Úvod

Pán Ježiš na začiatku svojho verejného učinkovania ohlásil príkaz o pokání: „Kajajte sa a verte evanjeliu.“ Podľa tohto Kristovho príkazu kresťania majú stále konať pokánie, snahu o obrátenie, zdokonalenie svojho života a úsilie o nápravu.

Ak sa však dnes povie pokánie, mnoho veriacich si pod tým predstaví len sviatosť zmierenia, občas ešte nejaký pôst, zrieknutie sa napr. mäsa, cigarety, ... Plodné prijatie sviatosti zmierenia však závisí v prvom rade od hĺbky vnútorného pokánia. Pán Ježiš pod pokáním rozumie hlavne vnútorný návrat k láske Otca, vnútornú premenu duše, to čo zvykneme označovať ako obrátenie, hlboké vnútorné obrátenie, navrátenie sa k Bohu. A práve jednou z pomôcok, ktorá veriacich privádza k takému pohľadu na pokánie je kajúca pobožnosť. Na kajúcich pobožnostiach sa naučíme vidieť pokánie ako vitálny, plodný koreň v hĺbke duše. Preto sú kajúce pobožnosti veľmi užitočné na oživenie ducha pokánia.

Čo sú kajúce pobožnosti

Kajúce pobožnosti sú zhromaždenia, na ktorých Boží ľud počúva Božie slovo, vyzývajúce obrátiť sa a obnoviť život a zvestujúce naše oslobodenie od hriechu, a to Kristovou smrťou a zmŕtvychvstaním. Je dôležité všimnúť si, že v prvom rade tu ide o zhromaždenie Božieho ľudu. Cieľom tohto zhromaždenia je počúvať Božie slovo a je to spojené so vzbudzovaním ľútosti nad hriechmi a s modlitbou za odpustenie.

Význam kajúcich pobožností je mnohoraký, pretože povzbudzujú k obráteniu a očiste srdca. Ordo paenitentiae uvádza tieto základne dôvody, pre ktoré je vhodné konať kajúce pobožnosti:

-na zveľadenie ducha kajúcnosti v kresťanskom spoločenstve;
-ako pomoc veriacim pri príprave na spoveď, ktorú si neskôr vo vhodnom čase môžu vykonať jednotlivo;
-pri výchove detí, aby si postupne utvorili správnu predstavu hriechu v ľudskom živote a o oslobodení, ktoré nám prináša Kristus;
-ako pomoc katechumenom na ceste k obráteniu.

Veľmi užitočné sú kajúce pobožnosti tam, kde niet kňaza, ktorý by mohol sviatostne rozhrešiť. Veď poskytujú pomoc na vzbudenie dokonalej ľútosti, ktorou si môžu veriaci – s úmyslom, že sa v budúcnosti vyspovedajú sviatostne – získať Božiu milosť . O užitočnosti a význame kajúcich pobožností sa nedá pochybovať. Je však veľmi dôležité dbať na to, aby si ich veriaci nezamieňali so sviatostnou spoveďou a rozhrešením.Štruktúra kajúcich pobožností

Ordo paenitentiae nám uvádza 9 rôznych vzorov kajúcich pobožností. Ich vhodnú formu je potrebné zvážiť podľa priebehu cirkevného roka a tiež podľa zloženia spoločenstva. V textoch modlitieb a čítaní zo Svätého Písma sa ozýva myšlienka liturgického obdobia, či už adventného alebo pôstneho, ... Pri zhromaždení detí, mládeže alebo inej skupinky veriacich sa forma kajúcej pobožnosti prispôsobí ich veku a potrebe.

Hoci sa jednotlivé vzory líšia, predsa tu môžeme hovoriť o základnej štruktúre, ktorú možno vyjadriť nasledovne:

Úvodný obrad:

Na úvod kajúcej pobožnosti je vhodné zaspievať nejaký spev. V pôstnom období sa dobre hodí napr. nejaký kajúci žalm alebo pieseň z JKS, či iná vhodná pieseň. To isté platí aj o ostatných vzoroch kajúcich pobožností. Pri kajúcich pobožnostiach pre deti je potrebné zvoliť pieseň, ktorú deti poznajú a vedia ju spievať.

Po úvodnom speve nasleduje pozdrav, po ňom kňaz v krátkom príhovore vysvetlí veriacim zmysel a cieľ danej pobožnosti a naznačí vedúcu myšlienku nasledujúceho Božieho slova. Ordo paenitentiae ku každému vzoru kajúcej pobožnosti uvádza buď presné znenie toho príhovoru alebo aspoň námet. Vždy je nutné brať ohľad na skladbu zhromaždenia, aby účastníci chápali podstatu slávenia. Po príhovore nasleduje modlitba. Kňaz vyzve ľud na modlitbu tak, jako sa to doslovne uvádza vo vzore a potom prednesie, alebo zaspieva modlitbu typu omšovej kolekty, len so záverečnou konklúziou.

