Stalo sa tak niekedy začiatkom roka 868. Sám pápež vysvätil Metoda za kňaza a ostatných slovienskych učeníkov vysvätil biskup Gauderich. Gorazda, Klimenta, Nauma, Sávu a Angelára vysvätil biskup Formozus. Slovienski novokňazi slúžili prvé liturgie vo významných rímskych chrámoch počas štyroch dní. Keď Konštantín začal pociťovať, že má narušené zdravie, žiadal od pápeža dovolenie vstúpiť do monastiera a stať sa mníchom. Tu prijíma svoje rehoľné meno Cyril, pod ktorým ho aj poznáme. Niektorí vedci sa domnievajú, že Cyril, podobne ako neskôr jeho brat Metod, bol tiež biskupom. Aj najstaršia tradícia východnej cirkvi pozná Cyrila ako biskupa. Potom, čo Cyril zložil rehoľné sľuby, žil ešte 50 dní. Keď zomrel, pochovali ho v bazilike sv. Klimenta. Metod sa stal pápežským legátom pre slovanské územia, no knieža Koceľ ho posiela späť do Ríma so žiadosťou, aby ho pápež ustanovil arcibiskupom.

A tak sa Metod stáva panónsko-moravským arcibiskupom. Pápež, keďže Metoda ustanovil na biskupský stolec sv. Andronika, obnovil tým zaniknuté sriemske arcibiskupstvo. Vysvätil ho sám pápež koncom roka 869, alebo na jar 870. Po príchode Metoda na Moravu, ten tu už na kniežacom stolci nenachádza Rastislava, ale Svätopluka. Bavorskí biskupi dali Metoda zajať, previezli ho do Bavorska, kde ho trýznili, ponižovali a postavili pred súd. Uväznili ho a tam ostal dva a pol roka. Bol prepustený až na zásah samotného pápeža Jána VIII. roku 873. Nato boli bavorskí biskupi povolaní do Ríma, kde sa mali zodpovedať zo svojich prečinov proti Metodovi. Tento istý pápež neskôr adresuje Metodovi list so zákazom slúžiť slovanskú liturgiu. Metod sa vrátil na Veľkú Moravu. Na základe sťažností latinského duchovenstva povoláva pápež roku 879 arcibiskupa Metoda späť do Ríma. Roku 880 sa vydal na cestu. Pápežom zvolaná synoda rozhodla, že Metod je pravoverný a ako taký,ponecháva sa v hodnosti arcibiskupa a pápežského legáta. Takisto bol schválený sloviensky jazyk pri bohoslužbách.

Metod sa vrátil na Moravu, no život mu strpčovali jeho odporcovia na čele s biskupom Wichingom. Asi roku 882 arcibiskup Metod navštívil Carihrad. Tu schválili jeho učenie a podržali si jedného kňaza a diakona so slovienskymi knihami.
Tak vzniklo v Carihrade centrum slovanskej liturgie. Metod na konci svojho života stihol ešte preložiť celý Starý Zákon okrem kníh Makabejcov, právne predpisy a knihy otcov. Keďže Wiching začal intrigovať proti Metodovi, bol tento nútený ho z cirkvi exkomunikovať. Nato Wiching roku 885 odchádza do Ríma, kde sa chce zbaviť cirkevnej kliatby uvalenej naňho Metodom.
Keď sa blížil deň Metodovej smrti, tento určil za svojho nástupcu Gorazda. Posledný raz vystúpil vo svojej biskupskej funkcii na Kvetnú nedeľu roku 885. Zomrel 6. apríla 885.

Pohrebné obrady sa konali v troch jazykoch: latinsky, grécky a sloviensky. Po Metodovej smrti sa v tejto oblasti objavujú biskupi už len latinskí a teda nepravoslávni. Biskup Wiching dosiahol podvodom u pápeža Štefana V. zákaz slovienskej bohoslužby a odvolanie Gorazda. Pod Wichingovým vplyvom dal Svätopluk vyhnať Gorazda a jeho spoločníkov z Veľkej Moravy. Tí pokračovali v šírení evanjelia v Bulharsku, Macedónii, Česku a Poľsku. Slovienska liturgia teda na území Veľkej Moravy zanikla, ale udržala sa a rástla u našich susedov. Misia sv. Cyrila a Metoda patrí k najvýznamenjším v ranokresťanskej Európe. Ich vplyv na celú strednú a východnú Európu je viditeľný dodnes a ich liturgia sa používa v takmer nezmenenej forme v mnohých pravoslávnych krajinách tejto oblasti. Hlaholika bola ich žiakmi upravená na cyriliku a možno ju vidieť ešte dnes v Bulharsku, Srbsku, Rusku i v ďalších krajinách. Právom sa k ich odkazu hlásia všetky slovanské národy.