Dielo Pieseň piesní sa v hebrejskej Biblii nazýva Šír hašširím, čo znamená „najkrajšia pieseň„ pieseň, ktorá prevyšuje všetky iné piesne. Rozhodla som sa viac venovať tejto téme, ktorá ma hneď na prednáške veľmi zaujala.

Veľpieseň sa v kánone Biblie nachádza medzi poučnými spismi. Spolu s ňou sa medzi poučné radia knihy Jób, Žalmov, Prísloví, Kazateľ a Sirachovcova.

Podľa kanonického predstavenia je autorstvo Veľpiesne pripísané kráľovi Šalamúnovi. Šalamúnovi sa pripisuje aj autorstvo Knihy Prísloví a Knihy Kazateľ. Kráľ Šalamún bol veľmi múdry. Jeho ženou bola faraónova dcéra a preto mal kontakt s Egyptom. Vo Veľpiesni sa sedemkrát objavuje Šalamúnovo meno. Autor píše Šulamitke, čo je ženská forma mena Šalamún. Veľkou zvláštnosťou je to, že sa tu ani raz nespomína Boh.

Témou spisu je vzájomná láska dvoch mladých ľudí. Dalo by sa povedať, že Veľpieseň je dramatické predstavenie vzťahu medzi mužom a ženou. Títo mladí ľudia nie sú manželia, je tu predstavený začínajúci vzťah. Obaja hovoria o sebe, ale nie sú pri sebe.
Veľpieseň má pozadie antických egyptských a mezopotámskych milostných poézií. Text Veľpiesne chápali mnohí rozdielne. Stará židovská alebo kresťanská tradícia interpretovala text alegoricky. Niektorí podávali mystický výklad. Realisticky sa v nej opisuje ľudská láska.

V texte sa opakujú niektoré pomenovania dievčiny ako „moja čistá“, „moja holubička“, „priateľka moja“, nevesta moja“, „sestrička moja“, „krásna“, ktoré sa opakuje až 14-krát a „ľalia - šošannah“ a to sa opakuje 7-krát. Teraz si trochu viac priblížime práve toto pomenovanie ľalia – šošannah.

V Hebrejskej Biblii je uvedené pomenovanie „šošannah“, čo v preklade znamená lotos. V LXX a v Novom zákone sa uvádza pomenovanie „krínon“, čo sa prekladá ako ľalia. Vysvetlenie, prečo sa šošannah prekladá ako ľalia a nie ako lotos, by mohlo byť takéto: lotos je veľký i malý krík a tiež kvet. Krík sa používa ako opojná látka a práve preto nechceli prekladatelia spájať biblický text s niečím, po čom prichádza človek do opojenia.

Slovo „šošannah“ sa nachádza aj v ďalších textoch, a to v Prvej knihe kráľov, v Knihe Žalmov a u proroka Ozeáša a tu sa prekladá ako lotos.
Termín „šošannah“ je prebratý z egyptského jazyka a nemá semitský pôvod. Teda je zrejme, že vo Veľpiesni ide o kvet lotos egyptský. Je to najkrajšie voňajúci kvet. Je znakom obnovy a znovuzrodenia preto ho dávajú voňať chorým aj mŕtvym. Nachádza sa aj pri misách s jedlom. Dievčina samú seba nazýva „šošannah“. Mládenec ju nazýva ľaliou medzi tŕním. Tu sa naskytá otázka: „Chce nazvať jej priateľky tŕním?“ Nie, chce len povedať, že pre neho ona bude kvitnúť ako ľalia medzi tŕním. Prirovnania, ktoré sa v Piesni nachádzajú musíme brať obrazne. Napríklad prirovnanie jej pŕs alebo lona nesmieme brať hriešne. Pre neho je to niečo pekné, radostné. Vyjadrenie zľúbaj ma môžeme interpretovať akoby povzdych alebo prosba Izraela k Bohu. Pieseň Piesní robí určité prepojenie medzi tým, čo ľudia pokazili v raji prvým hriechom. V raji sa stratila tá vzájomná úcta muža k žene a ženy k mužovi. Práve tu sa vyrovnáva vzťah medzi mužom a ženou.

Veľpieseň má v Biblii svoje osobitné miesto. Bola napísaná, aby ospievala a vyzdvihla prirodzenú ľudskú lásku. Dielo neučí, je skôr umeleckým spracovaním duševného stavu a citu srdca.