3.6 Dokedy ešte?

Dnešný kresťanský svet reaguje extrémne podráždene, keď sa niekto iba letmo odváži ich pripomenúť ich intoleranciu, ktorá sa už tiahne dejinami ako červená niť celé dve tisícročia. Táto zapríčinila za to dlhé obdobie milióny obetí na ľudských životoch a aj v dnešnom svete je priemerne 40 krvavých konfliktov na svete, kde je dôvodom náboženská neznášanlivosť. Fanatickí a bigotní kresťania všetkých, čo sa odvážia kritizovať ich dogmy a názory, označia ihneď za nepriateľa nie len náboženstva, ale celého ľudstva. Zabúda sa na to, že ľudstvo sa môže poučiť iba zo svojich historických skúseností. Základnou takouto skúsenosťou je, že všetky náboženstvá prispeli k rozdeľovaniu ľudstva na vzájomne znepriatelené tábory, ktoré až do dnes vyúsťujú vo vzájomnú nenávisť a vyvražďovanie “tých druhých“

Pri tvorbe európskej ústavy, ktorú vypracováva Konvencia EU na čele s jej prezidentom Valery Giscard d’Estaingom, používala katolícka cirkev široko rozvetvené nátlakové prostriedky pri presadzovaní zmienky o bohu a kresťanstve. Pravda, tieto nátlakové akcie sa neobišli ani bez pozornosti sekulárne orientovaných občianskych a politických síl, ktoré sa usilovali vyvážiť jednostranné kresťanské zafarbenie budúcej ústavy. Napokon návrh preambuly bol napriek týmto protichodným názorovým stretom už vypracovaný a hovorí sa v ňom:

(Citácia) „S vedomím, že Európa vytvorila civilizáciu, že jej obyvatelia prichádzajúci v postupných vlnách počnúc od prvotných čias ľudstva, postupne vyvinuli hodnoty, ktoré sú základom humanizmu, rovnosti jednotlivcov, slobody, rešpektovania rozumu. Čerpajúc inšpiráciu z kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva Európy, ktoré bolo spočiatku pestované gréckou a rímskou civilizáciou, charakterizovanou duchovnou pohnútkou vždy prítomnou v tomto dedičstve a neskôr filozofickými prúdmi Osvietenstva.

Veriac, že Európa má zámer pokračovať po tejto ceste civilizácie.......“ (koniec citácie )

Katolícka Biskupská konferencia EU (COMECE) okamžite spustila náreky nad vynechaním „kresťanských a božích prínosov“ do Európskej civilizácie. Kardinál Roberto Tucci, vedúci Rádia Vatikán to označil ako „urážku rozumu“ a tvrdil, že tvorcovia textu nemali odvahu priznať vplyv kresťanstva na európsku civilizáciu. Noviny Il Corriere della Sera citovali vysokého hodnostára, ktorý sa vyjadril, že tento text je „neuveriteľný“. Aj delegácia Slovenskej republiky sa usilovala presadiť do textu výrok:“, že Boh je jediným zdrojom pravdy, spravodlivosti dobra a krásy“, čo zaiste vyznieva až dojemne krásne (pravda pre tých, čo tomu naozaj veria, a ktorých je iste na svete veľa). Napokon všetky tieto nátlaky prinútili aj konvenciu, aby vynechali z preambuly zmienku o („pohanskej“) grécko-rímskej civilizácii a o osvietenstve, upravený návrh znie takto:

„S vedomím, že Európa vytvorila civilizáciu, že jej obyvatelia prichádzajúci v postupných vlnách počnúc od prvotných čias ľudstva postupne vyvinuli hodnoty, ktoré sú základom humanizmu, rovnosti jednotlivcov, slobody, rešpektovania rozumu. Čerpajúc inšpiráciu z kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva Európy, ktorá bola vždy prítomná ako jej dedičstvo a včlenila do života spoločnosti centrálnu úlohu ľudskej bytosti a jej nedotknuteľné a neodcudziteľné práva a rešpektovanie zákona, ….“

Teda ako vidíme, („pohanská“) grécko-rímska civilizácia sa vytratila a vytratilo sa aj osvietenstvo. Čo vadí katolíckej hierarchii na formulácii preambuly odvolávajúcej sa na Grécku a Rímsku kultúru a na osvietenstvo a prečo? V preambule vyzdvihovaná grécka a rímska civilizácia je v očiach kresťanstva pohanská kultúra a preto „kacírstvo“. Veď preto ich kresťania vyhubili, a trvalo to až do 18. storočia, kedy napokon zvíťazil ľudský rozum a vzniklo osvietenstvo. Bolo to práve to prelomové hnutie, ktoré uznáva svetské hodnoty, a silu ľudského rozumu. Umenie, ktoré vytvorili starovekí („pohania“) Gréci a Rimania, nádherné sochy, nádherná harmónia tela a ducha boli pochované kresťanstvom v Európe na plných 14 storočí, keď až Renesančné hnutie začalo obnovovať krásu Grécko-rímskeho umenia. Aj dnes v dvadsiatom prvom storočí sa nájdu na Slovensku vysokí cirkevní hodnostári, ktorí tvrdia, že osvietenci sú “mŕtvoly, ktoré zahatávajú cestu“. (možno, že im zahatávajú, avšak cestu pokroku ľudstva otvorili cestu práve oni). Prínosy náboženstiev, teda všetkých - nie len kresťanstva v historickom kontexte boli nesporné v tom, že pomáhali vytvárať súdržnosť medzi členmi kmeňa, neskôr medzi obyvateľmi mestských štátov a napokon aj národov, ktoré sa postupne vyvíjali. Prispievali aj k umeniu, ktoré bolo však žalostne jednostranné. Tak kresťanská Európa nepoznala tisíc štyristo rokov nič iného, než obrázky rôznych anjeličkov, svätcov a Panny Márie s Jezuliatkom. (Toto zabrzdenie umenia na štrnásť storočí dnes charakterizuje hierarchia ako prínos do európskej kultúry!). No treba pripustiť, že architektúra vytvorila diela obdivuhodné, ktoré sa stali naozaj pokladom kultúry. Toto však nebolo zásluhou cirkvi, ale ľudského talentu. Avšak tragédiou toho obdobia bolo, že jediný, kto si to mohol dovoliť zaplatiť, bol Rím. Keby mal peniaz niekto iný, dal by si postaviť hocičo, hocikde, na hocijaký účel a nie iba na jednostranné propagovanie tej istej ohranej pesničky.

