referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Henrieta
Nedeľa, 28. novembra 2021
Budha
Dátum pridania: 27.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: jano84
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 897
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 15.9
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 26m 30s
Pomalé čítanie: 39m 45s
 

2.1 Prvá vznešená pravda

Prvá vznešená pravda hovorí, že život na svete je utrpenie. Budha hovoril v Benáresu: „Mnísi, toto potom je vznešená pravda o utrpení: narodenie je utrpenie, staroba je utrpenie, choroba je utrpenie, odlúčenie od toho, čo je milé je utrpenie, ak nedosiahne človek to, čo si praje, i to je utrpenie, skrátka päť skupín, ktorými prenikáme k svetu javov, je utrpenie.“

Prvá pravda odhaľuje teda strasti života, podtrhuje jeho bolesti a utrpenie, ale nedáva pravú definíciu utrpenia, len vypočítava jednotlivé druhy utrpenia, ktoré Budha aspoň má za utrpenie. Nikto nebude pochybovať, že prostredné členy: staroba, choroba, spojenie s tým, čo je nemilé, odlúčenie od toho, čo je milé, sú skutočne doklady utrpenia. Sú to nepatrné prejavy utrpenia v priebehu ľudského života. Ale ak je položená otázka, čím sú staroba a smrť podmienené, odpoveď znie narodením. A tak budhizmus nevidí len utrpenie v strastných prejavoch žitia, ale už v tom, čo život podmieňuje, v samom počiatku života.
Nemyslí sa tým len tento život alebo narodenie v podobe človeka, ale narodenie vôbec, v ktorejkoľvek podobe, pretože keby nebolo narodenia ani v ríši bohov, ani v ríši duchov, ani vo svete ľudí, ani vo svete zvierat, vtákov, chrobákov, plazov, nemohlo by byť ani starnutia, ani smrti. S prvým členom súvisí vnútorne posledný člen: päť skupín, ktorými prenikáme k svetu javov, je utrpenie. Je to týchto päť skupín, ktoré tvoria podstatu jedinca, ktoré sa však nevyskytujú samé o sebe:

rúpam = telesnosť
                                        
védaná = cítenie
                                         
samdžňá = vnímanie
                                         
samskáráh = tvorivé sily, predstavy, stopy, zložky
                                         
vidžňánam = uvedomovanie si, vedomie

O tom, že tu utrpenie je, sa každý môže presvedčiť. Meradlom utrpenia však je človek sám. A súhlasne so základným poňatím utrpenia je svet len taký, akým ho človek vidí a ako si ho zmysli vytvárajú.

2.2 Druhá vznešená pravda

V prvej vnešenej pravde utrpenie nie je definované, túto definíciu podáva druhá pravda: „Mnísi, toto potom je vznešená pravda o vzniku utrpenia: je to smäd spôsobujúci nové narodenia sprevádzaný radosťou a rozkošou, tu a tam nachádzajúci potešenie, je
to smäd rozkoše, smäd narodenia, smäd rozvoja.“

Na túto budhistickú vetu, ktorú podľa tradície povedal Budha už v prvom kázaní v Bebáresu, nadväzuje podivuhodne filozofický názor Schopenhauerov, že každý tvor je od prvého počiatku svojho bytia plný životnej túžby, ktorej všetky jeho sily slúžia,
a že človek trpí, ak táto túžba naráža na prekážky. Táto životná túžba nás podľa budhistických textov viaže k tomuto svetu, núti nás k novým a novým životom. 

Druhá vznešená pravda rozkladá tento smäd na túžbu po rozkoši, na túžbu po živote, v ktorom by sa tento smäd mohol
ukojiť a na túžbu po rozvoji v živote, aby tento smäd bol stále živený a aby sa jednotlivé životy stáli článkom nekonečného reťazca životov.

2.3 Tretia vznešená pravda

Ak pôvod utrpenia je túžba po životoch, potom odstránením tohto smädu odstráni sa utrpenie. Preto hovorí tretia vznešená pravda: „Mnísi, toto potom je vznešená pravda o odstránení utrpenia: je to odstránenie onoho smädu, ak ho človek úplne a bez stopy odstráni, zbaví sa ho, oslobodí sa od neho, miesta mu nedopraje.“

„Mnísi, ako olejová lampa bude horieť, ak bude mať olej aj knôt, ale ak nebude nokto čas od času prilievať oleja a starať sa o knôt, potom mnísi, lampa tá, keďže stará horľavina je strávená a keďže iná nie je pridávaná, vyhasne, lebo nebude živená.
Rovnako tak, mnísi, zaniká smäd človeka, ktorý zotrváva v poznaní, že pozemské putá plodia  biedu; odstránením smädu nastáva odstránenie lpenia, odstránením lpenia nastáva odstránenie vznikania, odstránením vznikania nastáva odstránenie narodenia, odstránením narodenia zaniká staroba a smrť, smútok, plač, utrpenie, beznádej a zúfalstvo. Tak nastáva odstránenie celej tejto oblasti utrpenia.“

Odstránením všetkých členov reťazca odstráni sa utrpenie, spôsobí a úplné zničenie túžby po životoch, zmizne nevedomosť, nemôže povstať jednotlivý život, zničené je narodenie a nie je už návratu na tento svet. Človek potom môže povedať: „Zničené je nové narodenie, dokonaný je svätý život, je vykonané, čo bolo vykonať, nie je už ďalšieho narodenia na tomto svete.“ A to je stav, ktorý budhizmus nazýva nirvánou. Nirvána je vyvrcholením Budhovho učenia, jeho účelom a jeho cieľom. Nirvána znamená vyvanutie, zaniknutie, vyhasnutie, t.j. smädu, túžby po životoch, je to koniec života na tomto svete. „Zlomené je kolo života, bolo
dosiahnutého stavu, v ktorom nie je túžby, vyschnutý prúd netečie, rozbité kolo sa netočí, práve to je koniec utrpenia.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Zdroje: Lesný, V.: Budhizmus, nakladateľstvo Votobia, Olomouc, 1996, Góvinda, A.: Budhistická reflexe, nakladateľstvo Votobia, Praha, 1998, Cleary, T.: Zenová húl, nakladateľstvo Zvon, Praha 1991, Watts, A.W.: Cesta zenu, nakladateľstvo Votobia, Olomouc, 1196
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.