Porovnanie dvoch monoteistických náboženstiev - judaizmus a kresťanstvo

Judaizmus

Vznik:
- Abrahám zničil rodinné modly a ušiel do Kanaánu, uzavrel zmluvu s Bohom, že bude jemu aj celému jeho potomstvu jediným Bohom a že Boh dá jeho potomstvu krajinu Kanaán. Pri putovaní do zasľúbenej zeme zjavil Boh Mojžišovi na hore Sinaj 10 prikázaní, ktoré tvoria osnovu židovského náboženstva.

Podstata judaizmu:

1. viera v jedného Boha – stvoriteľa a pána vesmíru. Ten si zaviazal Židov, že budú verne plniť jeho zákony a príkazy, za čo dosiahnu lepší svet (ten bude zvestovaný príchodom Mesiáša. Po jeho príchode prestanú na svete vojny a násilie, všetci budú žiť v šťastí a harmónii a Židia sa vrátia do svojej starej vlasti.
2. zjavenie – podstata náboženstva (zjavenie Božieho zákona Mojžišovi)
3. Tóra – prvých 5 kníh Mojžišových, je v nej obsiahnutý Boží zákon (Je to spolu 613 príkazov.)
4. žiadna cirkevná hierarchia – na čele obce je predstavený a popri ňom je rabín, znalec Tóry a náboženskej literatúry, kazateľ v synagóge, učiteľ detí

13 článkov viery:

• Boh je jediný, je prvý a posledný, nič sa mu nemôže rovnať, vedie celé ľudstvo, nemá telo
• všetky slová prorokov sú pravdivé, Mojžiš bol najväčší z prorokov, tóru nemožno vymeniť, Boh pozná všetky skutky ľudí, dobrých odmeňuje, zlých trestá, každý deň čakáme na príchod Mesiáša

Zvyky a obrady:

1. obriezka – určuje príslušnosť muža k židovskému náboženstvu (8. deň po narodení)
2. košér a trejfe – potraviny sa delia na
   a) čisté(košér) – mäso z cicavcov, ktoré majú rozštiepené kopytá a sú prežúvavce (napr. kravy, ovce), ryby s plutvami a šupinami (nie úhory), mlieko aj mäso sa musia jesť osobitne a pripravovať sa v osobitných nádobách
   b) nečisté (trejfe) – ostatné cicavce, mäkkýše, dravé vtáky
3. šabat – siedmy deň v týždni (týždeň sa začína nedeľou), najväčší sviatok. Svätí sa od piatočného západu slnka do sobotňajšieho večera. Odvodený je z Biblie – keď Boh stvoril svet, na siedmy deň odpočíval. Tento deň sa nesmie pracovať ani zapaľovať oheň, nesmie sa nič nosiť, písať, variť ani cestovať (určený maximálny počet krokov).
4. synagóga – židovský chrám, číta sa tam Tóra, každý deň určený odsek.
5. svadba – pod baldachýnom, v synagóge. Ženích na konci obradu rozbije pohár na znak zničenia jeruzalemského chrámu. Svadba trvá u ortodoxných židov až sedem dní (každý večer sa čítajú žehnania).
6. pohreb – mŕtvych treba pochovať čo najskôr po smrti, nie spáliť, lebo to je prejav nedostatku viery v budúce zmŕtvychvstanie. Mŕtve telo sa umyje, zabalí do bielej plachty a vloží do jednoduchej truhly. Pozostalí si na znak smútku na pohrebe roztrhajú šaty.
7. židovský rok – má 12 mesiacov – 29 alebo 30 dní
8. rituálna čistota – je to duchovný stav, ktorým sa človek snaží napodobniť čistotu Stvoriteľa. Za nečistotu sa považuje napr. styk s mŕtvolou, účasť na pohrebe, menštruácia a 7 dní po nej... Nečistý človek sa musí očistiť v mikve. V súčasnosti sú všetci židia v stave nečistoty, preto nemôžu vstúpiť na posvätné územia chrámovej hory v Jeruzaleme a modlia sa len pri Múre nárekov.

Hlavné židovské sviatky:
PESACH – pripomína útek z Egypta, jedia sa symbolické jedlá (nič kvasené)
ŠAVUOT – pripomína zjavenie Tóry a desatora, vzdáva sa tiež vďaka za prvú úrodu
JOM KIPUR – prísny pôst, veriaci prosí Boha a blížnych o odpustenie hriechov
SUKOT – spomienka na 40-ročné putovanie do Zasľúbenej krajiny. (Tiež vďaka za hojnosť úrody)
CHANUKA – sviatok svetiel, pripomína znovuvysvätenie jeruzalemského chrámu (zapaľuje sa 9-ramenný svietnik)
ROH HAŠANA – (Nový rok) – vyhlasuje sa kráľovstvo božie nad svetom, v synagógach sa trúbi na rohoch

- takmer všetky sviatky sú pripomienkou nejakej udalosti z minulosti (smrť 6 miliónov židov v WWII, putovanie, vysvätenie chrámu), veľa z nich je súčasne spätých s prírodou (vítanie jari, vďaky za úrodu)

Kresťanstvo

Vznik:
- zakladateľom je Ježiš Kristus – žid, ktorý sa narodil Márii a Jozefovi v Betleheme. Vyrastal v malom galilejskom mestečku, postupne okolo seba zoskupil žiakov (12 učeníkov)
- Ježiš Kristus je jediný syn Boha, ktorý je stvoriteľom sveta a života. Počatý bol Duchom Svätým v tele nepoškvrnenej panny. Ježiš bol vo veku 33 rokov ukrižovaný, na tretí deň vstal z mŕtvych. Na zemi jeho učeníci na čele s Petrom šírili kresťanstvo medzi ľudom.