Božie slovo – homília:

Po úvodných obradoch nasleduje čítanie Božieho slova. Ku každému vzoru je presne uvedené prvé čítanie aj s responzóriovým žalmom, prípadne druhé čítanie, tiež je tam verš pred evanjeliom a evanjelium. Niekde je uvedených viac alternatív, ich výber je na predsedajúcom. V kajúcej pobožnosti pre deti sa číta iba jedno čítanie.
Po čítaní Božieho slova nasleduje homília kňaza. Tento bod kladie na kňaza najväčšie nároky. Vypracovanie homílie sa ponecháva na neho, aj keď Ordo paenitentiae ponúka námety, na ktoré je možné homíliu vypracovať. Homília na každú kajúcu pobožnosť musí byť veľmi precízne pripravená a prednesená zrozumiteľným spôsobom. Zvlášť dôležité je to pri kajúcich pobožnostiach pre deti. Tu nech je homília krátka a zvlášť v nej treba vyzdvihnúť lásku Boha k nám.

Spytovanie svedomia:

Po homílii, ktorá je tiež už pohnútkou na spytovanie svedomia, nasleduje vlastné spytovanie svedomia. Kňaz môže pomáhať prítomným otázkami, je však vhodné zachovať vždy chvíľku ticha na uvažovanie. Spytovanie svedomia si môžu robiť veriaci aj sami podľa vlastnej predlohy v čase ticha určenom na spytovanie svedomia. V Ordo paenitentiae v dodatku sú uvedené schémy na spytovanie svedomia, ktoré je možné použiť.

Úkon kajúcnosti:

Vzbudzovanie ľútosti je dôležitou súčasťou kajúcej pobožnosti. Formy úkonu kajúcnosti sú rôzne, buď ako vo svätej omši alebo iné formy. Pri každom vzore je vhodná forma uvedená.

Po vlastnom úkone kajúcnosti nasleduje modlitba Pána. Práve v týchto pobožnostiach dostáva osobitý význam, má vyjadriť prosbu o odpustenie hriechov a poukázanie, že aj my odpúšťame svojím vinníkom. Je teda dobré recitovať ju pomaly, resp. aj s malou prestávkou za každou prosbou, aby sa neodrecitovala bezducho.

Záverečný obrad:

V záverečnom obrade kňaz požehná a prepustí zhromaždený ľud. Formuly na záverečný obrad sú rôzne. Môže byť obrad doplnený spevom, buď z JKS alebo iný vhodný spev. V pôstnom období sa môže po úkone kajúcnosti konať nejaká iná pobožnosť: krížová cesta, poklona krížu. Vždy je však potrebné zvážiť ich zaradenie podľa okolností a potrieb veriacich.Kedy konať kajúce pobožnosti

Kajúce pobožnosti je možné konať kedykoľvek, ak je ich slávenie vhodné. Napríklad u detí pred prvým sv. prijímaním, počas ľudových misií, pred prijatím sviatosti birmovania, či pri iných dôležitých udalostiach. Možno tiež cez Adventné obdobie, ale zvlášť vhodné je Pôstne obdobie a piatok na pamiatku Pánovej smrti. Ako uvádza SSC: „Pokánie v Pôstnom období má byť nielen vnútorné a individuálne, ale aj vonkajšie a sociálne. Pôstna prax sa však má podporovať primerane možnostiam dnešnej doby a jednotlivých krajín, ako aj životným podmienkam veriacich a vrchnosti ju majú odporúčať.“ Katechizmus Katolíckej cirkvi uvádza, že kajúce obdobia a dni sú osobitne vhodné na kajúce liturgické pobožnosti . Podľa príslušného obdobia a situácie sa potom volí forma kajúcej pobožnosti.

Záver

Ako už bolo povedané, význam a zmysel kajúcich pobožností je mnohoraký. Sú veľmi dôležité na oživenie ducha pokánia, ktoré je v dnešnej dobe chápané dosť pomýlene. Kajúce pobožnosti majú význam aj v spoločenstve veriacich, keďže je to slávenie nie individuálne, na druhej strane sa však musíme chrániť toho, aby sa nezamieňali kajúce pobožnosti so sviatostným pokáním, aby to veriaci rozlišovali. Práve naopak, mali by sa zameriavať na správnu prípravu na individuálne prijatie sviatosti zmierenia. Vtedy sa stanú požehnaním pre náš duchovný život. Je dobré zaraďovať ich v jednotlivých spoločenstvách, ale na druhej strane nesmieme v nich vidieť jediný spôsob obnovy pokánia. Tak ako to vyjadrili nemeckí biskupi v pastierskom liste z 10. 1. 1967:

„Nechceme si namýšľať, že kajúcimi pobožnosťami všetko vyriešime. Ale určite tým urobíme veľký a zdravý krok v obnove pokánia.“

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk