Judaizmus

Vznik:
- Abrahám zničil rodinné modly a ušiel do Kanaánu, uzavrel zmluvu s Bohom, že bude jemu aj celému jeho potomstvu jediným Bohom a že Boh dá jeho potomstvu krajinu Kanaán. Pri putovaní do zasľúbenej zeme zjavil Boh Mojžišovi na hore Sinaj 10 prikázaní, ktoré tvoria osnovu židovského náboženstva.

Podstata judaizmu:

1. viera v jedného Boha – stvoriteľa a pána vesmíru. Ten si zaviazal Židov, že budú verne plniť jeho zákony a príkazy, za čo dosiahnu lepší svet (ten bude zvestovaný príchodom Mesiáša. Po jeho príchode prestanú na svete vojny a násilie, všetci budú žiť v šťastí a harmónii a Židia sa vrátia do svojej starej vlasti.
2. zjavenie – podstata náboženstva (zjavenie Božieho zákona Mojžišovi)
3. Tóra – prvých 5 kníh Mojžišových, je v nej obsiahnutý Boží zákon (Je to spolu 613 príkazov.)
4. žiadna cirkevná hierarchia – na čele obce je predstavený a popri ňom je rabín, znalec Tóry a náboženskej literatúry, kazateľ v synagóge, učiteľ detí

13 článkov viery:

• Boh je jediný, je prvý a posledný, nič sa mu nemôže rovnať, vedie celé ľudstvo, nemá telo
• všetky slová prorokov sú pravdivé, Mojžiš bol najväčší z prorokov, tóru nemožno vymeniť, Boh pozná všetky skutky ľudí, dobrých odmeňuje, zlých trestá, každý deň čakáme na príchod Mesiáša

Zvyky a obrady:

1. obriezka – určuje príslušnosť muža k židovskému náboženstvu (8. deň po narodení)
2. košér a trejfe – potraviny sa delia na
   a) čisté(košér) – mäso z cicavcov, ktoré majú rozštiepené kopytá a sú prežúvavce (napr. kravy, ovce), ryby s plutvami a šupinami (nie úhory), mlieko aj mäso sa musia jesť osobitne a pripravovať sa v osobitných nádobách
   b) nečisté (trejfe) – ostatné cicavce, mäkkýše, dravé vtáky
3. šabat – siedmy deň v týždni (týždeň sa začína nedeľou), najväčší sviatok. Svätí sa od piatočného západu slnka do sobotňajšieho večera. Odvodený je z Biblie – keď Boh stvoril svet, na siedmy deň odpočíval. Tento deň sa nesmie pracovať ani zapaľovať oheň, nesmie sa nič nosiť, písať, variť ani cestovať (určený maximálny počet krokov).
4. synagóga – židovský chrám, číta sa tam Tóra, každý deň určený odsek.
5. svadba – pod baldachýnom, v synagóge. Ženích na konci obradu rozbije pohár na znak zničenia jeruzalemského chrámu. Svadba trvá u ortodoxných židov až sedem dní (každý večer sa čítajú žehnania).
6. pohreb – mŕtvych treba pochovať čo najskôr po smrti, nie spáliť, lebo to je prejav nedostatku viery v budúce zmŕtvychvstanie. Mŕtve telo sa umyje, zabalí do bielej plachty a vloží do jednoduchej truhly. Pozostalí si na znak smútku na pohrebe roztrhajú šaty.
7. židovský rok – má 12 mesiacov – 29 alebo 30 dní
8. rituálna čistota – je to duchovný stav, ktorým sa človek snaží napodobniť čistotu Stvoriteľa. Za nečistotu sa považuje napr. styk s mŕtvolou, účasť na pohrebe, menštruácia a 7 dní po nej... Nečistý človek sa musí očistiť v mikve. V súčasnosti sú všetci židia v stave nečistoty, preto nemôžu vstúpiť na posvätné územia chrámovej hory v Jeruzaleme a modlia sa len pri Múre nárekov.

Hlavné židovské sviatky:
PESACH – pripomína útek z Egypta, jedia sa symbolické jedlá (nič kvasené)
ŠAVUOT – pripomína zjavenie Tóry a desatora, vzdáva sa tiež vďaka za prvú úrodu
JOM KIPUR – prísny pôst, veriaci prosí Boha a blížnych o odpustenie hriechov
SUKOT – spomienka na 40-ročné putovanie do Zasľúbenej krajiny. (Tiež vďaka za hojnosť úrody)
CHANUKA – sviatok svetiel, pripomína znovuvysvätenie jeruzalemského chrámu (zapaľuje sa 9-ramenný svietnik)
ROH HAŠANA – (Nový rok) – vyhlasuje sa kráľovstvo božie nad svetom, v synagógach sa trúbi na rohoch

- takmer všetky sviatky sú pripomienkou nejakej udalosti z minulosti (smrť 6 miliónov židov v WWII, putovanie, vysvätenie chrámu), veľa z nich je súčasne spätých s prírodou (vítanie jari, vďaky za úrodu)