Podstata kresťanstva:

1. viera v jedného Boha, v ktorom sú tri božské osoby – otec, syn a duch svätý (Boh Otec je stvoriteľom, Boh Syn zjavil ľuďom Božiu lásku a Boh Duch Svätý vedie spoločenstvo veriacich). Ježiš Kristus zomrel na kríži, aby vykúpil naše hriechy. Na konci sveta príde naspäť na Zem – posledný súd.
2. zjavené náboženstvo (vzniklo prakticky zo židovstva)
3. Starý a hlavne Nový zákon – 4 evanjeliá (Matúš, Marek, Lukáš, Ján) + Skutky apoštolov + listy sv. Pavla. Tieto spisy vysvetľujú pravé učenie Ježiša Krista, opisujú počiatky Cirkvi a predpovedajú jej slávne zakončenie.
   10 Božích prikázaní, 5 cirkevných prikázaní
4. presná hierarchia:
   pápež – nástupca Petra, hlava Cirkvi, určený z vôle Božej, sídli vo Vatikáne, je to viditeľná hlava Cirkvi (neviditeľná je Ježiš)
   kardináli – volia pápeža a sú jeho poradcami, pôsobia po celom svete a informujú pápeža o potrebách Cirkvi
   biskupi – nástupcovia apoštolov, zodpovední za miestne Cirkvi, pápež ich zvoláva na koncily
   kňazi – v stálom kontakte s veriacim ľudom, kážu v kostoloch
   rehoľníci a rehoľníčky – z vernosti evanjeliu sa zriekajú sveta a venujú sa modlitbe, dobrovoľne prijímajú chudobu, poslušne idú tam, kam ich pošlú predstavení, venujú sa charitatívnej činnosti a vzdelávaniu (učitelia náboženstva)

Zvyky a obrady:

1. kresťania Boha uctievajú spoločne, preto sa pravidelne stretávajú v kostole na svätej omši
2. sv. omša – na obraz Poslednej večere, má dve časti: bohoslužba slova (čítanie a vysvetľovanie Písma) a bohoslužba obety (premena chleba a vína na skutočné telo a krv Ježiša Krista, veriaci ich prijímajú z rúk kňaza). Počas tohto sa spievajú cirkevné piesne a odriekajú sa modlitby a prosby.
3. 7 sviatostí – sú to hmatateľné znamenia duchovnej činnosti a sú to: krst, birmovanie, sviatosť oltárna, sviatosť zmierenia (spoveď), sviatosť pomazania chorých, sviatosť posvätenia kňazstva, sviatosť manželstva
4. nedeľa – sviatok v týždni, tiež vychádza z Genezis, ale týždeň sa začína pondelkom
5. kostol – miesto stretávaní kresťanov (myšlienka spoločného modlenia vychádza z Biblie – tam, kde sa viacerí z vás ku mne modlia, tam som ja medzi vami). Väčšina (hlavne starších) stavieb je do tvaru kríža, pričom ľavé a pravé krídlo tvorí sakristia a spovedelnica.
6. ochrana života – pre kresťanov je smrteľným hriechom spáchať samovraždu alebo zabiť niekoho iného, rovnako teda eutanázia a interrupcia
7. sedem hlavných hriechov: pýcha, lakomstvo, závisť, hnev, smilstvo, obžerstvo a lenivosť
8. dary Ducha Svätého (získavame pri birmovke) – múdrosť, rada, sila, poznanie, nábožnosť a bázeň Božia

Kresťanské sviatky:
Advent, Vianoce – narodenie Pána
Pôst a Veľká Noc – najväčší kresťanský sviatok, 40 dní pred Veľkou nocou začína pôst – spomienka na Ježišových 40 dní na púšti, kedy bol pokúšaný diablom a tiež na jeho utrpenie na kríži. Kvetná nedeľa – príchod Ježiša do Jeruzalema (vítali ho palmovými listami), Veľký Piatok – ukrižovanie, Veľkonočná nedeľa – zmŕtvychvstanie
Nanebovstúpenie Pána – 40 dní po Veľkej noci, Ježiš sa naposledy viditeľne zjavil učeníkom
Turíce – o desať dní neskôr, sú to sviatky ducha Svätého

POROVNANIE JUDAIZMU A KRESŤANSTVA

Spoločné znaky:

• viera v jedného Boha
• uznávanie Starého zákona
• zjavené náboženstvá
• ohlasujú príchod Mesiáša
• snaha o krajší svet, pomoc druhým
• slávenie posledného dňa v týždni na pripodobnenie Bohu

Rozdiely:

• v kresťanstve viera v Ježiša ako Božieho Syna
• kostoly a synagógy
• cirkevná hierarchia
• obriezka a krst
• kresťanstvo menej príkazov
• a obmedzení (jedlo, pôst)