2.4 Štvrtá vznešená pravda

Aby dosiahol človek spasenia, záleží len na ňom samom. V pálijskom kanóne nie je miesta pre božiu milosť alebo božský súcit, zato však táto škola vysoko povýšila človeka, pretože ho učinila sudcom nad sebou samým. Veď cesta k spaseniu, ako ju ukazuje štvrtá vznešená pravda, vyžaduje len od neho samého usilovnú prácu, teda akýsi druh jógy: „A ktorá to je, mnísi, stredná cesta, ktorú Osvietený úplne pochopil, otvárajúc oči, získavajúc vedenie, vedúce k pokoju, k poznaniu, k osvieteniu, k nirváne? Je to tato vznešená osmidielna cesta: pravý názor, pravé rozhodnutie, pravá reč, pravé jednanie, pravé žitie, pravá snaha, pravé uvažovanie a pravé sústredenie ducha.“

Krátko pred svojou smrťou rozprával Budha mníchom, že preto všetci prechádzajú z života do života, pretože nepoznali mravné chovanie, sústredenie ducha, vedenie a vykúpenie. Pálijský kanón tiež vykladá jednotlivé články tejto cesty: Pravým názorom je názor na utrpenie, na jeho pôvod, na jeho odstránenie a znalosť cesty vedúcej k odstráneniu utrpenia.

Pravé rozhodnutie je predsavzatie vzdať sa túžby a zlej vôle a nechcieť už ublížiť žiadnemu tvorovi.

Pravá reč je taká reč, ktorá nie je klamstvom, hrubosťou a nerozumným rozprávaním. Hlavne sa doporučujú láskavé slová k bratom.

Pravé jednanie je to, ktoré nezabíja, nekradne a nie je nečisté. Doporučujú sa ako u reči aj tu láskavé skutky a láskavé myšlienky voči bratom.

Pravým životom žije ten, kto sa nepokúša žiť nepoctivým spôsobom.

Pravá snaha je snaha potlačovať zlé veci, zbaviť sa ich a hľadieť si dobrých vecí. Pravá snaha zahrňuje v sebe i štvoro duševných cvičení: človek sa cvičí v tom, aby nedal vyrásť zlu, ktoré ešte nevyrástlo, aby zlo, ktoré vzniká, potlačil, aby zobudil dobro,
ktoré ešte nevyrastá a aby rozmnožil ono dobro, ktoré už narástlo.

Pravé uvažovanie záleží v tom, že človek premýšľa a podstate tela, citov i ducha a o základoch učenia, žije vo vážnej snahe a rozvahe a zbavuje se túžby po svete.

Pravé sústredenie je upätie mysli na jeden bod a náleží v prebehnutí štyroch kontemplačných stupňoch. Je to najdôležitejší článok osmidielnej cesty.

Pravý názor je presvedčenie, že Budhova náuka ukazuje správnu cestu k spaseniu. Je pre človeka predzvesťou správnej cesty. A tí, ktorí majú toto presvedčenie o spasiteľnosti Budhovho učenia, ale nevykročili ďalej dopredu na vytýčenej ceste, sú budhisti
laici.

3. Niektoré články mahájána

Tak isto ako texty pálijského kanónu, tak i tieto texty mahájánové tvrdia, že Budhovo učenie – prirodzene v tejto odlišnej podobe – je jedine správne. Toto učenie bolo vraj Budhou zvestované „so súcitu so svetom, k blahu, k šťastiu a k užitku veľa ľudí a
bolo zvestované rozličnými spôsobmi podľa povahy jednotlivých tvorov, bohov i ľudí.

Je dvojo učenia: učenie pre obyčajný ľud a učenie vyšších:

„Učenie budhistov je založené na dvojakej pravde, na pravde pre tento svet a na pravde s najvyšším cieľom. Tí ktorí nechápu rozdelenie tejto pravdy, nechápu pravú hĺbku Budhovho učenia.“

Bol to Nágárdžunah, ktorý takto prvý delil Budhovo učenie na esoterické a exoterické. Sú dva druhy Budhovho učenia, jedno
je tajné pre  zasvetencov a druhé je verejné, keď prihliadame na jeho podstatu, delíme ho na cestu ľahkú a cestu ťažkú.

Vedúca myšlienka mahájána nie je asketická zásada uniknúť z kolobehu života ako učenie pálijského kanónu, ale etická
zásada uniknúť hriechu. Hriechu je nutné sa vyvarovať, lebo z náchylnosti, nenávisti alebo zo zaslepenosti sa človek dopúšťa hriechu. Keď však človek z tohto sveta odchádza, nejdú s ním jeho priatelia ani príbuzní, ale je to hriech, ktorý mu ide v pätách. A len zo zla sa rodí utrpenie.

Na svete je trojakí druh ľudí:

K prvému druhu prináležia tí, ktorí milujú život na tomto svete a ktorí, žijúc riadnym životom, usilujú sa získať si dobrými skutkami dobré podmienky pre ďalší život.

Druhá trieda však nevidí cieľ svojho snaženia v novom živote na tomto svete, ktorý považuje za neskutočný a z ktorého hľadá východisko. Toto východisko nachádzajú prívrženci hinájána v osvietení a dosiahnutí nirvány.

Akokoľvek je cesta týchto ľudí vznešená – je predsa len sobecká, lebo nehľadí k blahu iných ľudí. To leží na srdci tretej skupine, vyznavačom jedinečnej cesty, lebo sú presvedčení, že nirvány, ktorej dosiahnú hinájanisti, nie je skutočné, naozajstné. Naozajstnú nirvánu dosihnú len tí, ktorí zostanú ďalej na tomto svete a ktorí, keď dosiahnú nirvánu, dávajú sa Budhou z nirvány prebudiť, aby pracovali pre blaho sveta a stali sa vodcami ľudu, lebo vo všetkých tvoroch sa tají budhovský prvok. Preto tiež všetci ľudia majú možnosž stáť sa Budhou. Ľudia len z nevedomosti nevedia, že majú to isté vedenie a tie isté vlastnosti ako
Budhovia.