Východná podoba Kristovej viery prinesená na Veľkú Moravu svätým apoštolom rovnými Cyrilom a Metodom je dodnes identická s vieroukou a kultom pravoslávia. Cyrilometodejstvo je tiež svedomím východnej a západnej cirkvi, pretože nám pripomína
nerozdelenú cirkev Kristovu. Knieža Rastislav vyslal posolstvo k pápežovi Mikulášovi I. do Ríma asi roku 861, v ktorom žiadal od pápežskej stolice učiteľa – biskupa. Urobil tak preto, že sa chcel vymaniť z cirkevnej jurisdikcie bavorských biskupov, a len samotný biskup poslaný rímskym pápežom mohol prevziať cirkevnú správu moravského územia. Išlo mu teda o zriadenie samostatnej cirkevnej provincie. Rastislavovej požiadavke nebolo možné hneď tak vyhovieť, pretože Svätej stolici záležalo na spojenectve s východofranským kráľom. Preto jeho požiadavku rímska kúria nesplnila. Keďže Rastislav nechcel a ani nemohol čakať na odpoveď z Ríma, ktorá neprichádzala, obracia sa s posolstvom do Carihradu, a to už roku 862. Vo svojom posolstve pre
cisára Michala III. žiada Rastislav o biskupa – učiteľa, o zriadenie hierarchie na Morave a o dobrý občiansky zákonník. Cisár
poveruje touto úlohou bratov Konštantína Filozofa a Metoda.
Nato sa Konštantín utiahol k modlitbe a Boh mu zjavil písmo pre slovanský jazyk. Ním zložené písmo s 38. znakmi sa volá hlaholika. Ešte pred odchodom na Moravu preložil Evanjeliár. Bola to ustálená zbierka statí z evajelií, ktoré sa čítavali na liturgii v nedeľu a sviatky. V tomto období bol Konštantín kňazom a Metod diakonom. Na Moravu prišli niekedy roku 863. So sebou priniesli aj byzantské zákonníky „Zákon sudnyj ľudem“ a „Nomokanon“.
Okrem misijnej činnosti venovali bratia zvýšenú pozornosť mládeži. Na nižších školách okrem písania a čítania vyučovali resťanské náboženstvo a iné užitočné náuky. Založili aj vyššiu školu, kde vychovávali kandidátov na kňazstvo spomedzi domácej mládeže. Konštantín po príchode na Moravu preložil celý cirkevný poriadok a svojich žiakov naučil raňajšej službe božej, teda
utierni, hodinkám, čiže časom, večierni, povečeriu i tajnej službe, teda božskej liturgii. Najhlavnejším dielom cyrilometodskej misie bolo zavedenie slovanského jazyka do liturgie. Po príchode začal Konštantín slúžiť liturgiu v gréckom-byzantskom obrade, nakoľko to bol jeho rodný obrad. Prv než odišli do Ríma, preložili do staroslovienčiny všetky štyri evanjeliá. Na počesť tejto udalosti napísal Konštantín svoj Proglas.
Okrem toho ďalej bratia preložili Žaltár, Skutky Apoštolov, modlitebník Euchológium a časoslov. Okolo rokov 866-867 sa bratia rozhodli hľadať riešenie svojho cirkevno-právneho postavenia mimo územia Moravy. Chceli dosiahnuť potvrdenie slovanskej bohoslužby, vysvätenie učeníkov a ustanovenie samostatnej hierarchie pre Moravu. Solúnski bratia sa rozhodli ísť do Ríma, obhájiť svoje učenie pred rímskym pápežom. Treba však pripomenúť, že pôvodne chceli ísť do Carihradu, ale nešli tam, pretože v tom čase sa udiala výmena na patriaršom stolci, a tak namiesto ich priaznivca Fótia sa patriarchom stal Ignatius, ktorý bratom nebol priaznivo naklonený a obom hrozilo väzenie.
Navyše, keď čakali v Benátkach na loď do Carihradu, prišla im pozvánka od pápeža Mikuláša I. a tak sa rozhodli ísť radšej do Ríma. V sprievode svojich učeníkov, so slovienskymi knihami a s pozostatkami sv. Klimenta sa bratia vydali do Ríma. Nemohli sa však cestou nezastaviť u kniežaťa Koceľa na Blatnohrade. Ďalšou zastávkou na ich ceste boli Benátky. Miestne latinské duchovenstvo nebolo nadšené zavedením slovanského jazyka do bohoslužby a tak Konštantín dostáva príležitosť obhajovať svoje učenie. Do Ríma prišli Cyril a Metod ešte pred Vianocami roku 867. Pápež Mikuláš I. bol však už mŕtvy a tak ich privítal jeho nástupca Hadrián II. Bratia bývali pravdepodobne v monastieri sv. Praxedy neďaleko Santa Maria Maggiore, ináč zvanej aj Fatné, alebo v inom gréckom monastieri sv. Andreja. Hadrián II. potvrdil sloviensku bohoslužbu, požehnal preložené liturgické knihy a položil ich na oltár, kde sa z nich slúžila svätá liturgia.
Stalo sa tak niekedy začiatkom roka 868. Sám pápež vysvätil Metoda za kňaza a ostatných slovienskych učeníkov vysvätil biskup Gauderich. Gorazda, Klimenta, Nauma, Sávu a Angelára vysvätil biskup Formozus. Slovienski novokňazi slúžili prvé liturgie vo významných rímskych chrámoch počas štyroch dní. Keď Konštantín začal pociťovať, že má narušené zdravie, žiadal od pápeža dovolenie vstúpiť do monastiera a stať sa mníchom. Tu prijíma svoje rehoľné meno Cyril, pod ktorým ho aj poznáme. Niektorí vedci sa domnievajú, že Cyril, podobne ako neskôr jeho brat Metod, bol tiež biskupom. Aj najstaršia tradícia východnej cirkvi pozná Cyrila ako biskupa. Potom, čo Cyril zložil rehoľné sľuby, žil ešte 50 dní. Keď zomrel, pochovali ho v bazilike sv. Klimenta. Metod sa stal pápežským legátom pre slovanské územia, no knieža Koceľ ho posiela späť do Ríma so žiadosťou, aby ho pápež ustanovil arcibiskupom.
A tak sa Metod stáva panónsko-moravským arcibiskupom. Pápež, keďže Metoda ustanovil na biskupský stolec sv. Andronika, obnovil tým zaniknuté sriemske arcibiskupstvo. Vysvätil ho sám pápež koncom roka 869, alebo na jar 870. Po príchode Metoda na Moravu, ten tu už na kniežacom stolci nenachádza Rastislava, ale Svätopluka. Bavorskí biskupi dali Metoda zajať, previezli ho do Bavorska, kde ho trýznili, ponižovali a postavili pred súd. Uväznili ho a tam ostal dva a pol roka. Bol prepustený až na zásah samotného pápeža Jána VIII. roku 873. Nato boli bavorskí biskupi povolaní do Ríma, kde sa mali zodpovedať zo svojich prečinov proti Metodovi. Tento istý pápež neskôr adresuje Metodovi list so zákazom slúžiť slovanskú liturgiu. Metod sa vrátil na Veľkú Moravu. Na základe sťažností latinského duchovenstva povoláva pápež roku 879 arcibiskupa Metoda späť do Ríma. Roku 880 sa vydal na cestu. Pápežom zvolaná synoda rozhodla, že Metod je pravoverný a ako taký,ponecháva sa v hodnosti arcibiskupa a pápežského legáta. Takisto bol schválený sloviensky jazyk pri bohoslužbách.
Metod sa vrátil na Moravu, no život mu strpčovali jeho odporcovia na čele s biskupom Wichingom. Asi roku 882 arcibiskup Metod navštívil Carihrad. Tu schválili jeho učenie a podržali si jedného kňaza a diakona so slovienskymi knihami.
Tak vzniklo v Carihrade centrum slovanskej liturgie. Metod na konci svojho života stihol ešte preložiť celý Starý Zákon okrem kníh Makabejcov, právne predpisy a knihy otcov. Keďže Wiching začal intrigovať proti Metodovi, bol tento nútený ho z cirkvi exkomunikovať. Nato Wiching roku 885 odchádza do Ríma, kde sa chce zbaviť cirkevnej kliatby uvalenej naňho Metodom.
Keď sa blížil deň Metodovej smrti, tento určil za svojho nástupcu Gorazda. Posledný raz vystúpil vo svojej biskupskej funkcii na Kvetnú nedeľu roku 885. Zomrel 6. apríla 885.
Pohrebné obrady sa konali v troch jazykoch: latinsky, grécky a sloviensky. Po Metodovej smrti sa v tejto oblasti objavujú biskupi už len latinskí a teda nepravoslávni. Biskup Wiching dosiahol podvodom u pápeža Štefana V. zákaz slovienskej bohoslužby a odvolanie Gorazda. Pod Wichingovým vplyvom dal Svätopluk vyhnať Gorazda a jeho spoločníkov z Veľkej Moravy. Tí pokračovali v šírení evanjelia v Bulharsku, Macedónii, Česku a Poľsku. Slovienska liturgia teda na území Veľkej Moravy zanikla, ale udržala sa a rástla u našich susedov. Misia sv. Cyrila a Metoda patrí k najvýznamenjším v ranokresťanskej Európe. Ich vplyv na celú strednú a východnú Európu je viditeľný dodnes a ich liturgia sa používa v takmer nezmenenej forme v mnohých pravoslávnych krajinách tejto oblasti. Hlaholika bola ich žiakmi upravená na cyriliku a možno ju vidieť ešte dnes v Bulharsku, Srbsku, Rusku i v ďalších krajinách. Právom sa k ich odkazu hlásia všetky slovanské národy.
