1 Vymedzenie pojmov sekta, kult
Niektorí porovnávajú náboženské sekty s kresťanstvom, poukazujú na ich nebezpečenstvá a pozornosť venujú aj prevencii.
Podľa P.Baltu: „slovo sekta pochádza z latinského slova sequere, nasledovať. Prívrženci sekty nasledujú svojho učiteľa. Sekta je skupina osôb, ktorá sa vo vnútri nejakého náboženstva vyznačuje vlastným výkladom náboženských, etických alebo iných otázok. Napríklad kresťanstvo vyzeralo spočiatku ako sekta vo vnútri judaizmu. Aj islam vyzeral ako sekta medzi monoteistickými náboženstvami vychadzajúcimi z Biblie.
R. Enroth definuje sektu a kult porovnaním s cirkvou: „ Zo sociologického hľadiska existujú dôležité rozdiely medzi kategóriami cirkev a sekta alebo kult. Cirkvi sú náboženské organizácie, ktoré prijímajú kultúru, v ktorej žijú; to znamená, že sa v rôznej miere prispôsobili prevažujúcim kultúrnym a spoločenským skutočnostiam. Sekty a kulty na rozdiel od cirkví domácu kultúru odmietajú. Tieto skupiny sú obvykle do značnej miery cudzie i ostatným dominantným spoločenským štruktúram a prevládajúcej kultúre.
Jestvuje veľké množstvo všeobecne uznávaných definícií slova sekta a kult, hoci sotva možno vymedziť deliacu čiaru medzi nimi, či dokonca určiť rozdiely medzi kultom a sektou.
2 Znaky, typy siekt a kultov a získavanie nových členov
2.1 Typické znaky siekt
Vo všetkých sektách nájdeme niektorý z týchto znakov:
- Autoritárske vedenie. Rozhodujúcim rozmerom všetkých sektárskych organizácií je panovačné vedenie. V každej organizácii je osobným kúzlom obdarený človek, vodca skupiny. Ten vyžaduje vernosť a oddanosť. Mnohí si dávajú rôzne tituly, ako napr. majster, otec, apoštol, posol, mesiáš a pod.
Tak ako to uvádza R. Enroth: „Vedúci má autoritu ako nad učením, tak nad praxou, a členovia organizácie prijímajú jeho výklady bez pochybovania. Chápanie vlastnej totožnosti u členov skupiny a ich životné ciele sú novo definované a majú zmysel len v spojení s vodcom. - Elitárstvo a výlučnosť. Tieto spoločnosti vzbudzujú vo svojich členoch pocit výnimočnosti a nadradenosti. Tak ako to uvádza Z. Vojtíšek: „ Nie je treba pripomínať, že pocity výlučnosti dodávajú nasledovníkom takýchto skupín sebavedomie a posilujú ich postavenie v spoločnosti. Opustiť skupinu tohto typu znamená súčasne opustiť i prostredie spoločenskej sebarealizácie a zradiť to, čo v človeku utvára pozitívny obraz o ňom samom.
- Šírenie dogmy. Sektári tvrdia, že ich učenie, je neomylné a o jeho pravdivosti nesmie nikto pochybovať. Podľa H.F. Becka: „Kulty sú veľmi dogmatické. Z toho vyplýva, že vôbec netolerujú nijaké odchýlky od svojho učenia a spôsobu života.
- Presné pravidlá a zásady pre život každého člena. Všetci stúpenci ich musia bez výhrad dodržiavať. V sektách nevládne atmosféra slobodného myslenia a rozhodovania.
- Viera je povýšená nad rozumové poznanie. Podľa Z. Vojtíška: „ Podceňovanie rozumu sa často skrýva za vedu alebo sa rozumu pripisujú predovšetkým vojny, katastrofy a hrozby 20. storočia. Skúsenosti, pocity a zážitky sú uprednostňované pred rozumom. Býva znižovaná hodnota poznania a nezriedka sa opovrhuje vzdelaním.
- Prenasledovanie. Stúpenci siekt tvrdia, že sú pre učenie prenasledovaní a všetci, ktorí ho nehlásajú sú nepriatelia. Tak ako to uvádza R. Enroth: „ Vedomie prenasledovania je jedným z charakteristických znakov všetkých nových náboženských hnutí.
- Sankcie a tresty. Člen, ktorý sa neprispôsobí praktikám sekty, je k tomu donucovaný rôznymi postihmi, trestami a obviňovaním zo zlyhania. Podľa R. Enrotha: „ Tí, ktorí neprejavujú patričnú oddanosť, majú príliš mnoho otázok, neriadia sa pravidlami alebo sa otvorene búria, sú potrestaní, formálne vylúčení alebo požiadaní, aby zo skupiny odišli.
- Psychická manipulácia. Využívajú rôzne techniky psychickej manipulácie pri získavaní stúpencov a ich ovládaní. Podľa P. Remeša: „ V sektách manipulácia prebieha zákernejšie, neustále sa apeluje na svedomie človeka, operuje sa s pojmami autonómia, sloboda a nutnosť rozhodovať sám za seba. To je na úrovni myslenia.
Pri získavaní nových členov sa používa psychická manipulácia, „love bombing“- bombardovanie láskou a sľuby o vyriešení všetkých osobných aj celosvetových problémov. - Uzavretosť a utajovanie informácií o skupine.
Viacerí autori sa zhodujú v charakteristických znakoch zhubných kultov a siekt, ktoré sú pre ne typické a odlišujú ich od normálnych spoločenstiev.
Medzi najznámejšie, najviac rozšírené a najväčšie náboženské kulty a sekty patria:
- Baháizmus
- Bhagwanovo hnutie
- Božie deti – Rodina lásky
- Cesta – Medzinárodná cesta
- Est
- Eckankar
- Haré Krišna – Spoločnosť pre uvedomovanie si Krišnu
- Moonova sekta - Cirkev zjednotenia
- Mormóni – Cirkev Ježiša Krista Svätých posledných dní
- Okultné sekty
- Radžníšová sekta
- Satanské kulty
- Scientologická cirkev - Dianetika
- Srí chinmoy – Šrí Činmoj
- Svätyňa ľudu
- Svedkovia Jehovovi
- Transcendentálna meditácia
2.3 Nábor do sekty
Kulty, s ktorými môžeme prísť do styku, sú zvyčajne na ceste stať sa rozvinutými hnutiami. Kult je veľmi úzko spätý s vierou a spôsobom života. Členovia sekty sú zväčša úprimní ľudia, presvedčení, že rozširovaním členstva sa angažujú za záchranu ľudstva. Pretože sú zmanipulovaní, veria bezvýhradne všetkému, čo pri nábore tvrdia. Ten, kto je zmanipulovaný, má pocit že koná slobodne. Náborári sú špeciálne školení na výber a kontakt s rôznymi typmi ľudí.
Získať a vyškoliť člena kultu vyžaduje veľa času, energie a peňazí, preto sa náborári často orientujú na ľudí vzdelaných, inteligentných, schopných a zdravých. Z takýchto ľudí majú kulty maximálny prospech a vzbudzujú dojem serióznosti.
Spôsob života členov kultu úzko súvisí s ich vierou. Podľa H. F. Becka: „ Je to samozrejme začarovaný kruh. Hlboko oddaní stúpenci kultov nikdy nevystavia svoj systém viery nijakým iným názorom a nepripustia konfrontáciu svojho spôsobu života s iným spôsobom života. V skutočnosti budú trvať na tom, že poznajú aj tie iné systémy, pretože kedysi boli sami ich otrokmi. Teraz sú však slobodní, nepotrebujú sa viac vystavovať svetskej skazenosti a sú voči nej odolní.
Pri prvom kontakte s členmi kultu má človek väčšinou dojem, že sú to úprimní, mierumilovní ľudia, ktorí sa angažujú za záchranu ľudstva. Členovia kultu sa snažia vybudovať vzťah dôvery slušným a priateľským vystupovaním, prejavmi pochopenia, súcitu a nevtieravej láskavosti. Ponúkajú riešenie všetkých celosvetových problémov, ako i vyriešenie konkrétnych osobných ťažkostí jednotlivca, ale aj sebazdokonalenie. Pozvú človeka na podujatie, kde sa zväčša medituje, modlí sa za svetový mier a lásku či spásu ľudstva. Ojedinelé nie sú ani prednášky a vzdelávacie programy, koncerty. Odtiaľ je už len krôčik k psychickej manipulácii človeka, ovplyvňovaniu jeho správania, myslenia a cítenia.
Pri prvom stretnutí s členmi kultu je oslovený človek často vystavený love bombing-bombardovaniu láskou, čiže bezvýhradnému prijatiu vyvolávajúcemu pocity subjektívneho šťastia. Bezvýhradné a láskyplné prijatie môže človeka zmanipulovať, najmä ak trpí nejakým osobným komplexom.
2.4 Najviac ohrozené skupiny
Sekty a kulty lákajú najmä mladých ľudí, ktorí sú práve v období hľadania vlastnej identity a je pre nich typická zvedavosť a túžba objavovať neznáme. Mladí ľudia neraz prerušia vzdelanie, štúdium, pretrhnú sociálne vzťahy, napr. k rodičom alebo priateľom, svoj majetok a všetky svoje sily dajú do služieb deštruktívneho kultu, ktorého učenie poznajú väčšinou iba úlomkovite a formu organizácie a hierarchiu veľmi často vôbec nepoznajú.
Nie všetci sme takí, že dokážeme znášať každodenné malé a veľké skúsenosti vlastnej bezmocnosti. Tí šťastnejší môžu svoje frustrácie prediskutovať s partnerom, rodičmi alebo dobrým partnerom. Toto šťastie však nemá každý.