Cirkev pokračuje vo vyciciavaní ľudí a štátov. Keby sa už konečne presadila odluka cirkvi od štátu, je viac než isté, že veriacich bude zrazu o polovicu menej. Komu by sa chcelo udržiavať pri živote takúto zbytočnú inštitúciu?

I keď sa cirkev v súčasnosti snaží pomocou rehoľných sestier a rádov pomáhať druhým v núdzi, je to len kvapkou v mori z finančných možností, ktoré má k dispozícií. Takisto misijné cesty a pokresťančovanie sveta sú plytvaním peňazí na vec úplne nepotrebnú s nízkou úspešnosťou prilákania nových veriacich.

Dnes sa umierajúca cirkev snaží z posledných síl udržať pri živote. Sú ochotní zapredať aj boha, len aby sa udržali pri moci. Bez okolkov menili názory a tvrdenia, keď sa dokázalo, že nemajú pravdu. Správajú s,a akoby sa nikdy nič nestalo a odmietajú si priznať vinu, vyhovárajúc sa, že sa to stalo v minulosti a že jednoducho taká bola doba. Veď tú dobu vytvorili oni a sú zúfalí z toho, že nenávratne stratili svoje postavenie, a tak sa snažia zubami nechtami udržať to, čo im zostalo.

Veľmi úsmevné sú prípady, keď sa novinári pýtajú cirkevných hodnostárov na otázky spojené s vedou, kde sa snažia rôznymi klamstvami vymotať. Zlatý klinec bola odpoveď jedného biskupa na otázku, čo by spravil, keby stretol mimozemšťana. (Podľa cirkvi existuje život len na tejto planéte, viď Bruno). Odpoveď znela: „Opýtal by som sa ho, či pozná 10 božích prikázaní.“ Táto veta podľa môjho názoru hraničí so správnymi odpoveďami na prijímacích pohovoroch do blázinca.

Aj napriek dôslednému výberu budúcich božích služobníkov a možno práve preto, sa vyskytujú rôzne úchylky aj v radoch kňazov a v oblasti najviac tabuizovanej – sexualite. Vatikán dokonca nariadil biskupom po celom svete, aby utajovali prípady sexuálneho zneužívania malých chlapcov. Týždenník Observer získal z tajného vatikánskeho archívu 40 rokov starý dokument, ktorý nesie pečať pápeža Jána XXIII. Tento dokument bol rozposlaný všetkým katolíckym biskupom po celom svete. V roku 2001 kardinál Ratzinger informoval svojich podriadených, že tento dokument je stále platný a pod hrozbou exkomunikácie im kázal ho dodržiavať. Takisto žiadal od obetí prisahať, že o zneužívaní budú mlčať. Tým, že sa cirkev snaží ututlať tieto škandály a chráni svojich kňazov, sa dopúšťa trestného činu nadržiavania, ktorý každý civilizovaný štát (okrem Vatikánu) stíha podľa zákona. Náš trestný zákon o tom hovorí takto:

§ 166
Nadržovanie
(1) Kto páchateľovi trestného činu pomáha v úmysle umožniť mu, aby unikol trestnému stíhaniu, trestu alebo ochrannému opatreniu alebo ich výkonu, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo peňažným trestom...

Perličkou sú rozumy, ktoré každú chvíľu posiela svetu černokňažník z Vatikánu. Sú to výzvy na zastavenie bojov, pomoci hladujúcim a tolerancií. Ďalej sú to odporúčania chrániť životné prostredie a návrhy, čo by sa malo zlepšiť v ekonomickej oblasti. Takisto zakazujú rôzne výdobytky medicíny a vedy. Čo si milí kresťania nevidia ďalej od nosa? Nech sa už konečne pozrú na svoje dejiny z inej knižky ako Biblia a zistia, koľko zla vykonali, a potom nech radia a poučujú. Môžu ďakovať bohu, že tá ich prehnitá inštitúcia ešte stále existuje a nieto ešte niečo slávnostne svetu vyhlasovať. Človeku sa až rozum zastavuje, ako je to možné, že tu kresťanstvo ešte stále je a takto mohutne sa propaguje. Propagovať nacizmus, alebo iný mocenský mechanizmus nedodržiavajúci ľudské práva je v našej krajine zakázané. Prečo je teda kresťanstvo stále povolené? Veď cirkev napáchala oveľa viac zla a zabila viac ľudí ako Hitler, ba dokonca viac ľudí ako zomrelo počas II. svetovej vojny.