Thugovia boli členovia tajnej indickej sekty. Boli prevažne mohamedáni, ale uctievali hinduistickú bohyňu Kálí. Kálí je podoba matky-bohyne ktorá má kontrolu nad životom, smrťou, časom a posvätnou rovnováhou vo vesmíre.

Podľa legendy ich poverila zabíjaním démonov ohrozujúcich Zem. Thugovia si démonov stotožnili s pocestnými. Každý rok ich povraždili tisíce. Po zmiznutých pútnikoch sa pátralo len zriedka, lebo v zemi kde sa šírila cholera a bola plná kobier, nebolo nezvyčajné stratiť sa navždy.

Thugov nazývali aj fansinghari, čo je odvodenina z hindského slova slučka, lebo svoje obete škrtili. Vraždy mali detailne premyslené. 2-3 sa zoznámili s pocestným, sprevádzali ho a na okraji cesty zanechávali znamenia ostatným. Postupne sa k skupinke pridávali ďalší. Na dohodnuté znamenie bhartoti-škrtič, ovinul okolo krku obete rumal-šatku ktorú nosili thugovia omotanú okolo pása. ďalší zatiaľ chytil pocestného za nohy a ťahal ich dozadu takže sa nemohol brániť. Po vražde zvyčajne telá obetí rozrezali na kusy a znetvorili im tváre. Čiastočne aby obeť nemohli identifikovať, sčasti ako službu Kálí. Potom sekerami, ktoré považovali za posvätný symbol svojho poslania vykopali pre znetvorené telá hrob. Keď ich pochovali, priamo nad hrobom postavili tábor alebo oslavovali, aby ich čerstvo navŕšená zem neprezradila.

Po každej vražde nasledovala rituálna slávnosť tuponi, ktorá ešte posilnila ich presvedčenie, že sú vyvolení pre sväté poslanie. Postavili stan a na zem rozložili šatku. Vodca si na ňu sadol a obkolesili ho najskúsenejší škrtiči. Nižšie postavení thugovia sedeli mimo kruhu. Na šatke ležala posvätná sekera, kus striebra ako symbolický dar bohyni a trocha cukru, ktorý pokladali za posvätnú potravu. Vodca vyhrabal do zeme dieru a s výkrikom Kálí nasypal do nej trocha cukru. Potom dieru a sekeru pokropili vodou, kým ostatní thugovia naďalej vyvolávali meno bohyne. Goor rozdelili len medzi tých, ktorí sa vyznamenali vraždou. Ak ho náhodou zjedol niekto iný musel ho ihneď vyvrátiť a niekoho zaškrtiť. Táto slávnosť zanechávala vo všetkých zúčastnených hlboký dojem. Vodca thugov v anglickom zajatí povedal, že osudný goor zmení každého kto ho ochutná. Slovo osudný malo pre nich veľký význam. Verili, že osudom ich obetí je zomrieť rukou thuga a ich osudom je zabíjať pre Kálí. Svoje skutky nebrali ako vraždy ale ako službu bohyni. Nevraždili, poskytovali obeť. V období keď nestriehli na cestách viedli mierny až vzorný život. Thug doslova znamená „ten ktorý podvádza“

Thugovia mali spočiatku isté zásady ktoré ich vraždy do istej miery obmedzovali. Keďže Kálí bola žena, ženy nevraždili. Takosto aj malomocných, slepých, invalidov, tých čo pred sebou hnali kravu alebo kozu a remeselníkov ktorých remeslá ochraňovala Kálí – zlatníkov, spracúvateľov železa a bronzu, kováčov, tesárov, kamenárov a obuvníkov. Keď niektorá skupina porušila túto zásadu, každé nešťastie pripisovali na vrub tohto činu. V 18. Storočí, keď prevzali vládu v Indii Angličania, boli už porušenia každodenné. Keď ich vláda začala chytať a súdiť, verili, že je dôsledok porušenia ich tabu. Angličania väčšinu odsúdených deportovali alebo odsúdili na doživotie. Do roku 1840 z 3689 thugov obesili 466.

V polovici 19. storočia už neboli nebezpeční. Skoncovať s vraždami sa podarilo Williamovi Sleemanovi. Zakladal školy kde sa synovia thugov učili tkať, páliť tehly a murárčiť. Ich koberce boli také slávne, že si jeden dala priviezť aj kráľovná Viktória a dodnes je v izbe Waterloo vo Windsorskom zámku.