A preto poznáme
-fyzické zlo - strata dobra vo veciach alebo v človeku, ktoré nezávisí od morálneho poriadku. Prináleží telesnému poriadku a vyvoláva bolesť.
-morálne zlo - nedostatok poriadku, je to slobodné a chcené porušenie poriadku ktorý uložil Boh a voláme ho chyba alebo hriech.
Vina je porušenie vyššieho zákona rozumovým stvorením a to slobodne a dobrovoľne. Trest je to fyzické alebo morálne zlo ktoré je uložené rozumovému stvoreniu ako trest za vinu.
Aurélius Augustín hovorí o morálnom zle nasledovne: spôsobuje ho rozumové stvorenie zlým používaním slobodnej vôle ktorá mu bola daná od Boha. Nepriamo teda zlo pochádza z vôle. V každom prípade Boh nie je zodpovedný za toto zlo. Znamená zneužitie slobody, ktoré človek dostal od Boha. Treba si uvedomiť, že téma zla je najčastejším argumentom v prospech ateizmu.
Ateizmus sa stavia proti židovskému, kresťanskému náboženstvu. Preto aj riešenie problému zle budeme sledovať len v tomto okruhu. Zoberme si napríklad smrť. Po prvom nahliadnutí konštatujeme že smrť je zlo. Je ním v skutočnosti ak pod smrťou si predstavujeme úplný koniec a rozpad človeka. Podľa kresťanského a židovského náboženstva smrť neznamená absolútne zlo a už vôbec nie zničenie ľudskej osoby. Znamená vývojový stupeň procesu. Ak budeme tvrdiť že smrť je zničenie človeka, tak potom pre človeka znamená katastrofu. A potom by všemohúci a dobrotivý Boh musel stvoriť takýto katastrofálny svet. Smrť sa potom nezlučuje so všemohúcim Bohom a môžeme konštatovať, že Boh neexistuje. Mnohí tak uvažujú. Je to však ateistické ponímanie smrti. Ak smrť znamená zničenie človeka tak potom je ateizmus pravdivý. Ale židovské a kresťanské náboženstvo sa dívajú do budúcnosti. Pozrime si hociktorú knihu z Biblie a vidíme že všetci čo zomierajú, v budúcnosti niečo očakávajú. Nevracajú sa do ničoty. Život je prechodom do lepšieho, dokonalejšieho sveta. Potom však smrť nie je absurdná a ateizmus tak musí hľadať iné dôkazy proti existencii Boha. Tým sme nepopreli prítomnosť zla vo svete, len jeho ateistický výklad: ateistický výklad zla nie je zlučiteľný s kresťanským a židovským náboženstvom.
Ďalší postup v argumentácii býva obyčajne nasledovný:
Ako to, že sa Boh nečinne pozerá na zlo? Nie je pravda žeby sa boh nečinne pozeral na zlo vo svete. Boh stvoril bytosti ktoré môžu mať účasť na jeho božskom živote. A teraz ako je to možné, je to starý metafyzický problém. V poslednom storočí sa ním zaoberal napríklad E.Blondel. Boh stvoril človeka ktorý spolupracuje na stvorení. Zodpovednosť človeka je preto veľká. Dnešný človek sa stále viac odvoláva na autonómiu, na nezávislosť ale potom tento nezávislý človek nemôže vyčítať Bohu, že mu nezabraňuje v konaní zla. Tým však nie je povedané, žeby Boh vôbec nezasahoval on čaká na slobodný súhlas človeka aby sa slobodne spolu podieľal na uzdravení ľudstva. Tým sme sa dostali do kresťanskej filozofie. Okrem toho sme si otvorili cestu, aby sme sa mohli bližšie pozrieť na činnosť človeka a na jej prínos pre seba a svet v ktorom žijeme.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie