Štruktúra kajúcich pobožností

Ordo paenitentiae nám uvádza 9 rôznych vzorov kajúcich pobožností. Ich vhodnú formu je potrebné zvážiť podľa priebehu cirkevného roka a tiež podľa zloženia spoločenstva. V textoch modlitieb a čítaní zo Svätého Písma sa ozýva myšlienka liturgického obdobia, či už adventného alebo pôstneho, ... Pri zhromaždení detí, mládeže alebo inej skupinky veriacich sa forma kajúcej pobožnosti prispôsobí ich veku a potrebe.

Hoci sa jednotlivé vzory líšia, predsa tu môžeme hovoriť o základnej štruktúre, ktorú možno vyjadriť nasledovne:

Úvodný obrad:

Na úvod kajúcej pobožnosti je vhodné zaspievať nejaký spev. V pôstnom období sa dobre hodí napr. nejaký kajúci žalm alebo pieseň z JKS, či iná vhodná pieseň. To isté platí aj o ostatných vzoroch kajúcich pobožností. Pri kajúcich pobožnostiach pre deti je potrebné zvoliť pieseň, ktorú deti poznajú a vedia ju spievať.

Po úvodnom speve nasleduje pozdrav, po ňom kňaz v krátkom príhovore vysvetlí veriacim zmysel a cieľ danej pobožnosti a naznačí vedúcu myšlienku nasledujúceho Božieho slova. Ordo paenitentiae ku každému vzoru kajúcej pobožnosti uvádza buď presné znenie toho príhovoru alebo aspoň námet. Vždy je nutné brať ohľad na skladbu zhromaždenia, aby účastníci chápali podstatu slávenia. Po príhovore nasleduje modlitba. Kňaz vyzve ľud na modlitbu tak, jako sa to doslovne uvádza vo vzore a potom prednesie, alebo zaspieva modlitbu typu omšovej kolekty, len so záverečnou konklúziou.

Božie slovo – homília:

Po úvodných obradoch nasleduje čítanie Božieho slova. Ku každému vzoru je presne uvedené prvé čítanie aj s responzóriovým žalmom, prípadne druhé čítanie, tiež je tam verš pred evanjeliom a evanjelium. Niekde je uvedených viac alternatív, ich výber je na predsedajúcom. V kajúcej pobožnosti pre deti sa číta iba jedno čítanie.
Po čítaní Božieho slova nasleduje homília kňaza. Tento bod kladie na kňaza najväčšie nároky. Vypracovanie homílie sa ponecháva na neho, aj keď Ordo paenitentiae ponúka námety, na ktoré je možné homíliu vypracovať. Homília na každú kajúcu pobožnosť musí byť veľmi precízne pripravená a prednesená zrozumiteľným spôsobom. Zvlášť dôležité je to pri kajúcich pobožnostiach pre deti. Tu nech je homília krátka a zvlášť v nej treba vyzdvihnúť lásku Boha k nám.

Spytovanie svedomia:

Po homílii, ktorá je tiež už pohnútkou na spytovanie svedomia, nasleduje vlastné spytovanie svedomia. Kňaz môže pomáhať prítomným otázkami, je však vhodné zachovať vždy chvíľku ticha na uvažovanie. Spytovanie svedomia si môžu robiť veriaci aj sami podľa vlastnej predlohy v čase ticha určenom na spytovanie svedomia. V Ordo paenitentiae v dodatku sú uvedené schémy na spytovanie svedomia, ktoré je možné použiť.

Úkon kajúcnosti:

Vzbudzovanie ľútosti je dôležitou súčasťou kajúcej pobožnosti. Formy úkonu kajúcnosti sú rôzne, buď ako vo svätej omši alebo iné formy. Pri každom vzore je vhodná forma uvedená.

Po vlastnom úkone kajúcnosti nasleduje modlitba Pána. Práve v týchto pobožnostiach dostáva osobitý význam, má vyjadriť prosbu o odpustenie hriechov a poukázanie, že aj my odpúšťame svojím vinníkom. Je teda dobré recitovať ju pomaly, resp. aj s malou prestávkou za každou prosbou, aby sa neodrecitovala bezducho.

Záverečný obrad:

V záverečnom obrade kňaz požehná a prepustí zhromaždený ľud. Formuly na záverečný obrad sú rôzne. Môže byť obrad doplnený spevom, buď z JKS alebo iný vhodný spev. V pôstnom období sa môže po úkone kajúcnosti konať nejaká iná pobožnosť: krížová cesta, poklona krížu. Vždy je však potrebné zvážiť ich zaradenie podľa okolností a potrieb veriacich.