca vriacich- až ekundárna fukcia
- Ši’a- väčšina v Iráne
- immám- hla.postava- bola mu daná schopnosť vnuknutia a neomylného výkladu Koránu
1. immám bol Alí- šíti veria, že zdedil Muhammedove „duchovné schopnosti“ (wiláju)- tieto schopnosti Alí preniesol na svojích synov a tak to bude až do konca čias

Sufizmus- spojenie šítskho a sunitského presvedčenia
- zakladá sa na láske k Bohu- ľudské úsilie je nedokonalé ak nie je naplnené božskou láskou
- sufi- osoba kt. srdce je očistené od nečistôt tohoto sveta
- mutasawwif- ten, čo sa pokúša stať súfi
- 1. stúpenci- „ľudia lavice“ (ahl as-suf-fa)- ustavične s modlili- uynávajú aj proroka Ježiša (Ísá bin Marjan- syn Márie)
popri bhoslužbe aj iné formy uctievania: tiché opakovanie Božich mien, spievaie piesní na chválu proroka Muhammada, hudba +tanec (derviši)

Korán

- slovo Božie
- zostavil ho 1. kalifa Abú Bakr
- je to posledné a dokonalé zjavenie, kt. Zvestoval prorokovi Muhammadovi archaniel Gabrie. Tieto zjavenie mal v západnej Arábii v rokoch 610-632.
korán- „recitovať“, „čítať“
- kapitoly sa rozdlujú na tie z Mekky (kritizuje situáciu v Mekke- bezbožnosť, soc. nespravodlivosť, …) a z Mediny (Muhammed vodce, právne otázky, vytváranie štát. Štruktúr,...)
- 114 kapitol (súra)- prvá /otváracia súra- Fatiha
- názov kapitol vystihuje tématiku kapitoly (napr. Ženy, jaskyňa,...)
- základnou jednotkou kapitoly je verš (aja)- spolu 6200 veršov
- basmala- uvádza každú súru (až na jednu výnimku): „V méně Boha milosrdného milostivého.“
posvätná aj svetská kniha
- šarí’a- systém božieho práva,kt. Riadi bohoslužby, rituály, správanie a právne věci (obchodné zmluvy, otázky manželstva, rozvodu, dedičstva)
- koránu sa nesmú dotknúť mslimovia, kt. nevykonali rituálne umývanie a nemoslimovia (zákaz sa netýka prekladov)
- Ilm a fikh- veda a Koráne; álim-učenec, kt. sa celý život venuje štúdiu Koránu (al-Azhar v Káhire- najváženejšia inštitúcia álimov)