Tak ako to uvádza J. Keden: „ Fenomén osloviteľnosti deštruktívnymi kultami poukazuje iba na vrchol ľadovca. Postihnutí sú predovšetkým mladiství a mladí dospelí citlivej povahy, väčšinou bez záväzkov, ktorí sa viac ako ostatní cítia zneistení problémami a konfliktami v medziľudskom spolunažívaní. Kult a členstvo v ňom neslobodno teda chápať iba ako individuálny problém určitých ľudí, ale treba sa zaoberať aj príčinami tohto fenoménu.
Podľa J. Kedena: „ Kulty robia masívny nábor v univerzitných mestách na začiatku semestra, pričom sa zreteľne zameriavajú na poslucháčov prvého semestra. Prechod od pravidelného chodu školy k anonymnému „učebnému mechanizmu“ univerzity, problém hľadania ubytovania a opustenosť v novom prostredí – to sú témy, ktoré deštruktívne kulty používajú ako vnadidlo. Ponúkajú srdečné spoločenstvo, orientáciu, ba dokonca aj ubytovanie a stravu.
Mnohí ľudia sú hlboko nespokojný so situáciou v spoločnosti. V politike nenachádzajú odpoveď, veda odhaľuje viac problémov, ako ich je schopná vyriešiť. Budúcnosť sa javí desivo. Rodinný život neposkytuje nijaké zázemie a cirkev prežíva úpadok. Ľudia hľadajú pomoc. A zdá sa, že v mnohých prípadoch im ju sekty poskytujú. Prejavujú skutočný záujem o nových členov a nadšene šíria svoje posolstvo.
Sektári tiež oslovujú ľudí majetných, ktorí po zmanipulovaní odovzdávajú neraz celý majetok hnutiu.
Z toho všetkého je zjavné, že východiskovým bodom pre kulty a sekty sú najrozličnejšie nedostatky jednotlivcov. Týmto skupinám však nejde o to, aby nedostatky odstránili alebo pomáhali zvládnuť problémy, ale výlučne o to, aby zdanlivými odpoveďami na všetky otázky získali nového člena.
3.Svedkovia Jehovovi
Prevzali svoje meno z Izaiáša 43, 10. Hnutie založil Charles Taze Russell. Svoju interpretáciu Biblie publikovali v časopisoch. Russell napísal mnoho pojednaní a šesťdielnu knihu Štúdium textov, hlavné učenie hnutia. Predpovedal v nej , že v roku 1914 nastane koniec sveta. Lenže rok 1914 prešiel a on v roku 1916 zomrel. Jeho nástupcom sa stal Joseph Franklin Rutherford. Až do svojej smrti tvrdou rukou úspešne viedol hnutie. Pod jeho vedením sa hnutie rozšírilo po celom svete a v roku 1931 mu dal názov Jehovovi svedkovia. Tretím vodcom sa stal Nathan Knorr. Veľký dôraz kládol na vzdelanie a za jeho pôsobenia založili niekoľko škôl, malú univerzitu Biblie v štáte New York. Posledným vodcom sa stal Frederick W. Franz.
Hoci sú od roku 1993 zaregistrovaní na Slovensku ako náboženská spoločnosť, dovtedy pôsobili ako náboženská sekta. Ich učenia sa však nezmenilo a nezmenili sa ani znaky, ktoré nachádzame v ich spoločenstve.
Jehovovi svedkova sú najväčší misionári zo všetkých náboženských skupín. Každého člena pokladajú za posla a nikto sa nemôže stať členom prv, než vykoná návštevy v domácnostiach.
Ich časopis Strážna veža si našiel cestu do mnohých domácnosti.
Jehovovi svedkovia neoslavujú narodeniny, Vianoce ani Veľkú noc, nezučastňujú sa náboženského vyučovania na školách, aj v najkrajnejších prípadoch odmietajú prijať transfúziu krvi, odmietajú vykonávať vojenskú službu, odmietajú voliť alebo vyjadriť spolupatričnosť k nejakej zástave alebo krajine.
Tvrdia, že oni jediní hlásajú Božiu pravdu a svet má nádej iba vtedy, keď sa do tohto hnutia zapoja všetci. Všetky iné cirkvi a vlády ovláda diabol.
Raz do roka oslavujú Jehovovi svedkovia „Spomienku“ (prijímanie). Spomienka a krst sú jediné formálne prejavy uctievania.
Rozhodnutie stať sa Jehovovím svedkom spečatí krst. Na masových zhromaždeniach je súčasne naraz pokrstených niekoľko sto stúpencov.
Citujú Bibliu, ale ich preklad Nového zákona nie je presný a vedci, uznávaní v oblasti teológie, ho nikdy neprijali. Na podporu svojho učenia vytrhávajú verše z kontextu.