Piata cesta
Vychádza z poriadku vecí. Niektoré veci, ktoré nie sú schopné rozumového poznania, vo svojom konaní smerujú k cieľu. Niektoré fyzické bytia sa preto správajú tak, akoby poznali cieľ a chceli ho dosiahnuť; robia to vždy tým istým spôsobom. Napríklad lastovička si vždy stavia hniezdo tým istým spôsobom s cieľom priviesť na svet mláďatá. Zvieratá majú inštinkt, ktorý ich vedie správať sa určitým spôsobom. Ako sa dá vysvetliť tento inštinkt? Táto schopnosť musí odniekiaľ pochádzať (ako aj letiaci šíp musí byť vystrelený z nejakého luku): existuje preto Inteligentné Bytie, ktoré všetky veci vedie k určitému cieľu: a všetci ho volajú Boh.
Treba si uvedomiť ešte jednu vec: v týchto piatich cestách Tomášovi nešlo o dokázanie Boha Stvoriteľa. Naopak, prichádza k Nehybnému Hýbateľovi, k Nezapríčinenej Príčine, atď. Prečo teda vždy končí slovami „ ktoré všetci volajú Boh“?
Chce tým povedať, že to, čo je nezapríčinené, čo je nehybné, ľudská myseľ volá Boh. Ak by Tomáš chcel vo svojich cestách dôjsť k Bohu Stvoriteľovi, netrápil by sa potom toľko ďalej, aby bližšie špecifikoval atribúty Boha.
Atribúty
Päť ciest teda prináša päť rozličných atribútov tej skutočnosti, ktorú všetci volajú Boh: Nehybný Hýbateľ, Nezapríčinená Príčina, Nevyhnutné Bytie,...
Tieto atribúty nám dávajú poznať Božie vlastnosti. Je tu však otázka, či neexistuje taký atribút, ktorý by bol základom všetkých ostatných. Tomáš ho nachádza v skutočnosti, že Boh sám je Impus Esse subsistentens- Boh je bytnosť (bytie). Od Aristotela Tomáš prevzal učenie o možnosti a akte, uskutočnení. Ale to, čo nenachádzame u Aristotela je použitie tohto učenia pre zdokonaľovanie bytia. Tomáš však jasne videl, že najvyššia dokonalosť je bytie. Ak by nebolo tejto dokonalosti, nič by nebolo. Všetky ostatné dokonalosti sú vzhľadom k bytiu len možnosťou; bytie je najvyšším aktom.
V každej veci rozlišujeme jej esenciu, (bytnosť, alebo to, prečo tá vec je to, čo je ) a jej bytie (esse, alebo to, čo existuje). Bytnosť je vzhľadom k bytiu v možnosti, pretože je to práve bytie, ktoré uskutočňuje bytnosť. Preto tak ako akt je odlíšený od možnosti, aj bytie ja odlíšené od bytnosti. Tak je tomu v každom skutočnom konečnom bytí .
U Boha, a tým sa vrátime k Tomášovi, je to inak. V Bohu neexistuje bytnosť uskutočnená bytím od nej odlišným, ale v Bohu bytie a bytnosť sa identifikujú (=). Bytnosť je bytie a naopak. Neexistuje v ňom žiadna možnosť, Boh je čistý akt, čisté uskutočnenie.
Tento čistý akt je čisté Bytie. Neznamená, že Boh je bez bytnosti, ale medzi nimi je znamienko =. To znamená to Ipsum Esse subsistens.
Ak Boh je čistý akt, nasleduje, že Boh je nekonečný a jediný. Nekonečný, lebo jeho bytie nevyjadruje obmedzenie, limit, nehovorí, že je to, alebo tamto, ale hovorí, že je Bytie. Napr. bytie človeka je limitované nie preto, že je bytie, ale preto, že uskutočňuje konkrétnu bytnosť, bytnosť človeka a nie bytnosť kameňa. Ale ak nemusí uskutočňovať žiadnu bytnosť, je nekonečný, nič ho nelimituje, a taký je práve Boh.
Je potom samozrejmé, že to, čo je nekonečné, je aj jediné, pretože dve nekonečné bytia na tej istej úrovni je nemožnosť.
Ďalšie atribúty Boha
Boh je Bytie nemenné. Boh, nakoľko je čisté uskutočnenie, nemá žiadnu možnosť, a preto je nemenný. Meniteľnosť totiž znamená prechod od možnosti k uskutočneniu. Boh je Bytie večné. Boh je mimo času, pretože čas je spojený s nemeniteľnosťou a povedali sme, že Boh je nemenný. Boh je Bytie dokonalé. Účinok nemôže prevyšovať svoju príčinu. Nik nedá, čo sám nemá. Prvé bytie je úplne dokonalé, pretože keby mu chýbala čo len jediná dokonalosť, znamenalo by to, že niečo má a niečo nemá, čiže sú v ňom čiastky. Pretože v Prvom Bytí čiastok niet, lebo je jednoduché, musí mať všetko, musí byť absolútne dokonalé.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie