referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Gejza
Utorok, 25. januára 2022
Cyrilometodská tradícia u Slovákov
Dátum pridania: 20.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: patriarcha
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 488
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 4.2
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 7m 0s
Pomalé čítanie: 10m 30s
 

Východná podoba Kristovej viery prinesená na Veľkú Moravu svätým apoštolom rovnými Cyrilom a Metodom je dodnes identická s vieroukou a kultom pravoslávia. Cyrilometodejstvo je tiež svedomím východnej a západnej cirkvi, pretože nám pripomína
nerozdelenú cirkev Kristovu. Knieža Rastislav vyslal posolstvo k pápežovi Mikulášovi I. do Ríma asi roku 861, v ktorom žiadal od pápežskej stolice učiteľa – biskupa. Urobil tak preto, že sa chcel vymaniť z cirkevnej jurisdikcie bavorských biskupov, a len samotný biskup poslaný rímskym pápežom mohol prevziať cirkevnú správu moravského územia. Išlo mu teda o zriadenie samostatnej cirkevnej provincie.  Rastislavovej požiadavke nebolo možné hneď tak vyhovieť, pretože Svätej stolici záležalo na spojenectve s východofranským kráľom. Preto jeho požiadavku rímska kúria nesplnila. Keďže Rastislav nechcel a ani nemohol čakať na odpoveď z Ríma, ktorá neprichádzala, obracia sa s posolstvom do Carihradu, a to už roku 862. Vo svojom posolstve pre
cisára Michala III. žiada Rastislav o biskupa – učiteľa, o zriadenie hierarchie na Morave a o dobrý občiansky zákonník. Cisár
poveruje touto úlohou bratov Konštantína Filozofa a Metoda.

Nato sa Konštantín utiahol k modlitbe a Boh mu zjavil písmo pre slovanský jazyk. Ním zložené písmo s 38. znakmi sa volá hlaholika. Ešte pred odchodom na Moravu preložil Evanjeliár. Bola to ustálená zbierka statí z evajelií, ktoré sa čítavali na liturgii v nedeľu a sviatky. V tomto období bol Konštantín kňazom a Metod diakonom. Na Moravu prišli niekedy roku 863. So sebou priniesli aj byzantské zákonníky „Zákon sudnyj ľudem“ a „Nomokanon“.

Okrem misijnej činnosti venovali bratia zvýšenú pozornosť mládeži. Na nižších školách okrem písania a čítania vyučovali resťanské náboženstvo a iné užitočné náuky. Založili aj vyššiu školu, kde vychovávali kandidátov na kňazstvo spomedzi domácej mládeže. Konštantín po príchode na Moravu preložil celý cirkevný poriadok a svojich žiakov naučil raňajšej službe božej, teda
utierni, hodinkám, čiže časom, večierni, povečeriu i tajnej službe, teda božskej liturgii. Najhlavnejším dielom cyrilometodskej misie bolo zavedenie slovanského jazyka do liturgie. Po príchode začal Konštantín slúžiť liturgiu v gréckom-byzantskom obrade, nakoľko to bol jeho rodný obrad. Prv než odišli do Ríma, preložili do staroslovienčiny všetky štyri evanjeliá. Na počesť tejto udalosti napísal Konštantín svoj Proglas.

Okrem toho ďalej bratia preložili Žaltár, Skutky Apoštolov, modlitebník Euchológium a časoslov. Okolo rokov 866-867 sa bratia rozhodli hľadať riešenie svojho cirkevno-právneho postavenia mimo územia Moravy. Chceli dosiahnuť potvrdenie slovanskej bohoslužby, vysvätenie učeníkov a ustanovenie samostatnej hierarchie pre Moravu. Solúnski bratia sa rozhodli ísť do Ríma, obhájiť svoje učenie pred rímskym pápežom. Treba však pripomenúť, že pôvodne chceli ísť do Carihradu, ale nešli tam, pretože v tom čase sa udiala výmena na patriaršom stolci, a tak namiesto ich priaznivca Fótia sa patriarchom stal Ignatius, ktorý bratom nebol priaznivo naklonený a obom hrozilo väzenie.

Navyše, keď čakali v Benátkach na loď do Carihradu, prišla im pozvánka od pápeža Mikuláša I. a tak sa rozhodli ísť radšej do Ríma. V sprievode svojich učeníkov, so slovienskymi knihami a s pozostatkami sv. Klimenta sa bratia vydali do Ríma. Nemohli sa však cestou nezastaviť u kniežaťa Koceľa na Blatnohrade. Ďalšou zastávkou na ich ceste boli Benátky. Miestne latinské duchovenstvo nebolo nadšené zavedením slovanského jazyka do bohoslužby a tak Konštantín dostáva príležitosť obhajovať svoje učenie. Do Ríma prišli Cyril a Metod ešte pred Vianocami roku 867. Pápež Mikuláš I. bol však už mŕtvy a tak ich privítal jeho nástupca Hadrián II. Bratia bývali pravdepodobne v monastieri sv. Praxedy neďaleko Santa Maria Maggiore, ináč zvanej aj Fatné, alebo v inom gréckom monastieri sv. Andreja. Hadrián II. potvrdil sloviensku bohoslužbu, požehnal preložené liturgické knihy a položil ich na oltár, kde sa z nich slúžila svätá liturgia.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.